Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
cb7/434377.f0262e.pdf
PDF · 162.03 KB
No categories available
1ObdoV/10/2015
Najvyšší súd 1 Obdo V 9/2015
Slovenskej republiky 1 Obdo V 10/2015
1 Obdo V 11/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S., s . r . o ., B., IČO: X.,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou R. - S., s . r . o ., B., IČO: X., proti ţalovanému: P.,
s. r. o., Ž., IČO: X ., o zaplatenie 71 456,88 eur s príslušenstvom, vedenej na Krajskom
súde Ţilina pod sp. zn. 13Cob/126/2012, na dovolania ţalovaného proti uzneseniam
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: z 28. mája 2014, č. k. 2 Obo 16/2014-795,
z 28. mája 2014, č. k. 2 Obo 17/2014-798 a z 1. decembra 2014, č. k. 1 Ndob 20/2014-908,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní ţalovaného proti uzneseniam
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: z 28. mája 2014, č. k. 2 Obo 16/2014-795, z 28. mája
2014, č. k. 2 Obo 17/2014-798 a z 1. decembra 2014, č. k. 1 Ndob 20/2014-908
z a s t a v u j e .
Ţalobcovi sa náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Ţiline uznesením z 18. apríla 2013, č. k. 13Cob/126/2012-673 nepriznal
ţalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov.
Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalovaný k ţiadosti priloţil Tlačivo pre dokladovanie
pomerov účastníka konania a navrhol, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov. Okrem uvedeného tlačiva predloţil Stav záväzkov a pohľadávok ku dňu
28. 02. 2013 a výpis z účtu vedeného vo V., a. s. (č. 1. 658 - 666 spisu). Preskúmaním
predloţených dokladov mal krajský súd preukázané, ţe peňaţné záväzky, z ktorých plnením
bol ţalovaný v deň podania ţiadosti 30 dní v omeškaní, sú vo výške 152 368,69 eur, a to
2 1 Obdo V 9/2015
1 Obdo V 10/2015 1 Obdo V 11/2015
podľa prílohy pod názvom Stav záväzkov a pohľadávok ku dňu 28. 02. 2013 voči viacerým
subjektom. Ţalovaný má zároveň finančnú pôţičku od B. B. vo výške 91 606,55 eur
a finančnú pôţičku od J. J. vo výške 1 852,28 eur s nepravidelnými mesačnými splátkami.
V časti Tlačiva 4.3 pri záväzkoch voči spriazneným osobám ţalovaný uviedol okrem uţ
spomenutých záväzkov, záväzok voči P., J. J. vo výške 93 485,50 eur. Na účte vedenom
v peňaţnom ústave V. č. ú. X. mal ţalovaný v deň podania ţiadosti zostatok - 22,90 eur.
Ku dňu 28. 02. 2013 stav pohľadávok ţalovaného bol vo výške 128 225,69 eur, a to podľa
prílohy pod názvom Stav záväzkov a pohľadávok ku dňu 28. 02. 2013. Podľa predloţeného
tlačiva ţalovaný nevlastní ţiadne nehnuteľnosti. Nie je vlastníkom pozemkov, bytu,
rodinného domu, ani iných nehnuteľností. Vo vlastníctve má dve motorové vozidlá, a to
Mazda 5, r. v. 2005 a Mazda 2, r. v. 2005. Je oprávnený uţívať motorové vozidlo Mazda 5, r.
v. 2005. Vlastnícke právo má k forme na výrobu eurotrainov a k nábytku, ktorých hodnota je
nad 750,-- eur. Vlastné imanie ţalovaného je vo výške - 77 983,-- eur. Na základe
predbeţného opatrenia OS BA III uznesenia č. k. 23Cb/13/2012 zo dňa 07. 03. 2012 ţalovaný
nevykonáva svoju hlavnú činnosť.
