Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/122/2014

Identifikačné číslo spisu: 4014200500 Dátum vydania rozhodnutia: 28.06.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4014200500.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľky: Ing. C. Z., bytom Y., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 30. júna 2014, č.k. -17, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 30. júna 2014, č.k. -17, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XY zo dňa 25.03.2014 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 30. júna 2014, č.k. -17, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XY zo dňa 25.03.2014, ktorým podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietla žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok s odôvodnením, že nespĺňa podmienku výchovy dvoch detí podľa a vyhlášky č. pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa , lebo jej syn O. bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 10.12.1981, č.k. , zverený do výchovy na čas po rozvode otcovi a jej starostlivosť o toto dieťa netrvala aspoň 10 rokov.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal preukázané, že syn O. bol na čas po rozvode manželstva zverený do výchovy otca a dospel k záveru, že navrhovateľka nesplnila podmienku zabezpečovania starostlivosti a výchovy syna v čase do dosiahnutia jeho plnoletosti po dobu aspoň 10 rokov.

Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Namietla, že aj po rozvode poskytovala synovi starostlivosť, ten mal kľúče od jej bytu, navštevoval ju takmer denne aj v

zamestnaní, pravidelne sa s ním učila, okrem platenia výživného mu prispievala na ďalšie potreby - stravu, obuv, oblečenie, športové potreby, knihy, chodili spolu na zimné i letné dovolenky a starala sa o neho nielen do dovŕšenia plnoletosti, ale aj neskôr. Žiadala preto o odstránenie tvrdosti zákona a aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a aby jej starobný dôchodok bol priznaný.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s 250ja ods. 2 a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie.

Podľa žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2012 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov.

Navrhovateľka sa narodila XY. Má dve deti: O., nar. XY a V., nar. XY.

Pri splnení podmienky výchovy dvoch detí by navrhovateľke nárok na starobný dôchodok vznikol dňom 18.09.2013.

Nebolo sporné, že manželstvo navrhovateľky bolo rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch zo 16.04.1981, č.k. -21, právoplatne rozvedené dňom 14.05.1981. Pokiaľ však ide o zverenie v tom čase maloletého syna O., nar. XY, na čas po rozvode do výchovy otca, O. Z., v tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňom 26.01.1982, ku ktorému syn O. dovŕšil vek viac ako 8 rokov.

Medzi účastníkmi bola spornou otázka, či pre určenie dôchodkového veku navrhovateľky možno považovať za splnenú podmienku výchovy dvoch detí.

Podľa o sociálnom poistení poistenkyni, ktorá v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014 dovŕši dôchodkový vek podľa až ods. 8, sa výchova dieťaťa posudzuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

Za predpisy účinné pred 1. januárom 2003 na účely posúdenia výchovy dieťaťa podľa je potrebné považovať nielen a jeho vykonávaciu vyhlášku č. , ale aj skoršie predpisy upravujúce sociálne zabezpečenie, ktoré boli účinné v období rozhodnom pre posudzovanie doby tejto výchovy, napr. a jeho vykonávaciu vyhlášku č.

Keďže syn O. sa navrhovateľke narodil dňa XY, podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné posudzovať splnenie podmienky jeho výchovy aj podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, účinného od 01.01.1976, resp. jeho vykonávacej vyhlášky č.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že tak Zb, ako aj , a (, ) odvodzujú dôchodkový vek ženy aj od splnenia podmienky výchovy dieťaťa.

Podľa veta prvá vyhl. č. (k ) podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov.

Podmienka výchovy dieťaťa na účely je podľa vyhl. č. splnená, ak žena sa stará alebo starala o dieťa aspoň do skončenia jeho povinnej školskej dochádzky.

Podmienka výchovy dieťaťa je však podľa vyhl. č. tiež splnená, ak sa žena dočasne nemohla osobne starať o dieťa alebo dokončiť jeho výchovu z vážnych dôvodov, najmä pre chorobu alebo preto, že dieťa bolo dlhší čas v ústavnej starostlivosti alebo zomrelo. Podmienka výchovy nie je splnená, ak dieťa zomrelo do šiestich mesiacov po narodení alebo ak sa žena ujala výchovy dieťaťa krátko pred dosiahnutím jeho plnoletosti.

Keďže vážne dôvody, pre ktoré žena nemohla dokončiť výchovu dieťaťa, sú v ustanovení vyhl. č. vymenované len príkladmo, bolo potrebné vyriešiť otázku, či dôvody, pre ktoré navrhovateľka nedokončila výchovu syna O., možno považovať za vážne dôvody.

Z okolností prípadu vyplýva, že z dôvodu rozvodu manželstva rozsudok v časti zverenia syna O. do výchovy otca nadobudol právoplatnosť dňom 26.01.1982.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozvod manželstva a zverenie dieťaťa do výchovy na čas po rozvode otcovi, samo o sebe možno v určitých prípadoch považovať za vážny dôvod, pre ktorý matka nemohla dokončiť výchovu dieťaťa.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že už Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 09.10.1970 (Co 281/70), vyslovil: „Jestliže při rozchodu rodičů byly nezletilé děti svěřeny rozhodnutím soudu do výchovy otce, nevylučuje tato skutečnost sama o sobě, že matka děti svěřené soudem otci vychovala ve smyslu ustanovení zákona o sociálním zabezpečení. Muselo by však být spolehlivě prokázáno, že se o děti starala s intenzitou a v rozsahu, které se blíží péči o děti za obvyklých podmínek. Nestačí, že matka děti navštěvovala, kupovala jim příležitostně dárky a přispívala na jejich výživu.“

Navrhovateľka v opravnom prostriedku namietala, že o syna sa starala aj po rozvode manželstva, syn ju takmer denne navštevoval, učila sa s ním, chodili spolu na letné a zimné dovolenky, okrem určenej vyživovacej povinnosti mu zabezpečovala topánky a oblečenie, športové potreby, knihy.

Odporkyňa preskúmavané rozhodnutie oprela len o skutočnosť, že manželstvo navrhovateľky bolo rozvedené a syn O. bol zverený do výchovy otca a iba na tom základe dospela k záveru, že navrhovateľka nesplnila podmienku jeho výchovy na účely zníženia dôchodkového veku.

Podľa názoru odvolacieho súdu však odporkyňa vzhľadom na vyššie uvedené nezistila dostatočne skutočný stav veci na posúdenie nároku navrhovateľky na starobný dôchodok, preto podľa veta druhá v spojení s rozsudok krajského súdu zmenil a podľa rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne vykonať dokazovanie vypočutím navrhovateľky a svedkov, ohľadom zistenia, či rozsah a intenzita starostlivosti, ktorú navrhovateľka poskytovala synovi O. do skončenia jeho povinnej školskej dochádzky ( vyhl. č. ), resp. do dosiahnutia plnoletosti ( veta prvá vyhl. č. ) sa približuje starostlivosti o dieťa za zvyčajných podmienok.

O trovách konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku v súlade s v spojení s , a , keďže v konaní úspešná navrhovateľka žiadne trovy konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.