Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2f6/398808.d845a0.pdf
PDF · 163.82 KB
No categories available
5Urtost/3/2016
N a j v y š š í s ú d 5 Urtost 3/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
odsúdenej D. P. pre zločin vydierania v štádiu pokusu podľa § 175 ods. 1, ods. 2 písm. a/,
ods. 3 písm. c/ v spojení s § 21 ods. 1 Trestného zákona Českej republiky prerokoval
na neverejnom zasadnutí konanom 27. júna 2016 v Bratislave o sťažnosti odsúdenej D. P.
proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 19. apríla 2016, sp. zn. 3 Ntc 5/2016, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdenej D. P.
s a z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“)
podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdenej D. P. o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody.
Trest odňatia slobody si odsúdená vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Nitra na základe rozsudku krajského súdu z 13. januára 2015,
sp. zn. 6 Ntc 12/2014, ktorým bolo podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a
výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody
v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení
neskorších predpisov v znení zákona č. 344/2012 Z. z. (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.“)
rozhodnuté, že rozsudok Krajského súdu v Brne z 24. mája 2013, sp. zn. 53 T 1/2013,
v spojení s uznesením Vrchného súdu Olomouc zo 6. novembra 2013, sp. zn. 3 To 103/2013,
sa uznáva a zvyšok nepodmienečného súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere
11 (jedenásť) rokov a 6 (šiesť) mesiacov sa na území Slovenskej republiky vykoná.
V napadnutom uznesení krajský súd vysvetlil, že podľa slovenskej právnej úpravy
možno skutky, za ktoré bola odsúdená uznaná vinnou subsumovať pod obzvlášť závažný
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 a ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s trestnou sadzbou vo výmere
10 – 20 rokov a obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 3 Tr. zák. s trestnou sadzbou
vo výmere 10 – 15 rokov. V zmysle § 67 ods. 1 Tr. zák. tak odsúdená D. P. môže byť
podmienečne prepustená najskôr po vykonaní troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
Keďže odsúdená tri štvrtiny uloženého trestu v čase podania žiadosti nevykonala
(stane sa tak až 17. januára 2019), nebola splnená formálna podmienka pre jej podmienečné
prepustenie. Z tohto dôvodu súd k skúmaniu existencie materiálnej podmienky ani nepristúpil.
Proti tomuto uzneseniu 17. mája 2016 podala odsúdená D. P. sťažnosť a žiadala, aby
najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu prehodnotil. K sťažnosti pripojila kópiu
predvolania k verejnému zasadnutiu pred Krajským súdom v Ústí nad Labem z 25. septembra
2014 a dôvodila, že v Českej republike boli predmetné skutky kvalifikované ako zločin, na
základe čoho mala byť prepustená po vykonaní dvoch tretín trestu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) postupom
podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti
ktorému odsúdená podala sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel
pritom k záveru, že táto nie je dôvodná.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone
rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej
sankcie, vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť
na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním
preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak
ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného
nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba
odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2, okrem osoby odsúdenej na doživotie,
môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia
slobody.
Z vyššie citovaných ustanovení plynie, že pre podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody je nutné, aby odsúdená kumulatívne splnila dve podmienky. Formálnu
– vykonala trest v zákonom stanovenej dobe a materiálnu – plnením svojich povinností a
svojím správaním preukázala polepšenie a možno od nej očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život.
Už vo vzťahu k prvej z týchto podmienok – formálnej, najvyšší súd konštatuje, že
táto nie je splnená.
Krajský súd však pochybil, keď s poukazom na § 519 ods. 1 Tr. por. dospel k záveru,
že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení osôb, ktoré vykonávajú trest na území
Slovenskej republiky na základe predtým uznaného cudzieho rozhodnutia je (a priori)
rozhodná právna kvalifikácia skutku ako prečinu, zločinu a obzvlášť závažného zločinu
podľa osobitnej časti slovenského Trestného zákona. Takýto záver je v rozpore s uznesením
najvyššieho súdu z 8. septembra 2015, sp. zn. 2 Urtost 1/2015 (zverejneným
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 2/2016), podľa ktorého:
„Z hľadiska posúdenia dotknutého trestného činu ako prečinu, zločinu alebo
obzvlášť závažného zločinu vo vzťahu k podmienke výkonu určitej časti trestu
pri podmienečnom prepustení (§ 66, § 67 Tr. zák.) je rozhodujúca právna kvalifikácia
podľa cudzieho rozhodnutia (a týmto rozhodnutím kvalifikačne použitého zákona iného
štátu), ktoré bolo uznané príslušným súdom Slovenskej republiky, a to z hľadiska kritérií
uvedených v § 10 a v § 11 Tr. zák. (forma zavinenia a trestná sadzba trestu odňatia slobody).
Ak však súd upravil (znížil) trvanie trestu postupom podľa § 17 ods. 3
zákona č. 549/2011 Z. z. v znení zákona č. 344/2012 Z. z. alebo postupom podľa § 517 ods. 1
Trestného poriadku, pri kategorizácii trestného činu je rozhodujúca trestná sadzba spojená
s použitým ustanovením osobitnej časti Trestného zákona.“.
Keďže k spomínanej úprave uloženého trestu uznávajúcim rozsudkom krajského súdu
z 13. januára 2015, sp. zn. 6 Ntc 12/2014, nedošlo, pri posudzovaní skutku (resp. skutkov)
odsúdenej ako prečinu, zločinu, alebo obzvlášť závažného zločinu, je treba vychádzať
z trestných sadzieb uvedených v osobitnej časti českého Trestného zákona.
Po preskúmaní spisového materiálu najvyšší súd zistil, že odsúdená
D. P. bola vyššie uvedenými rozhodnutiami uznaná vinnou za skutok právne kvalifikovaný
ako trestný čin vydierania v štádiu pokusu podľa § 175 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/
v spojení s § 21 ods. 1 Trestného zákona Českej republiky s trestnou sadzbou vo výmere 5 –
12 rokov, pričom súhrnný trest jej bol uložený aj za zbiehajúce trestné činy,
(za ktoré bola odsúdená rozsudkom Krajského súdu v Brne z 16. novembra 2011,
sp. zn. 53 T 3/2011, v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo 7. marca 2012,
sp. zn. 5 To 26/2012) lúpeže v štádiu pokusu podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3
Trestného zákona Českej republiky s trestnou sadzbou vo výmere 8 – 15 rokov
a neoprávneného obstarania, falšovania a pozmenenia platobného prostriedku
podľa § 234 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona Českej republiky s trestnou sadzbou
vo výmere 5 – 10 rokov.
Z uvedených trestných sadzieb je zrejmé, že vo všetkých troch prípadoch ide
podľa § 11 ods. 1 Tr. zák. o zločin a nie, ako to uviedol krajský súd, o obzvlášť závažný
zločin podľa § 11 ods. 3 Tr. zák. Na základe tohto, vychádzajúc z citovaného uznesenia
najvyššieho súdu, formálna podmienka pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody bude v prípade odsúdenej D. P. naplnená po tom, ako si podľa § 66 ods.
1 písm. b/ Tr. zák. vykoná dve tretiny uloženého trestu.
K tomuto však do dnešného dňa nedošlo. Odsúdená nastúpila na území
Slovenskej republiky výkon trestu odňatia slobody 16. apríla 2015 s tým, že krajský súd jej
uznesením z 21. apríla 2015, sp. zn. 6 Ntc 12/2014 v súlade s § 18 ods. 2
zákona č. 549/2011 Z. z. do výkonu trestu započítal dobu strávenú vo väzbe, vo výkone trestu
odňatia slobody v cudzine a dobu jej prevozu na územie Slovenskej republiky. Celkovo
odsúdenej do výkonu trestu odňatia slobody započítal obdobie od 2. júna 2010
až 15. apríla 2015.
Keďže dve tretiny uloženého trestu (vo výmere 11 rokov a 6 mesiacov) si odsúdená
D. P. vykoná až 2. februára 2018, formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. nespĺňa.
S ohľadom na vyššie uvedené okolnosti (napriek pochybeniu krajského súdu,
odsúdená formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie nespĺňa) najvyšší súd
nepovažoval sťažnosť odsúdenej D. P. za dôvodnú, a preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.
por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 27. júna 2016
JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová