Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoP-71-2021.pdf
PDF · 126.91 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/71/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. V. X. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov dieťaťa rodičov U. X. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v V. na ul. Q. č. XXXX/XX zastúpenej JUDr. Viktóriou Hajduovou advokátkou so sídlom v Trebišove na ul. M.R.Štefánika č. 3197/32 a X. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v M. na ul. A. č. XX zastúpeného Advokátskou kanceláriou Prachová&Partners, s.r.o. so sídlom v Bratislave na ul. Pribinovej č. 20 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Trebišov z 24.2.2021 č.k. 8P/238/2016-380 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 7P/235/2010 zo dňa 13.9.2010 v časti úpravy výživného tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 70,- Eur mesačne od 1.10.2017 do 31.3.2018, sumou 90,- Eur mesačne od 1.4.2018 do 30.6.2020, sumou 120,- Eur mesačne od 1.7.2020 do 31.12.2020 a sumou 100,- Eur mesačne od 1.1.2021 do budúcna, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné od 1.10.2017 do 24.2.2021 vo výške 920,- Eur povolil otcovi splácať v 76,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. Konanie v časti o zníženie výživného zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Proti výrokom o povinnosti otca prispievať výživným na maloleté dieťa, zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a povolení splácať dlžné výživné vo výške 920,- Eur za obdobie od 1.10.2017 do 24.2.2021 v 76,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že s rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a považuje ho za nesprávne a nezákonné. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu považuje za nesprávne, pretože suma 100,- Eur mesačne, ktorou zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa od 1.1.2021 do budúcna nie je adekvátnym výživným s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v rámci dokazovania vyšli najavo. Vykonal rozsiahle dokazovanie jednak na preukázanie odôvodnených potrieb maloletého, ktoré sa od posledného rozhodovania súdu o výške výživného na syna niekoľkonásobne zvýšili v dôsledku vývinu, vývoja a rastu, nástupu na povinnú školskú dochádzku ako aj v dôsledku subjektívnych ťažkostí na strane dieťaťa pre jeho neblahý zdravotný stav. Taktiež dokazovanie na preukázanie majetkových pomerov otca, jeho príjmu a výdavkov podľa jej názoru súd nesprávne vyhodnotil pokiaľ otca zaviazal
prispievať len sumou 100,- Eur mesačne od 1.1.2021. Otcove tvrdenia a výhrady v priebehu konania o nemožnosti plniť výživné vo zvýšenej miere boli špekulatívneho charakteru. Otec v priebehu konania nepoprel ani jeden výdavok maloletého dieťaťa. Súdom určená vyživovacia povinnosť zohľadňuje len výdavky maloletého na stravu. Je neprípustné, aby súdom určené výživné zabezpečovalo potreby dieťaťa len v nevyhnutnej miere. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/73/2019 a Dohovor o právach dieťaťa. S prihliadnutím na uvedené je výživné určené súdom neprimerané veku a potrebám dieťaťa. Súčasne považuje za nesprávne rozhodnutie a právne posúdenie, že dlžné výživné od podania návrhu do rozhodnutia vo výške 920,- Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 76,- Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. Súd totiž svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil okrem konštatácie v bode 38 odôvodnenia rozsudku samotnou výškou dlhu s poukazom na § 232 ods. 3, 4 CSP. Domnieva sa, že k takémuto rozhodnutiu a výroku je potrebné, aby bolo podložené zistením, no najmä presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami na strane povinného. V tomto smere považuje rozhodnutie súdu za nepresvedčivé bez odôvodnených záverov, ktoré umožňujú dlžné výživné otcovi splácať, keď splátky výživného môžu byť súdom uložené len ako výnimka. Otec o podanom návrhu vedel, mal zabezpečený dostatočný príjem, vyživoval deti svojej družky. Konanie sa viedlo 4 roky, preto má za to, že rozhodnutie súdu v tomto smere nie je správne.
