Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/47/2016

Identifikačné číslo spisu: 3814010448 Dátum vydania rozhodnutia: 27.06.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:3814010448.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného I.A. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d/, § 172 ods. 1 písm. a/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 27. júna 2016 v Bratislave dovolanie obvineného I.A., podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Kokindu, proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 8. januára 2015, sp. zn. , a rozhodol

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného I.A. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Prievidza rozsudkom z 13. októbra 2014, sp. zn. , uznal obvineného I.A. za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi formou účastníctva - pomocník podľa § 21 ods. 1 písm. d/, § 172 ods. 1 písm. a/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

obžalovaný C. G. dňa 10. apríla 2014 v čase o 13.00 hodine po predchádzajúcom telefonickom dohovore s obžalovaných I.A. prišiel k nemu do prenajatého priestoru v Prievidzi, kde v kancelárii číslo 405, v polyfunkčnom objekte bývalého Hotela HVIEZDA na Námestí slobody číslo 22 obžalovaný I.A. prevádzkoval svoje tetovacie štúdio, pričom si so sebou priniesol elektrickú platničku, potrebné pomôcky a prostriedky na výrobu metamfetamínu - pervitínu spolu s látkami na ich výrobu, pričom obžalovaný I.A. ho pustil do týchto prenajatých priestorov, kde obžalovaný C. G. na balkóne tetovacieho štúdia v priebehu asi dvoch - troch hodín vyrobil metamfetamín - pervitín, pričom obžalovaný I.A. mu pomáhal tým, že mu radil pri výrobe, miešal a drvil chemické látky a umýval použité nádoby, následne obžalovaný C. G. si pervitín po jeho vyrobení vložil do prinesených injekčných striekačiek, ktoré si zobral so sebou a časť vyrobeného metamfetamínu - pervitínu nechal obžalovanému I.A. a S. I. v injekčnej striekačke na stole v tetovacom štúdiu, ktorú následne obžalovaný I.A. dal pod stolík, následne obžalovaný C. G. z tetovacieho štúdia v čase asi o 16.00 hodine odišiel, pričom pri následnej prehliadke iných priestorov a pozemkov v kancelárii číslo 405, ktorá sa nachádza v Prievidzi

na Námestí slobody číslo 22 na 4. poschodí bolo obžalovaným I.A. vydané zariadenie, pomôcky a prostriedky na výrobu metamfetamínu - pervitínu, ktoré na balkóne nechal obžalovaný C. G. a v polici pod stolíkom napravo od balkónových dverí bola zaistená injekčná striekačka s obsahom 0,15 gramov kryštalickej látky s obsahom 77,1 % hmotnostných, čo zodpovedá 3 - 12 obvykle jednorazovým dávkam, čo predstavuje hodnotu od 30 Eur do 120 Eur a pri vykonaní osobnej prehliadky u obžalovaného C. G. boli zaistené tri kusy zatavených striekačiek modrej farby s obsahom 1,76 gramov bieleho kryštalického prášku s obsahom 77,2 % hmotnostných, čo zodpovedá 34 - 136 obvykle jednorazovým dávkam, čo predstavuje hodnotu od 340 Eur do 1 360 Eur, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, pričom obžalovaný C. G. sa dopustil vyššie uvedeného skutku i napriek tomu, že už bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. z 19. decembra 2007, právoplatného 19. decembra 2007, odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , , Tr. zák. a taktiež rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo 17. apríla 2009, právoplatného 17. apríla 2009, odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , Tr. zák. a obžalovaný I.A. sa dopustil vyššie uvedeného skutku napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. z 15. decembra 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. z 28. apríla 2011, právoplatný 28. apríla 2011, odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , Tr. zák.

Okresný súd obvinenému I.A. za to uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 Tr. zák. mu uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený I.A. odvolanie. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 8. januára 2015, sp. zn. podľa , , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a ochrannom dohľade. Podľa rozhodol sám vo vzťahu k obvinenému I.A. tak, že obvinenému uložil podľa Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák., , Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov. Podľa , , Tr. zák. obvineného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa Tr. zák. a Tr. zák. obvinenému uložil ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov.

Proti rozhodnutiu podal obvinený I.A., prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Jána Kokindu, dovolanie, ktoré oprel o dovolací dôvod uvedený v , teda s odôvodnením, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

V dovolaní uviedol, že C. G. nedal súhlas, ani dobrovoľne neposkytol priestory na varenie drogy. Pred súdom prvého stupňa žiadal o vypočutie svojej matky, ktorej hneď po príchode C. G. volal, aby privolala pomoc, ako aj svedka B. B., ktorý mal potvrdiť jeho výpoveď z prípravného konania, pretože v Ústave na výkon väzby v Ilave počul vyjadrenie C. G., že bude klamať v neprospech obvineného. Súdy tieto dôkazy zamietli, pričom návrhy C. G. akceptovali. Nevykonaním dôkazov v jeho prospech došlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu. Dovolaciemu súdu preto navrhol vysloviť porušenie zákona v jeho neprospech, zrušiť napadnutý rozsudok a súdu prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza, ktorý nesúhlasil s tvrdeniami obvineného o porušení práva na obhajobu. Súd prvého stupňa sa vyrovnal so všetkými dôkaznými návrhmi tak, že návrhy na vypočutie svedkov C. a D.A. zamietol. Obvinený výsluch svedka B. B. nenavrhoval. Dovolaciemu súdu navrhol dovolanie podľa odmietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné, a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

Podľa dovolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným I.A. prostredníctvom obhajcu, teda osobou oprávnenou podľa , , na Okresnom súde Prievidza, t.j. na mieste predpokladanom v ustanovení , a v zákonnej 3-ročnej lehote. Dovolanie obvineného však nie je dôvodné.

Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení , pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie.

Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa

Obvinený v rámci dovolacieho dôvodu podľa namietol nevykonanie navrhnutých dôkazov.

Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa

Z dikcie cit. je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môže ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom.

V predmetnej trestnej veci bol obvinený stíhaný za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §

172 ods. 1 písm. a/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Keďže išlo o prípad povinnej obhajoby a obvinený si obhajcu nezvolil, sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Prievidza obvinenému 11. apríla 2014 (v deň vznesenia obvinenia) ustanovil za obhajcu JUDr. Jaroslava Hujíka.

Obhajca pristupoval k obhajobe obvineného aktívne, zúčastňoval sa úkonov v prípravnom konaní a hlavných pojednávaní, podával návrhy, teda dohliadal na uplatňovanie jeho práv. Orgány činné v trestnom konaní a súdy v tomto smere poskytli adekvátny priestor na realizáciu práva obvineného na obhajobu a tento priestor bol zo strany obhajoby využitý. V tomto smere dovolací súd pochybenia nezistil.

Pokiaľ ide o obvineným namietané nevykonanie dôkazov, takúto námietku nemožno úspešne podať v rámci dovolacieho dôvodu podľa Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že súdy nižšieho stupňa rozhodli o návrhoch na vykonanie dôkazov tak, že ich zamietli.

Za porušenie práva na obhajobu v zmysle teda nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa , resp. práva podľa

Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa , odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle , ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.

Zistenie skutku súdom na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a procesne (rozhodnutím súdu) podložené zamietnutie dôkazných návrhov obvineného teda nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu v zmysle

Dovolací dôvod podľa teda naplnený nebol.

Najvyšší súd nezistil naplnenie dovolacieho dôvodu podľa , a preto dovolanie obvineného I.A. podľa uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.