Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/96/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Mgr. Ing. D., bývajúcej

v G., N., proti ţalovanému Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky, IČO: 00 681 156, Špitálska 4, 6, 8 Bratislava, o ochranu pred diskrimináciou

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 19. novembra 2015

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 19. novembra 2015 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Bratislava I

z 19. decembra 2014 č. k. - 272 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu

Bratislava I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 19. decembra 2014 č. k. - 272

konanie zastavil a rozhodol, ţe po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Slovenskej

republike, zastúpenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Ţalobkyni vrátil súdny poplatok

v sume 132 eur cestou Daňového úradu – Malacky do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. a 104 ods. 1 , ust. ,

ods. 1 a a o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“).

Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobkyňa sa na základe ţaloby z 26. novembra 2013 domáhala

voči ţalovanému náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Súdnemu

konaniu však malo predchádzať iné konanie pred príslušným orgánom. Práve absencia

2

podania ţiadosti o predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody bráni ďalšiemu postupu

v súdnom konaní na súde prvého stupňa, čo má za následok neodstrániteľnú prekáţku

konania, a preto konanie zastavil ( ). Uviedol, ţe prerušenie konania podľa

ust. neprichádza do úvahy, pretoţe ak by súd konanie prerušil

a ţalobkyňu vyzval na predbeţné prerokovanie nároku, nasledovalo by jeho predbeţné

prerokovanie aţ po začatí súdneho konania, čo je v rozpore s ust. § 16 ods. 4 prvej vety

. Preto nie je ani moţné uvaţovať o výzve na odstránenie vady

ţaloby ( ), keďţe ţalobkyňa podala ţalobu predčasne. O trovách konania

rozhodol podľa ust. a o vrátení súdneho poplatku podľa ust.

ods. 1 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 19. novembra 2015 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil ( a ). V celom

rozsahu sa stotoţnil s dôvodmi uvedenými v uznesení okresného súdu a konštatoval

nemoţnosť priznania úspechu odvolaniu ţalovaného. Dospel k záveru, ţe ţalobkyňa sa dňa

26. novembra 2013 ţalobou podanou na súd prvého stupňa a doplnenou v zmysle pripustenej

zmeny petitu dňa 3. júna 2014 domáhala uloţenia povinnosti ţalovanému písomne sa

ospravedlniť za konanie v rozpore s dobrými mravmi, za zníţenie jej ľudskej dôstojnosti

a dobrého mena a určenia, ţe jej odmeňovanie, v porovnaní s odmeňovaním štátnych

zamestnancov vo vertikálnej i horizontálnej úrovni, je v rozpore so zásadou rovnakého

zaobchádzania. Napokon uloţenia povinnosti ţalovanému zaplatiť jej náhradu nemajetkovej

ujmy (v sume najmenej 18 400 eur s tým, ţe výšku hornej hranice nemajetkovej ujmy

ponechala na rozhodnutie súdu, a to titulom porušenia princípu rovnakého odmeňovania

z pohľadu rodovej rovnosti a zákazu diskriminácie podľa vnútroštátnych a medzinárodných

právnych predpisov. Ţalobkyňa, hoci ţaluje svojho bývalého zamestnávateľa – ţalovaného

z dôvodu antidiskriminačného konania (poukázala aj na o rovnakom

zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení

neskorších predpisov - antidiskriminačný zákon), v zmysle uvedeného zákona len upriamila

pozornosť na dôvody, z ktorých ţiada náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym

úradným postupom ţalovaného. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s obsahom ţaloby

na začatie konania a dospel k správnemu právnemu záveru, ţe ţalobkyňa sa domáha voči

ţalovanému náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a v zmysle § 15

ods. 1 mal za to, ţe ţalobkyňa nepoţiadala o predbeţné

prerokovanie nároku na náhradu škody príslušný orgán verejnej moci, čo predstavuje

skutočnosť, ktorá zakladala podľa neodstrániteľný nedostatok

podmienky konania, keďţe súdnemu konaniu v posudzovanej veci malo predchádzať iné

konanie. Preto súd prvého stupňa nemohol ţalobu na začatie konania zamietnuť z dôvodu,

ţe v prípade neodstrániteľnej podmienky konania spočívajúcej v tom, ţe ak má predchádzať

iné konanie, súd postúpi vec príslušnému orgánu po právoplatnosti uznesenia o zastavení

konania. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie a navrhol,

aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval

z ust. t. j., ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom. Dovolanie odôvodnil ust. , , t. j., ţe v konaní

došlo k vade uvedenej v Taktieţ je konanie postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napokon rozhodnutia súdov