3. Proti rovnakým výrokom rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP s návrhom, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne zmenil výrok o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné od 1.10.2017 do 24.2.2021 vo výške 920,- Eur povoľuje otcovi splácať v 25,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. Uviedol, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí a trvá na svojich vyjadreniach. Jeho priemerný mesačný príjem sa počas sledovaného obdobia pohyboval vo výške cca 400,- Eur mesačne. Výživné za sledované obdobie bolo určené nasledovne: suma 70,- Eur mesačne od 1.10.2017 do 31.8.2018. Vzhľadom na to, že od 10/2017 mu bol priznaný aj invalidný dôchodok, súd zvýšil za toto obdobie výživné zo sumy 60,- Eur na 70,- Eur a to napriek tomu , že za mesiac 1/2018 do 3/2018 mal minimálny príjem vo výške cca 130,- Eur mesačne, keďže bol v skúšobnej dobe. V nasledujúcom období otec dosahoval príjem nižší ako 300,- Eur a bolo mu určené výživné aj za toto obdobie v sume 90,- Eur mesačne od 1.4.2018 do 30.6.2020. V rámci tohto sledovaného obdobia dosahoval príjem v priemere vo výške 400,- Eur, niektoré mesiace s ohľadom na jeho zdravotný stav ani nepracoval. Následne sa jeho príjem pohyboval vo výške 300-400,- Eur mesačne netto. Lustráciou Sociálnej poisťovne bolo zistené, že vymeriavací základ v období 2019/2020 bol vo výške 360,06 Eur. Za obdobie 3-5/2020 bol tak isto jeho príjem minimálny pri zohľadnení jeho zdravotného stavu. Napriek tomu za toto obdobie výživné znovu zvýšil na sumu 120,- Eur mesačne od 1.7.2020 do 31.12.2020. V sledovanom období sa mu podarilo zabezpečiť si vyšší príjem len v dôsledku nadčasov, ktoré vykonával, išlo stále len o pohyblivú zložku mzdy. Sumou 100,- Eur mesačne od 1.1.2021, keď už nevykonával nadčasy ( od začiatku r. 2020 ) jeho mesačný príjem v čistom je štandardný a to vo výške 300 - 400,- Eur mesačne. Súd mu však ponechal zvýšené výživné vo výške 100,- Eur napriek tomu, že v predchádzajúcich obdobiach dosahoval rovnaký príjem a výživné bolo nižšie. Určené výživné spolu s ročným výživným spôsobí to, že výška výživného bude pre neho nasledovná: 100,- Eur mesačne bežné výživné, 76,- Eur mesačne zročné výživné, splátka výživného v pôvodnom exekučnom konaní vo výške 45,- Eur. So svojím príjmom vo výške približne 400 - 450,- Eur netto nebude schopný zabezpečiť si náklady na bývanie, stravu a cestovné do práce. O to viac v tejto súvislosti poukazuje na svoj zdravotný stav a skutočnosť, že majetkové pomery matky sú oveľa lepšie ako jeho, čomu sa venuje aj v odvolaní. Pokiaľ by uhrádzal len bežné výživné, dokázal by to zabezpečiť, avšak takúto výšku výživného a zročného výživného nie je schopný uhrádzať. Býva sám a je pre neho nutné, aby pokračoval v práci a zabezpečil si bývanie v Bratislave, pričom toho času býva v ubytovni, čím sa samozrejme snaží v čo najväčšej miere znížiť svoje výdavky. Uviedol, že v tomto období uhrádzal na maloletého bežné výživné, pričom maloletému kupoval aj nad rámec výživného iné veci ako napríklad mobilný telefón, ktorý mu však matka nedovoľuje používať. V ďalšom poukazuje na to, že nie je s maloletým v žiadnom kontakte, matka ho o maloletom neinformuje, nedáva mu ani možnosť osloviť ho priamo, keďže v jej mene komunikuje s ním len jej matka. Na tieto skutočnosti súd neprihliadol, naopak prihliadol na výšku nákladov, ktoré matka vyčíslila na maloletého. Rozsah výživného v Zákone o rodine výslovne stanoveným nie je, vyplýva však zo všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by dieťaťu rodičia zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti a má plniť nielen základnú vyživovaciu povinnosť, ale má prispievať na celkový všestranný fyzický, psychický a sociálny vývin maloletého, do
