Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Urtos/3/2016

Identifikačné číslo spisu: 2016898344 Dátum vydania rozhodnutia: 27.06.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2016898344.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci odsúdenej I. E. pre zločin vydierania v štádiu pokusu podľa , , v spojení s Českej republiky prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 27. júna 2016 v Bratislave o sťažnosti odsúdenej I. E. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 19. apríla 2016, sp. zn. , rozhodol

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdenej I. E. s a z a m i e t a .

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd") podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdenej I. E. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Trest odňatia slobody si odsúdená vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra na základe rozsudku krajského súdu z 13. januára 2015, sp. zn. , ktorým bolo podľa o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení o výkone väzby v znení neskorších predpisov v znení (ďalej len „") rozhodnuté, že rozsudok Krajského súdu v Brne z 24. mája 2013, sp. zn. , v spojení s uznesením Vrchného súdu Olomouc zo 6. novembra 2013, sp. zn. , sa uznáva a zvyšok nepodmienečného súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov a 6 (šiesť) mesiacov sa na území Slovenskej republiky vykoná.

V napadnutom uznesení krajský súd vysvetlil, že podľa slovenskej právnej úpravy možno skutky, za ktoré bola odsúdená uznaná vinnou subsumovať pod obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 a ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s trestnou sadzbou vo výmere 10 - 20 rokov a obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 3 Tr. zák. s trestnou sadzbou vo výmere 10 - 15 rokov. V zmysle § 67 ods. 1 Tr. zák. tak odsúdená I. E. môže byť podmienečne prepustená najskôr po vykonaní troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Keďže odsúdená tri štvrtiny uloženého trestu v čase podania žiadosti nevykonala (stane sa tak až 17. januára 2019), nebola splnená formálna podmienka pre jej podmienečné prepustenie. Z tohto dôvodu súd k skúmaniu existencie materiálnej podmienky ani nepristúpil.

Proti tomuto uzneseniu 17. mája 2016 podala odsúdená I. E. sťažnosť a žiadala, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu prehodnotil. K sťažnosti pripojila kópiu predvolania k verejnému zasadnutiu pred Krajským súdom v Ústí nad Labem z 25. septembra 2014 a dôvodila, že v Českej republike boli predmetné skutky kvalifikované ako zločin, na základe čoho mala byť prepustená po vykonaní dvoch tretín trestu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") postupom podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdená podala sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel pritom k záveru, že táto nie je dôvodná.

Podľa súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie, vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2, okrem osoby odsúdenej na doživotie, môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Z vyššie citovaných ustanovení plynie, že pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nutné, aby odsúdená kumulatívne splnila dve podmienky. Formálnu - vykonala trest v zákonom stanovenej dobe a materiálnu - plnením svojich povinností a svojím správaním preukázala polepšenie a možno od nej očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Už vo vzťahu k prvej z týchto podmienok - formálnej, najvyšší súd konštatuje, že táto nie je splnená.

Krajský súd však pochybil, keď s poukazom na dospel k záveru, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení osôb, ktoré vykonávajú trest na území Slovenskej republiky na základe predtým uznaného cudzieho rozhodnutia je (a priori) rozhodná právna kvalifikácia skutku ako prečinu, zločinu a obzvlášť závažného zločinu podľa osobitnej časti slovenského . Takýto záver je v rozpore s uznesením najvyššieho súdu z 8. septembra 2015, sp. zn. (zverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016), podľa ktorého:

„Z hľadiska posúdenia dotknutého trestného činu ako prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu vo vzťahu k podmienke výkonu určitej časti trestu pri podmienečnom prepustení (§ 66, § 67 Tr. zák.) je rozhodujúca právna kvalifikácia podľa cudzieho rozhodnutia (a týmto rozhodnutím kvalifikačne použitého zákona iného štátu), ktoré bolo uznané príslušným súdom Slovenskej republiky, a to z hľadiska kritérií uvedených v a v Tr. zák. (forma zavinenia a trestná sadzba trestu odňatia slobody). Ak však súd upravil (znížil) trvanie trestu postupom podľa v znení alebo postupom podľa , pri kategorizácii trestného činu je rozhodujúca trestná sadzba spojená s použitým ustanovením osobitnej časti .".

Keďže k spomínanej úprave uloženého trestu uznávajúcim rozsudkom krajského súdu z 13. januára

2015, sp. zn. , nedošlo, pri posudzovaní skutku (resp. skutkov) odsúdenej ako prečinu, zločinu, alebo obzvlášť závažného zločinu, je treba vychádzať z trestných sadzieb uvedených v osobitnej časti českého .

Po preskúmaní spisového materiálu najvyšší súd zistil, že odsúdená I. E. bola vyššie uvedenými rozhodnutiami uznaná vinnou za skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin vydierania v štádiu pokusu podľa , , v spojení s Českej republiky s trestnou sadzbou vo výmere 5 - 12 rokov, pričom súhrnný trest jej bol uložený aj za zbiehajúce trestné činy, (za ktoré bola odsúdená rozsudkom Krajského súdu v Brne z 16. novembra 2011, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo 7. marca 2012, sp. zn. ) lúpeže v štádiu pokusu podľa , , Českej republiky s trestnou sadzbou vo výmere 8 - 15 rokov a neoprávneného obstarania, falšovania a pozmenenia platobného prostriedku podľa , Českej republiky s trestnou sadzbou vo výmere 5 - 10 rokov.

Z uvedených trestných sadzieb je zrejmé, že vo všetkých troch prípadoch ide podľa § 11 ods. 1 Tr. zák. o zločin a nie, ako to uviedol krajský súd, o obzvlášť závažný zločin podľa § 11 ods. 3 Tr. zák. Na základe tohto, vychádzajúc z citovaného uznesenia najvyššieho súdu, formálna podmienka pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody bude v prípade odsúdenej I. E. naplnená po tom, ako si podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. vykoná dve tretiny uloženého trestu.

K tomuto však do dnešného dňa nedošlo. Odsúdená nastúpila na území Slovenskej republiky výkon trestu odňatia slobody 16. apríla 2015 s tým, že krajský súd jej uznesením z 21. apríla 2015, sp. zn. v súlade s do výkonu trestu započítal dobu strávenú vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody v cudzine a dobu jej prevozu na územie Slovenskej republiky. Celkovo odsúdenej do výkonu trestu odňatia slobody započítal obdobie od 2. júna 2010 až 15. apríla 2015.

Keďže dve tretiny uloženého trestu (vo výmere 11 rokov a 6 mesiacov) si odsúdená I. E. vykoná až 2. februára 2018, formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. nespĺňa.

S ohľadom na vyššie uvedené okolnosti (napriek pochybeniu krajského súdu, odsúdená formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie nespĺňa) najvyšší súd nepovažoval sťažnosť odsúdenej I. E. za dôvodnú, a preto ju podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.