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na to, ţe v zmysle § 1 písm. a/

nie je moţné povaţovať individuálny štátnozamestnanecký vzťah

ţalobkyne a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej

len „MPSVR SR“) za právny vzťah pri výkone verejnej moci na účely tohto zákona, preto

ani prípadný nezákonný zásah do takýchto práv zamestnanca zo strany MPSVR SR nemoţno

povaţovať za nesprávny úradný postup podľa , nakoľko v danom

prípade absentuje základný atribút a podmienka aplikácie tohto zákona. T. j. musí sa jednať

o škodu, ktorá mala byť spôsobená orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci

a nie o škodu, ktorá mala vzniknúť z individuálneho pracovnoprávneho, resp.

štátnozamestnaneckého vzťahu. Zo strany súdov došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu

uplatneného nároku a k prekvalifikovaniu právnej veci ţalobkyne, nakoľko sa jednalo

o antidiskriminačnú určovaciu ţalobu, ako to vyplýva i zo samotného petitu ţaloby,

ako aj zo samotného obsahu ţaloby, keď ţalobkyňa ţalovala MPSVR SR ako právnickú

osobu – svojho zamestnávateľa a domáhala sa určenia, ţe odmeňovanie zamestnancov

je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Súdy teda mali prejednávanú vec

meritórne rozhodnúť, z čoho vyplýva ţe zastavenie súdneho konania a postúpenie veci

na vybavenie ţalovanému je nedôvodné. Existenciu tzv. inej vady konania (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) v prejednávanej veci bliţšie nešpecifikoval.

Ţalobkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. V zmysle § 239 ods. 1

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa V zmysle je dovolanie

prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,

ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu území Slovenskej

republiky.

Procesnú prípustnosť dovolania ţalovaného by vzhľadom na to zakladala len procesná

vada konania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Ţalovaný v dovolaní procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ a g/

nenamietal; existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť tohto

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd sa

osobitne zameral na skúmanie otázky, či v dôsledku postupu oboch súdov niţších stupňov

nebola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom podľa

Pod odňatím moţnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva

účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach

právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl. Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“).

Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa

ako dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v danej

veci proti potvrdzujúcemu uzneseniu) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa,

ţe v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie,

ţe konanie je skutočne takouto vadou zaťaţené, t. j. ţe nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých

vada vznikla (prejavila sa) resp. nebola odstránená v postupe – rozhodnutí odvolacieho súdu.

Ţalovaný v dovolaní namieta, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť

pred súdom konať. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1

písm. f/ , je nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní

realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ak súd zastaví konanie z dôvodu

nedostatku právomoci, i keď pre tento procesný postup neboli dané predpoklady, odníme

účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom (R 82/2002).

Podľa o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach

a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„antidiskriminačný zákon“) upravuje tento zákon uplatňovanie zásady rovnakého

zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady.

Podľa a je kaţdý povinný dodrţiavať zásadu

rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov,

sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a sluţieb

a vo vzdelávaní. Zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení

s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi (napríklad

v znení neskorších predpisov, o štátnej sluţbe

a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov,

o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, o zdravotnej

starostlivosti, sluţbách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Podľa sa v súlade so zásadou rovnakého

zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych

vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1. Zásada

rovnakého zaobchádzania podľa ods. 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb

ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach výkonu zamestnania a podmienok

výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní

a prepúšťania (§ 6 ods. 2 písm. b/ antidiskriminačného zákona).

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. vyplýva,

ţe „predmetom úpravy prevedenej nie je zodpovednosť za škodu

vzniknutú z pracovnoprávnych (štátnozamestnaneckých) vzťahov, ale zodpovednosť

za škodu, ktorá bola spôsobená pri výkone štátnej moci nezákonným rozhodnutím, ktoré

v občianskom súdnom konaní alebo v konaní pred štátnym notárom, v správnom konaní,

ako i trestnom konaní vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie, tieţ za škodu

spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie.