čoho je potrebné zahrnúť aj záujmové aktivity a zdravotnú starostlivosť, ktorá nie je vždy bezplatná. Tak isto rozumie, že prvoradým výdavkom rodiča je výživné na maloleté dieťa, súd by však mal prihliadať aj na výdavky rodičov na bývanie, úver. Súd by mal teda komplexne posúdiť majetkové a sociálne pomery oboch rodičov a tak rozhodnúť o pomernom, ale hlavne primeranom zvýšení výživného na maloletého. V žiadnom prípade nechce tvrdiť, že odmieta na maloletého prispievať viac, ba naopak, napriek všetkým komplikáciám maloletého ľúbi a veľmi rád by s ním trávil čas. Žiaľ jeho finančná situácia mu v tom čase nedovoľuje, aby maloletého podporoval finančne v takej výške, ako rozhodol súd. Podľa jeho názoru tak dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pričom na základe tohto nesprávneho posúdenia aj rozhodol. V ďalšom mu nie je zrejmé, prečo v tomto prípade súd prihliadol na tvrdenia matky, že si zamestnanie nehľadá, čo odôvodnila starostlivosťou o maloletého, keď na druhej strane matka sa môže tak isto zamestnať, pretože maloletý navštevuje základnú školu, čo matke umožňuje nájsť si prácu aspoň na čiastočný pracovný úväzok. Pri posudzovaní majetkových pomerov rodičov má predsa súd prihliadať aj na potencionálny príjem rodiča, ktorý by rodič dosahovať mohol. Matka je vyučená krajčírka, no aj napriek tomu, že v tomto odbore nikdy nepracovala, nespôsobuje jej to nemožnosť nájsť si prácu práve v tomto odbore a tak isto prispieť na výživu maloletého. V tejto súvislosti si dovoľuje uviesť, že súd v tomto prípade vôbec nezohľadnil skutočnosť, že matka má reálne lepšie majetkové pomery ako uvádzala a ako súd prezentoval v rozhodnutí. Matka vlastní a stále užíva motorové vozidlo. Tieto skutočnosti vyplynuli aj z rozhodnutia, keďže v rámci svojich výdavkov matka uviedla náklad na pohonné hmoty vo výške 70,- eur mesačne. V ďalšom je vlastníčkou niekoľkých nehnuteľností, pričom súd sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal. Matka by sa predsa mohla predajom nehnuteľností podieľať na úhrade nákladov maloletého a zabezpečení jeho vyššej životnej úrovne. Uviedol, že on nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti a tak isto nevlastní ani motorové vozidlo. Súd sa tak isto vôbec nezaoberal príjmami rodičov matky, s ktorými matka aktuálne tvorí spoločnú domácnosť a teda logicky prispievajú aj na chod domácnosti, v ktorej žije. Samozrejme, že rodičia matky nemajú vyživovaciu povinnosť voči maloletému, avšak uvádza, že náklady matky sa pomerne znižujú. V ďalšom súd neskúmal, či pri pôvodnom rozhodnutí súdu mal maloletý nižšie výdavky a pri vydaní rozsudku sa zvýšili, alebo sa zvýšili príjmy otca a pod. Odôvodnenie je teda nepreskúmateľné. Má za to, že právo na spravodlivý proces vylučuje ľubovôľu súdov pri rozhodovaní a preto je povinnosťou súdov svoje rozhodnutie podľa CSP odôvodniť. Súd by mal pri svojom rozhodovaní vychádzať zo starostlivo zisteného skutkového stavu veci. Je rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil právne nesprávne námietky účastníkov. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti, ich pravdivosti, zákonnosti a dôležitosti pre ustálenie skutkového stavu, z ktorého následne vychádza pri právnom hodnotení a rozhodnutí. Zásada voľného hodnotenia dôkazov neznamená ľubovôľu ich hodnotenia a hodnotenie vykonaných dôkazov musí vychádzať z formálne logického úsudku založeného na vykonaných dôvodoch. Z uvedených dôvodov má za to, že odôvodnenie rozsudku súdu je nepresvedčivé nakoľko súd prvej inštancie ho nedostatočne odôvodnil. V ďalšom považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné. Konaním súdu prvej inštancie došlo k zásahu do jeho práv na súdnu ochranu a spravodlivý proces a tiež Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa jeho názoru súd zasiahol do jeho základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ktorého sa dopustil tým, že na jeho skutkovú a právnu argumentáciu uplatnil a priebehu konania nereagoval ústavne konformným spôsobom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je ľubovoľné. Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s právnymi normami platnými na území SR, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Záverom uviedol, že už toho času je na pokraji svojich síl, keďže je voči nemu vedené exekučné konanie o vymoženie pôvodného zročného výživného a uhrádza trovy exekučného konania. Navýšením výživného a určením plnenia zročného výživného sa opätovne dostáva do situácie, kedy pre neho nebude možné výživné riadne uhrádzať. Aktuálne si vôbec nevie predstaviť, ako si zabezpečí úhradu výživného a zároveň svoje základné životné potreby, ba čo viac, zrejme nedokáže vôbec pokryť náklady potrebné na zabezpečenie jeho podnikania a teda podnikanie bude musieť ukončiť. Takúto vysokú výšku výživného spolu so zročným výživným skutočne nie je schopný platiť. Nikdy nebude dosahovať nadštandardný príjem, prípadne taký príjem, aby bol schopný uhrádzať tak vysoké výživné.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd vôbec nezohľadňoval, aké výživné matka dostáva na ďalšie maloleté dieťa, aké sú výdavky na toto maloleté dieťa, z akých finančných prostriedkov matka uhrádza všetky náklady na domácnosť, svoje výdavky a výdavky maloletých detí, keďže je zrejmé, že údajné výdavky značne prevyšujú jej príjmy. Matka má pravdepodobne aj ďalší príjem finančných prostriedkov, ktoré v konaní nepreukázala a súd tieto skutočnosti nedostatočne skúmal. Odvolanie matky považuje za príliš všeobecné a neuvádzajúce konkrétne okolnosti, v ktorých podľa jej názoru došlo k
pochybeniu zo strany súdu pri rozhodovaní. Pokiaľ matka v odvolaní uvádza, že náklady maloletého sa zvýšili, mala tieto skutočnosti aj reálne preukázať, prípadne aspoň uviesť, ktoré výdavky sú nové, prípadne zvýšené v porovnaním s pôvodnými výdavkami, čo sa nestalo. Za špekulatívne považuje tvrdenie matky, ktorá okrem iného uviedla, že v súčasnosti nemôže chodiť do práce, pretože sa stará o maloletého, ktorý však navštevuje školské zariadenie, a teda má možnosť sa zamestnať a prispieť na jeho výživu. Matka nepracovala ani predtým a ani v súčasnosti a využíva zdravotný stav maloletého na to, aby mohla poberať opatrovateľský príspevok. Má vedomosť o tom, že v minulosti takýto príspevok poberala aj na iných svojich rodinných príslušníkov. Úmyselne sa vyhýba zárobku, čo súd v konaní vôbec nezohľadnil. Popiera tvrdenia, že údajne vyživoval cudzie deti. Pri posudzovaní majetkových pomerov rodičov má predsa súd prihliadať aj na potencionálny príjem rodiča, ktorý by rodič dosahovať mohol. V tejto súvislosti si dovoľuje uviesť, že v tomto prípade vôbec nezohľadnil skutočnosť, že matka má reálne lepšie majetkové pomery, užíva motorové vozidlo a je vlastníčkou niekoľkých nehnuteľností. Poukazuje už na skôr podrobné vyjadrenie obsiahnuté v odvolaní.
5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že jeho tvrdenia sú účelové a zavádzajúce. V podanom odvolaní sa otec snaží vykresliť ako subjekt takého sociálneho postavenia, ktoré reálne nepožíva. Odvolanie otca je v prvom rade značne popisného charakteru, ktorého každý odsek sa snaží budiť dojem, že vlastne vôbec nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť ani v doteraz určenom rozsahu. Všetky zákonom predpokladané ustanovenia použité súdom prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného si vysvetľuje po svojom. V konečnom dôsledku však otec absolútne popiera zmysel výživného tak, ako to predpokladá Zákon o rodine, ktorým je zabezpečenie prostriedkov oprávneného na živobytie. V priebehu konania preukazovala, aké dôvody jej bránia sa zamestnať a že síce aj napriek zdravotnému stavu maloletého, ktorý bol konštatovaný ako dobrý, nie je vylúčená skutočnosť, že reálne dochádza k situáciám, kedy je nútená pre dieťa do školy ísť za účelom jeho vyzdvihnutia, pretože mu býva zle práve v dôsledku zdravotného stavu, ktorý je liečbou neovplyvniteľný. Žiaden zamestnávateľ netoleruje takéto náhle opustenie pracoviska v prípade potreby. Otec sa v podanom odvolaní dosť často zamýšľa v intenciách „čo by bolo keby“, no je dosť razantný vo svojom vyjadrení, že nikdy nebude dosahovať taký príjem, aby bol schopný uhrádzať súdom určené výživné. Rozhodnutia, ktoré otec cituje v celom rozsahu rešpektuje, avšak netýkajú sa predmetného konania. Neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by dieťa malo úverovať svojho rodiča a preto návrh na zmenu rozsudku v časti dlžného výživného v podobe povoliť mu splácať dlh vo výške 25 Eur mesačne s bežným výživným, je v príkrom rozpore s ust. § 78 Zákona o rodine, v zmysle ktorého súd, ktorý rozhoduje o povolení splátok dlžného výživného, tieto by nemali byť rozpočítané na obdobie dlhšie ako tri roky, pričom povolenie splátok je potrebné chápať ako výnimku, nie ako pravidlo a musí byť odôvodnené okolnosťami prípadu.
6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a v záujme maloletého dieťaťa. Rovnako sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia a odvolanie matky považuje za nedôvodné. Je toho názoru, že súd prvej inštancie posúdil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a finančnú situáciu i možnosti otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa a rozhodol tak v jeho záujme. Navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.
7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že trvá na doterajších vyjadreniach. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a v záujme maloletého dieťaťa. Rovnako sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu a odvolanie otca považuje za nedôvodné. Má za to, že súd prvej inštancie posúdil odôvodnené potreby dieťaťa a rovnako finančnú situáciu i možnosti otca prispievať na výživu maloletého a rozhodol v jeho záujme. Navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.
8. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov neboli podané.
9. Výroky rozsudku o zastavení konania v časti zníženia výživného a trovách konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní.
10. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku súdu presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Je namieste zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom jeho úvahy týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, ako aj ustálenie dlžného výživného a povolenia zaplatiť ho v splátkach, nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z konštantnej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. Vzhľadom k tomu, že konajúci súd v odsekoch 34, 35, 36 a 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku riadne vysvetlil, ktoré okolnosti vzal do úvahy pri stanovení zvýšeného výživného a prečo ho zvýšil od 1. 10. 2017, odvolací súd považoval odvolaciu argumentáciu otca ohľadom neodôvodnenia napadnutého rozhodnutia za bezpredmetnú.
13. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že naposledy boli rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu upravené rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.zn. 7P/235/2010 zo dňa 13.9.2010, ktorým súd zveril maloletého R. V. do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 60 Eur mesačne. V čase posledného rozhodnutia príjem matky pozostával z príspevku na opatrovanie maloletého R. vo výške 190,73 Eur, rodičovského príspevku vo výške 164,22 Eur a prídavku na dieťa 21,99 Eur. Otec v tom čase pracoval v Košiciach a jeho čistý mesačný príjem bol vo výške 400 Eur.
14. V tejto prejednávanej veci sa matka návrhom podaným dňa 19.5.2016 domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa zo sumy 60 Eur na 180 Eur mesačne s odôvodnením, že žije v spoločnej domácnosti s dvoma maloletými deťmi R. V. a Z. V. a svojimi rodičmi. X. René V. po operácii srdca má oslabenú imunitu. Od septembra 2015 navštevoval materskú školu a v septembri 2016 nastúpil do prvého ročníka na základnú školu. V ďalšom uviedla, že otec na výživu dieťaťa sporadicky prispieval sumou 40 Eur, pričom má zvýšené výdaje na lieky a maloletý v septembri 2016 nastúpil do prvého ročníka základnej školy. Svoje výdaje vyčíslila - inkaso 90 Eur, pohonné hmoty 40 Eur, lieky pre dcéru 40 Eur, pre syna 70 Eur a bežné výdavky na domácnosť 150 Eur. Matka si zamestnanie nehľadá. I keď je vyučenou krajčírkou, nikdy v danom odbore nepracovala, je nezamestnaná. Uvedené odôvodnila starostlivosťou o dieťa, ktoré trávi v škole len 4 hodiny, a vyžaduje si nepretržitú starostlivosť.
15. Otec v priebehu celého trvania konania poukazoval na svoj nízky príjem a zdravotné problémy, v dôsledku ktorých je na invalidnom dôchodku. Okrem príjmu z pracovnej činnosti mal vyplácaný invalidný dôchodok, ktorého poberateľom je od 4.10.2017. Aktuálna výška invalidného dôchodku je vo výške 166
Eur. Jeho výdaje sa týkajú platenia nájomného 165 Eur, cestovné 25,20 Eur, lieky 35 Eur, úverová splátka 45 Eur, exekučná zrážka výživné 45 Eur, ďalšia exekučná zrážka 45 Eur, náklady na ošatenie 50 - 70 Eur, strava 150 Eur, hygienické potreby 25 Eur, mobilný telefón 20 Eur. Výdaje boli rôzne v závislosti od toho, či žil sám alebo v Pezinku s priateľkou. Otec v priebehu konania súhlasil, že na výživu dieťaťa bude prispievať sumou 100 Eur (č.l. 376). V odvolaní už nesúhlasil so žiadnym zvýšením výživného a žiadal nižšiu výšku splátky na dlžnom výživnom.
16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. V zmysle záverov aplikačnej praxe je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dôvody, ako napríklad zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, u povinných osôb napríklad strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti a podobne. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ustanovenie § 62 a § 75 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby dieťaťa, nie sú to len náklady vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy, ale aj hmotné potreby, ako aj šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, rozvojom jeho záujmov, prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku každého dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, tzn. že bežné potreby dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať.
17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa s poukazom na jeho vek, nástup do prvého ročníka základnej školy, ako i výdaje na maloletého v súvislosti s jeho zdravotným stavom. I napriek zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, pomery na strane otca neumožňovali zvýšiť výživné od podania návrhu, ale až od 1.10.2017, kedy bol otcovi priznaný invalidný dôchodok. Obdobne potom súd diferencoval výživné s prihliadnutím na dokázané zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa, ale i otca v závislosti od výšky jeho príjmu, ktorý bol preukázaný opisom mzdových listov. Mesačný príjem otca sa odvíjal od počtu odpracovaných dní a jeho zdravotného stavu. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj pomerov na strane povinného i oprávneného rodiča. Bolo preukázané, že otec bol počas celého priebehu konania zamestnaný, a i napriek svojmu telesnému a duševnému stavu si bol schopný nájsť zamestnanie a pravidelne mohol na výživu syna prispievať. Maloletý R. V. nastúpil po dvojročnom odklade ako osemročný do základnej školy. Matka preukázala bežné výdaje na dieťa, ako i zvýšené výdaje v súvislosti s jeho zdravotným stavom, ktorý si vyžaduje intenzívnejšiu starostlivosť. Stručne povedané, v tomto prípade došlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom, keďže v dôsledku veku a rastu maloletého dieťaťa a v tej súvislosti i školskej dochádzky došlo k nepochybnému zvýšeniu odôvodnených potrieb dieťaťa, na uspokojení ktorých sa majú podieľať obaja rodičia primerane svojím možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Napokon nemožno opomenúť skutočnosť, že predchádzajúca úprava výživného bola vykonaná v roku 2010 t.z., že v súvislosti s vekom dieťaťa a jeho vývojom došlo objektívne k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb. Súdna prax ustálila, že k zmenám pomerom aj bez ďalšieho dochádza u dieťaťa spravidla prestupom z nižšieho na vyšší stupeň vzdelávania, prípadne ak nenastanú iné zmeny pomerov v dôsledku plynutia času, ktorý taktiež súdna prax ustálila ako plynutie približne doby
troch rokov, v priebehu ktorých sa menia odôvodnené potreby dieťaťa, predovšetkým na zabezpečenie stravy, ošatenia, záujmovej a športovej činnosti, zdravotnej starostlivosti. Odvolací súd má za to, že napadnuté výroky rozhodnutia o zvýšení výživného správne kopírujú jednak podstatnú zmenu pomerov spočívajúcu vo zvýšení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj pomerov na strane ich rodičov, predovšetkým otca, u ktorého bola konštatovaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 55 %.