Ďalej poukázal na § 138 ods. 1, § 211 ods. 1 a ods. 2, § 214 ods. 2 O. s. p.
a na skutočnosti, ktoré mal za preukázané, a to ţe účastníci konania boli v októbri 2012
upovedomení o verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia pojednávania. Účastníci konania
tak mali vedomosť, ţe krajský súd mal uţ v októbri 2012 vo veci samej ustálený právny názor
Krajský súd konštatoval, ţe v čase od októbra 2012 do rozhodovania o oslobodení
od súdnych poplatkov nedošlo k závaţným, rozhodným skutočnostiam, ktorých následkom by
bolo iné skutkové zistenie, či právne posúdenie veci samej, v dôsledku ktorých by krajský súd
dospel k inému právnemu názoru a inému postupu. Preto súd dospel k záveru, ţe pokiaľ ide
o splnenie podmienky, aby nešlo o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva v zmysle § 138 ods. 1 O. s. p., táto nebola splnená, a to s ohľadom
na rozhodnutie okresného súdu z 10. 02. 2012, č. k. 11Cb/279/2009-481, ktorým bolo
rozhodnuté o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 71 456,88 eur s príslušenstvom
v spojení s následným postupom krajského súdu, ktorým bolo oznámené ešte v mesiaci
október 2012, ţe dôjde k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom bez nariadenia
pojednávania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, t. j. nesplnenie jednej z kumulatívnych
podmienok stanovených v ust. § 138 ods. 1 O. s. p., splnenie ďalšej kumulatívnej podmienky
a to, či majetkové pomery ţalovaného odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov, uţ
3 1 Obdo V 9/2015
1 Obdo V 10/2015 1 Obdo V 11/2015
krajský súd nebol povinný skúmať. Napriek uvedenému krajský súd zdôraznil, ţe ţalovaný
nepreukázal, ţe jeho pomery v rovine všetkých jeho zloţiek sú takého charakteru, aby
odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov celkom, prípadne sčasti.
Vzhľadom k výške pohľadávok a k výške záväzkov ţalovaného podľa krajského súdu
nemoţno usúdiť zadlţenosť, resp. insolventnosť ţalovaného, keďţe záväzky ţalovaného sú
k jeho pohľadávkam v porovnateľnej výške. Krajský súd dodal, ţe aj prípadný neúspech
ţalovaného v podnikaní a s tým spojená nepriaznivá finančná situácia sama osebe nezakladá
dôvod pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd s poukazom na čl. 46 ods. 1
Ústavy SR zároveň zdôraznil, ţe uloţenie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych
veciach nemoţno samo osebe povaţovať za rozporné ani s právom na prístup k súdu
chráneným v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto
krajský súd ţalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie ţalovaný, o ktorom rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením z 28. mája 2014, č. k. 2 Obo 16/2014-795
tak, ţe odvolacie konanie zastavil a ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 103, § 104 ods. 1, § 201, § 9 ods. 1
a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p. Ďalej uviedol, ţe v prejednávanej veci rozhodnutie krajského súdu
o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu
prvého stupňa, ale je rozhodnutím odvolacieho súdu, vydaného v rámci odvolacieho konania,
počas ktorého odvolací súd môţe vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho
konania a vţdy koná ako odvolací súd. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky na prejednanie odvolania ţalovaného preto nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní ţalovaného zastavil poukazom
na ust. § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p.
V prejednávanej veci Krajský súd v Ţiline vydal ďalšie uznesenie 13 . mája 2013, č. k.
13Cob/126/2012-747, ktorým návrh ţalovaného na prerušenie odvolacieho konania zamietol.
4 1 Obdo V 9/2015
1 Obdo V 10/2015 1 Obdo V 11/2015
Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalovaný návrh na prerušenie konania podal z dôvodu,
ţe pred Okresným súdom Trenčín sa pod sp. zn. 21C/98/2009 prejednáva otázka, ktorá môţe
mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, a to, či ţalobcovia sú vlastníkmi pozemku
v k. ú. D. Ţiadal o prerušenie konania aţ do právoplatného skončenia tohto konania.
V ďalšom podaní z 24. apríla 2013 ţalovaný na základe uznesenia Krajského súdu v Ţiline
z 10. apríla 2013, č. k. 13Cob/126/2012-670 uviedol, ţe v návrhu na prerušenie odvolacieho
konania došlo k pisárskej chybe, keď omylom bol uvedený Okresný súd Trenčín a sp. zn.
21C/98/2009, hoci správne malo byť uvedené, ţe navrhuje prerušenie odvolacieho konania aţ
do právoplatne skončeného konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava III pod sp.
zn. 23Cb/13/2012. Ţalovaný poukázal na to, ţe došlo len k pisárskej chybe s tým, ţe pred
Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/12/2012 sa prejednáva otázka platnosti
zmluvy o nájme mediálneho priestoru č. 17/2010/OK, ktorú ţalovaný uzavrel
so spoločnosťou Ţ., a. s., a teda aj otázka, či ţalovaný je oprávnený prenajímať predmetný
reklamný priestor tretím osobám a aj ţalobcovi, má vplyv na predmetné odvolacie konanie.