Pretoţe ide o úpravu zodpovednostných vzťahov, ktorým základom je chybné rozhodnutie

alebo postup pri výkone suverénnej štátnej moci, pri ktorej uplatňovaní je charakteristický

vzťah nadriadenosti a podriadenosti zúčastnených subjektov týchto právnych vzťahov,

je vylúčené postupovať podľa uvedeného zákona pri posudzovaní zodpovednosti vyplývajúcej

z individuálnych pracovnoprávnych (štátnozamestnaneckých) vzťahov charakterizovaných

vzájomnou rovnosťou ich účastníkov.“

Moţno konštatovať, ţe toto rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky

je aplikovateľné aj v prejednávanej veci. Totiţ o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci rieši iné situácie a právne nároky ako tie, ktoré

sú uplatňované v prejednávanej veci.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa povaţuje aj porušenie povinnosti orgánu

verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;

za nesprávny úradný postup sa nepovaţuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady

Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa / a Slovenskej

republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej

pôsobnosti podľa / .

Z petitu ţaloby vyplýva, ţe ţalobkyňa sa domáha, aby súd uloţil ţalovanému

povinnosť písomne sa ospravedlniť ţalobkyni za konanie v rozpore s dobrými mravmi

a za zníţenie ľudskej dôstojnosti a dobrého mena, určenia, ţe odmeňovanie ţalobkyne

v porovnaní s odmeňovaním štátnych zamestnancov vo vertikálnej i horizontálnej úrovni

je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy, pričom

právny základ nárokov uplatňovaných v tomto konaní vidí ţalobkyňa v antidiskriminačnom

zákone. Ţalobkyňou uplatnené nároky korešpondujú s ust. § 9 ods. 2 a 3 antidiskriminačného

zákona, v zmysle ktorého ak sa účastník domnieva, ţe je alebo bol dotknutý na svojich

právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodrţaním zásady rovnakého

zaobchádzania, môţe sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodrţal zásadu rovnakého

zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to moţné, napravil protiprávny stav alebo

poskytol primerané zadosťučinenie; ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce,

najmä ak nedodrţaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom zníţená

dôstojnosť, spoločenská váţnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môţe sa

domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, výšku ktorej určí súd s prihliadnutím

na závaţnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

V prejednávanej veci je ţalovaný (MPSVR SR) v postavení zamestnávateľa

ţalobkyne, ide preto o individuálny štátnozamestnanecký vzťah. Ani prípadný nezákonný

zásah do práv zamestnanca preto nie je moţné povaţovať za nesprávny úradný postup podľa

, nakoľko v danom prípade absentuje základný atribút

a podmienka aplikácie tohto zákona, t. j. muselo by sa jednať o škodu, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, čo by mohlo nastať spravidla za situácie

ak by ţalobkyňa bola účastníčkou nejakého konania, v ktorom by rozhodoval ţalovaný ako

štátny orgán o právach, ktoré by v takomto konaní boli uplatnené. Nemôţe ísť teda o situáciu,

keď predmetom konania je škoda, ktorá mala vzniknúť z individuálneho pracovnoprávneho,

resp. štátnozamestnaneckého vzťahu, tak ako to uvádza samotná ţalobkyňa vo svojej ţalobe

o uplatnenie práva na ochranu pred diskrimináciou vrátane nároku na primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy.

Na základe toho moţno konštatovať, ţe ţalobkyňa sa ţalobou nedomáha náhrady

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa ,

ale ochrany pred diskrimináciou a nerovnakým zaobchádzaním podľa

Z. z. (antidiskriminačný zákon).

V zmysle § 9 ods. 1 antidiskriminačného zákona sa môţe ţalobkyňa domáhať svojich

práv na súde, ak sa domnieva, ţe je alebo bola dotknutá na svojich právach, právom

chránených záujmoch alebo slobodách nedodrţaním zásady rovnakého zaobchádzania. Preto

orgánom oprávneným rozhodovať v tomto prípade je súd, a nie Ministerstvo práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, teda samotný ţalovaný, ktorému bola vec

rozhodnutím súdov postúpená.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe zastavenie konania z dôvodu nedostatku procesnej

podmienky v postupe všeobecného súdu, ku ktorému došlo v dôsledku chybného právneho

posúdenia právomoci súdu, treba povaţovať za odopretie upraveného práva na súdnu

ochranu (obdobne ), v konečnom dôsledku znamenajúceho odmietnutie

spravodlivosti (denegatio iustitiae) a naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 237 ods. 1

písm. f/ , čo je v rozpore s v spojení s Dohovoru.

Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom zakladá nielen prípustnosť

dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd podľa uznesenie

odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júna 2016

JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.