18. Otec v odvolaní argumentoval tým, že matka si nehľadá zamestnanie odôvodňujúc to starostlivosťou o maloletého. Výsluchom matky a z predložených listinných dôkazov boli preukázané podstatné okolnosti vo vzťahu k zdravotnému stavu a zvýšeným výdavkom na maloletého vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy. Matka si plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o maloletého poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne. Otec sa o maloleté dieťa osobne nestará a prispieva určeným výživným. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že vzhľadom na zdravotný stav maloletého matka nie je schopná nájsť si také zamestnanie, z ktorého by mohla podľa potreby odísť v prípade zdravotných ťažkostí dieťaťa. Napriek konštatovaniu, že zdravotný stav maloletého je podstatne lepší, neznamená to automaticky zníženie výdavkov matky v súvislosti s jeho zdravotnými ťažkosťami ani, že je schopný školskej dochádzky tak, ako iné deti v jeho veku. Skôr dovoľuje záver, že práve matkou poskytovaná starostlivosť prispela k zlepšeniu zdravotného stavu dieťaťa v tom smere, aby mohlo primerane svojmu stavu absolvovať školskú dochádzku. Uvedené si však vyžadovalo celodennú starostlivosť a opateru matky o dieťa v dôsledku čoho sa nemohla zamestnať. Otec poukazoval i na skutočnosť, že matka spolu s deťmi býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a v tejto súvislosti má znížené výdaje na domácnosť. K uvedenému odvolací súd uvádza, že v priebehu konania matka žila s rodičmi v spoločnej domácnosti, avšak vzhľadom na zdravotné problémy starého otca sa vrátil k starej matke, pričom matka ostala bývať s deťmi sama a teda aj sama uhrádza náklady na domácnosť. V období, keď matka žila v spoločnej domácnosti s rodičmi prispievala na spoločnú domácnosť sumou 160 Eur mesačne. K vyjadreniu otca, že sa matka s maloletými deťmi zdržiava v domácnosti svojich rodičov, vysvetlila ako možnosť hrania sa detí v záhrade. Ide však o krátkodobý pobyt a v tejto súvislosti nejde o podstatné zníženie jej výdajov, na ktoré by bolo možné prihliadať. Taktiež nemožno prihliadať na výživné platené matke pre ďalšie dieťa, pretože sa netýka predmetu tohto konania a slúži na zabezpečenie potrieb iného dieťaťa. Vo vzťahu k argumentu otca o vlastníctve nehnuteľnosti matkou a možnosti zvýšiť si príjem jeho predajom je potrebné uviesť, že v priebehu konania neboli tvrdené skutočnosti dokazovaním preukázané. Zo správy Mesta Sečovce bolo zistené, že matka v meste nevlastní žiaden majetok, býva v rodinnom dome, ktorého vlastníčkou je jej sestra Natália Maková, pričom aj z výsluchu matky vyplynulo, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Napokon, vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca o vedenej exekúcii odvolací súd poznamenáva, že na ňu nie je možné prihliadať, keďže exekúcia sa vedie práve z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti otcom v stanovenom rozsahu, a teda za uvedený stav nesie zodpovednosť v prvom rade otec.
19. Pokiaľ matka v odvolaní argumentuje súdnym rozhodnutím vydaným v inom konaní, je potrebné zdôrazniť, že určenie výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych jedinečných skutkových okolností každej pojednávanej veci, nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj 5Cdo 87/2017). Pri posúdení a zhodnotení zákonom stanovených východísk pre určenie výživného preto súd postupuje diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrváva na určitých striktných hraniciach (porovnaj 8Cdo 50/2017). Súd prvej inštancie sa uvedenými zásadami dôsledne riadil a individuálne posúdil zmeny pomerov, ktoré nastali u maloletého, ako aj jeho rodičov.
20. K odvolacej argumentácii matky i otca vo vzťahu k povoleniu splátok dlžného výživného v mesačných splátkach po 76 Eur odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 232 ods. 3, 4 CSP, z ktorého vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane neznevýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinného v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby ktorej výživné slúži. I keď súd prvej inštancie vyslovene neuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia z akého
dôvodu umožnil otcovi splácať dlžné výživné v splátkach, z jeho obsahu možno vyvodiť, že prihliadol na majetkové a zárobkové pomery na strane povinného bez toho, aby znevýhodnil oprávneného. Pokiaľ ide o určené splátky dlžného výživného, vzhľadom na výšku ustáleného dlhu pre maloleté dieťa a s poukazom na určené výživné, s prihliadnutím na približne rovnaké príjmy oboch rodičov dospel odvolací súd k záveru, že umožnenie splácať dlh na výživnom v splátkach, v tomto prípade neohrozuje zabezpečovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Zároveň prihliadol i na to, že rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený 24.2.2021 a dlžné výživné by malo byť uhrádzané v priebehu nasledujúcich mesiacov s poukazom na predbežnú vykonateľnosť rozsudku o výživnom vyplývajúcu z § 44 CMP. Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné rozsudok v tejto časti meniť a ukladať otcovi povinnosť zaplatiť dlh naraz alebo určiť otcovi nižšie splátky, keďže tento dlh už mal začať splácať. Napokon pri takto určenej výške splátok by ho mal splatiť za 12 mesiacov, čo je v súlade s rozhodovacou súdnou praxou.
21. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol a matka ani otec v štádiu odvolacieho konania neuviedli žiadne nové a podstatné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo veci, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.
22. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).