Krajský súd v Ţiline po oboznámení sa s návrhmi ţalovaného na prerušenie
odvolacieho konania dospel k záveru, ţe ani jeden z návrhov na prerušenie odvolacieho
konania nie je opodstatnený. Krajský súd zabezpečil doloţenie ţaloby vo veci vedenej
na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 21C/98/2009 a zistil, ţe v tomto konaní sa nerieši
otázka, ktorá by sa dotýkala predmetnej veci. Ďalej uviedol, ţe v sporovej veci vedenej
na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/13/2012 sa nerieši otázka, ktorá by mohla
mať význam v prejednávanej veci, pretoţe v tomto konaní sa rieši pohľadávka ţalobcu
za kalendárny rok 2007, t. j., ţe zmluva č. 17/2010/OK, uzavretá 28. 01. 2010, sa nemôţe
nijakým spôsobom dotknúť prejednávaného nároku ţalobcu. Nesporne pred Okresným súdom
Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/13/2012 sa nerieši a ani neriešila otázka, ktorá by mohla mať
význam pre rozhodnutie krajského súdu v súvislosti so ţalovaným podaným odvolaním proti
rozsudku Okresného súdu Ţilina z 10. februára 2012, č. k. 11Cb/279/2009-481.
Na odvolanie ţalovaného vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd
odvolací a rozhodol uznesením z 28. mája 2014, č. k. 2 Obo 17/2014-798 tak, ţe odvolacie
konanie zastavil a ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
5 1 Obdo V 9/2015
1 Obdo V 10/2015 1 Obdo V 11/2015
Rozhodol tak poukazom na ust. § 103, § 104 ods. 1, § 201, § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 a 2
O. s. p. a s odôvodnením, ţe v prejednávanej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí
návrhu na prerušenie odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu
prvého stupňa, ale je rozhodnutím odvolacieho súdu, vydaného v rámci odvolacieho konania,
počas ktorého odvolací súd môţe vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho
konania a vţdy koná ako odvolací súd. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky na prejednanie odvolania ţalovaného preto nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní ţalovaného zastavil poukazom
na ust. § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený rozhodol o návrhu ţalovaného
na vylúčenie predsedníčky senátu a členov senátu 13Cob Krajského súdu v Ţiline uznesením
z 1. decembra 2014, č. k. 1 Ndob 20/2014-908 tak, ţe JUDr. Máriu Dubovcovú, Mgr. Zuzanu
Štolcovú a JUDr. Janu Martinčekovú nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci vedenej
na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. 13Cob/126/2012.
V odôvodnení poukázal na vyjadrenia dotknutých sudkýň na judikatúru ESĽP
a Ústavného súdu Slovenskej republiky a na skutočnosť, ţe zo spisu nevyplývajú ţiadne také
skutočnosti, ktoré by spochybňovali vyjadrenia sudkýň o ich nezaujatosti. Ďalej uviedol, ţe
meradlom hodnotenia objektivity nemôţe byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré
je spravidla motivované tým, ţe súd nebude konať a nerozhodne podľa jeho predstáv. Takéto
hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania
a nemôţe objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Vylúčiť sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci moţno aţ vtedy, keď je vzťah sudcu nielen tvrdený, ale
skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky relevantné v zmysle § 14
ods. 1 O. s. p. Základom pre vylúčenie sudcu môţu byť vţdy len objektívne existujúce
zákonné dôvody. Na nepreukázané a nedoloţené tvrdenia nemoţno v konaní o námietke
zaujatosti sudcu prihliadať. Najvyšší súd nezistil ţiadnu takú okolnosť, ktorá by mohla byť
povaţovaná za relevantnú z hľadiska § 14 ods. 1 O. s. p., a to nielen so zreteľom
na subjektívne hľadisko prezentované vo vyjadreniach namietaných sudkýň, ţe nemajú pomer
6 1 Obdo V 9/2015
1 Obdo V 10/2015 1 Obdo V 11/2015
k ţalobcom, konateľom a spoločníkom ţalobcu a ani konateľom a spoločníkom ţalovaného,
ani zástupcom ţalobcu, a ani z objektívneho pohľadu, preto vznesenej námietke zaujatosti
nevyhovel.
Proti všetkým trom uvedeným uzneseniam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
podal ţalovaný dovolanie.
Dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2014, č.
k. 2 Obo 16/2014-795 podal z dôvodu, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 371
Trestného poriadku, a to tým, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití hmotnoprávneho ustanovenia. Podľa jeho
názoru všetky podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov splnil. Nedostatočne zistený
skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci je podľa dovolateľa závaţnou vadou
konania, ktorá vada zakladá právo podať dovolanie.
Dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2014, č.
k. 2 Obo 17/2014-798 zdôvodnil poukazom na ust. § 371 Trestného poriadku, lebo
rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a na nesprávnom
pouţití hmotnoprávneho ustanovenia. Napadnuté uznesenie povaţuje za nepreskúmateľné,
lebo v ňom súd neuviedol myšlienkový spôsob, ani úvahy, na základe ktorých dospel
k vydaniu predmetného uznesenia. Odvolací súd len konštatoval, ţe súhlasí s tvrdením
Krajského súdu v Ţiline, ţe po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. 23Cb/13/2012
skonštatoval, ţe sa v tomto konaní nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam
pre rozhodnutie v tomto konaní. Taktieţ uviedol, ţe rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania nie je rozhodnutím súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím
odvolacieho súdu v rámci odvolacieho konania, počas ktorého odvolací súd môţe vydávať
viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania vţdy koná ako odvolací súd. Tvrdí,
ţe zo strohosti odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, ţe konajúci súd sa nedostatočne zaoberal
jeho vecou a naproti tomu sa iba pridŕţal nesprávne zauţívanej právnej praxe súdov.
Dovolanie proti uzneseniu najvyššieho súdu z 1. decembra 2014, č. k. 1 Ndob 20/2014-908
zdôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 písm. f/ O. s. p., v konaní
mu ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom, a to
tým, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového
7 1 Obdo V 9/2015
1 Obdo V 10/2015 1 Obdo V 11/2015
stavu a na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Naďalej tvrdí, ţe členovia
senátu Krajského súdu v Ţiline 13Cob sú vo veci zaujatí. Napriek názoru nadriadeného súdu
vysloveného v napadnutom uznesení, existujú objektívne dôvody, na ktoré by mal súd
prihliadať. Okresný súd v Ţiline nebral na vedomie, upozornenia na antidatovaný list a tieţ
nepripustil výsluch kľúčového svedka, ktorého navrhol vypočuť. Ďalej namietal nedostatok
riadneho odôvodnenia, ţe rozhodnutie je zmätočné, nezrozumiteľné, bez takého odôvodnenia,
z ktorého by bolo moţné vyvodiť, akými úvahami sa súd pri rozhodnutí riadil.
Ţalobca sa k dovolaniam nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolania boli podané účastníkom konania a v stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.),
skúmal ďalej, či boli splnené podmienky dovolacieho konania, aby dovolania ţalovaného boli
prejednané.
Podľa § 241 ods. 1 O. s. p. dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá
právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.
Ide o nedostatok podmienky konania, ktorý moţno odstrániť a súd pre to urobí vhodné
opatrenia. Pritom spravidla môţe pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým
konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2
O. s. p.).
Krajský súd v Ţiline uznesením z 19. marca 2015, č. k. 13Cob/126/2012-943 vyzval
ţalovaného, aby v lehote desiatich dní predloţil splnomocnenie - plnú moc udelenú
advokátovi na zastupovanie dovolateľa v dovolacom konaní, nakoľko dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom, pokiaľ sám nemá právnické vzdelanie.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31. marca 2015
a ţalovaný vytýkané vady podania neodstránil ani do rozhodnutia dovolacieho súdu.
Keďţe dovolateľ neodstránil nedostatok podmienky konania, a to povinné zastúpenie
dovolateľa advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), dovolací súd nemohol konať vo veci, a preto
8 1 Obdo V 9/2015
1 Obdo V 10/2015 1 Obdo V 11/2015
konanie o dovolaní ţalovaného podľa ustanovenia § 104 ods. 2 v spojení s § 243c O. s. p.
zastavil bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutých uznesení.
Ţalobca, ktorý bol v konaní úspešný, by spravidla mal právo na náhradu trov
dovolacieho konania. Ţalobca si náhradu trov neuplatnil a ani mu ţiadne trovy dovolacieho
konania nevznikli, preto mu dovolací súd ich náhradu nepriznal (§ 243b ods. 5 v spojení
s § 243c a § 146 ods. 2 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
5 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. júna 2016
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová