Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sa-20-2020.pdf
PDF · 111.82 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: F. P., nar.: XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F., Q. XXX/X, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom 813 63 Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.02.2020, t a k t o
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 08.01.2021, č. XXX XXX XXXX X, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o sociálnom poistení), zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.11.2019, ktorým bola podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietnutá jeho žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 28.10.2019 z dôvodu, že tento podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, zo dňa 28. 10. 2019 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená v rozsahu 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe žalobcom podaného odvolania bol jeho zdravotný stav dňa 08.01.2020 opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich záveroch a následne aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Košice dňa 13.02.2020, ktorý konštatoval, že žalobca je vyučený elektrikár, ktorý pracuje ako žeriavnik. V roku 2009 bol liečený pre zhubný nádor pravého semenníka, bol operovaný a semenník mu bol odstránený. Následne mu bola aplikovaná liečba žiarením, ktorá bola ukončená vo februári 2020. Onkológom bol jeho zdravotný stav hodnotený ako I. klinické štádium ochorenia. Následne bol sledovaný onkologickou ambulanciou 8 rokov s negatívnym onkologickým nálezom. Nebola mu zistená recidíva ochorenia, dispenzár bol ukončený dňa 21.08.2018 s odporučením sledovania rajónnym onkológom. Žalobca je pravidelne sledovaný a liečený onkológom pre sekundárny hypogonadizmus (t. j. nefunkčnosť pohlavných orgánov) na substitučnej liečbe, jeho zdravotný stav je kompenzovaný. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bol stanovený zhubný nádor zostúpeného pravého semenníka v začiatočnom štádiu ochorenia so zaradením do kapitoly XII - choroby mužských pohlavných orgánov, pod položku 3 - zhubný nádor semenníka, písmeno a) - po odstránení lokalizovaného seminómu alebo lokalizovaného zhubného teratómu bez postihnutia uzlín v rannom štádiu (T1 - 3 N0 M0), prílohy č.
4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, t. j. invalidita u žalobcu nevznikla. Odvolací správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zároveň uviedol, že z vykonaného dokazovania v odvolacom konaní vyplýva, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne sa v konaní vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré žalobca predložil v predmetnej veci. Ich odborné posudky sú zhodné, bez diskrepancií, sú dostatočne podložené odbornými medicínskymi vyšetreniami a nálezmi a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nie je rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným zdravotným stavom žalobcu. Tento v odvolacom konaní neuviedol relevantné dôvody alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, nepredložil žiadne nové odborné vyšetrenia, ktoré by preukazovali zhoršenie jeho zdravotného stavu. Vzhľadom na to, že žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidný, nakoľko nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a v § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Preto bolo o jeho nároku na invalidný dôchodok napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.11.2019 rozhodnuté správne a v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Námietku žalobcu, že jeho zdravotný stav nebol správne posúdený považoval odvolací správny orgán za nedôvodnú, nakoľko jeho pochybnosti sú vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo podľa jeho názoru vydané na základe správne vyhodnoteného skutkového stavu veci, platného v čase rozhodovania o nároku na invalidný dôchodok. Preto odvolaniu žalobcu nebolo možné vyhovieť.
3. Žalobca sa včas, osobne na tunajšom krajskom súde dňa 12.05.2020 podanou správnou žalobou zo dňa 11.05.2020 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia v bode 1 odôvodnenia rozsudku citovaného rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, považujúc ho za nezákonné z dôvodu nesprávneho posúdenia jeho zdravotného stavu, ktorý je nepriaznivý s tým, že je i naďalej pravidelne sledovaný na onkológii a po rádioterapii je u neho riziko rednutia kostí v oblasti panvy. Žalobca uviedol, že každých šesť týždňov a nie dvanásť mesiacov, ako to uviedla žalovaná, je mu podávaná injekcia Nebido z dôvodu nevyliečiteľných a trvalých následkov, o čom svedčí jeho zdravotná dokumentácia. Zdôraznil, že je držiteľom preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby s mierou práceneschopnosti 50 % za tú istú diagnózu, ktorá znižuje kvalitu jeho života v práci, ako aj v súkromnom živote.
4. V písomnom vyjadrení zo dňa 06.07.2020 k správnej žalobe žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zhodne ako v tomto rozhodnutí opísala zistený skutkový stav veci a zotrvala aj na právnych dôvodoch v ňom obsiahnutých. Konštatovala, že námietky žalobcu, ktoré sa týkajú jeho zdravotného stavu sú neopodstatnené a druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej sa s nimi podrobne vysporiadal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 13.02.2020, ktorého obsah bol premietnutý do napadnutého rozhodnutia zo dňa 21.02.2020. V odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou žalobcu, so všetkými predloženými odbornými nálezmi. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia stanovil zhubný nádor pravého semenníka - začiatočné štádium ochorenia, so zaradením do kapitoly XII, pod položku 3, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % naďalej, z percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % až 40 %. Iné zdravotné postihnutia žalobcu, a to agenéza ľavého semenníka a sekundárny hypogoanadizmus neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 o sociálnom poistení. Za nedôvodnú považovala aj námietku žalobcu, že je držiteľom preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby s mierou práceneschopnosti 50 % za tú istú diagnózu, pretože posudzovanie zdravotného stavu na účely sociálneho znevýhodnenia sa riadi zákonom o sociálnej pomoci (zákon č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý má iné kritériá hodnotenia ako zákon o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Zákon o sociálnej pomoci upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnej pomoci, ktorej cieľom je znížiť alebo prekonať s aktívnou účasťou občana hmotnú alebo sociálnu núdzu, zabezpečiť základné životné podmienky občana v prirodzenom prostredí a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti. Percentuálne hodnoty pri oboch zákonoch nie je možné
porovnávať. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený na základe zákona č. 461/2003 Z. z. na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok a nie je možné ho porovnávať s posudzovaním zdravotného stavu Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. K odbornému lekárskemu nálezu zo dňa 20.12.2019 z kontrolného urologického vyšetrenia, ktoré žalobca predložil k správnej žalobe, žalovaná uviedla, že tento bol v plnom rozsahu zhodnotený pri posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorým by spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia, zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Žalovaná uzavrela, že žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidný a nakoľko nespĺňa zákonné podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, bola jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 28.10.2019 správne zamietnutá.
5. V replike zo dňa 22.07.2020, doručenej súdu dňa 23.07.2020, žalobca vyslovil svoj nesúhlas s vyjadrením žalovanej a žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel. Opakovane namietal správnosť záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia, uvedených v ich posudkoch, pretože títo sa podrobne nevysporiadali s dôsledkami jeho nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý je trvalý. Zopakoval aj svoju argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe v súvislosti s podávaním hormonálnych injekcií Nebido z dôvodu zníženej hladiny testosterónu, ktoré majú vedľajšie účinky (potenie, návaly slabosti, nervozita, nespavosť, dermatologické ťažkosti), ktorá liečba mu bude musieť byť aplikovaná do konca života.
6. Žalovaná na repliku žalobcu v stanovenej lehote duplikou nereagovala.
7. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s úplným administratívnym spisom žalovanej dospel k záveru, že žaloba žalobcu zo dňa 11.05.2020 nie je dôvodná.
8. Z administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobca žiadosťou, spísanou dňa 28.10.2019, požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 27.02.2019.
9. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 28.10.2019, žalobca nie je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U žalobcu bol zistený zhubný nádor zostúpeného semenníka, agenéza ľavého semenníka a sekundárny hypogoanadizmus. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu považoval tento posudkový lekár choroby mužských pohlavných orgánov, zhubný nádor semenníka po odstránení lokalizovaného seminómu alebo lokalizovaného zhubného teratómu bez postihnutia uzlín (T1 - 3 N0 M0), pričom toto postihnutie začlenil do kapitoly XII, pod pol. 3, písm. a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s tým, že mu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že u posudzovaného žalobcu bol v roku 2009 zistený nádor pravého semenníka, ktorý bol operovaný a semenník bol odstránený. Následne bola aplikovaná rádioterapia, žalobca bol kontrolovaný urológom a onkológom pre sekundárny hypogonadizmus v substitučnej liečbe. Osem rokov bol dispenzarizovaný vo Východoslovenskom onkologickom ústave, dispenzár bol ukončený dňa 21.08.2018, posledné kontrolné vyšetrenie bolo so záverom, že onkologický nález je negatívny. Podľa aktuálnych kontrolných onkologických vyšetrení, RTG hrudníka, USG brucha je bez známok diseminácie, onkomarkery sú v norme. Na základe doterajšieho priebehu a objektívneho nálezu kontrolných odborných vyšetrení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
10. Vychádzajúc z uvedeného správny orgán prvého stupňa vydal dňa 11.11.2019 pod č. XXX XXX XXXX X rozhodnutie, ktorým bola podľa § 70 zákona o sociálnom poistení zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 28.10.2019.
11. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, datované dňom 30.12.2019, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby.
12. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opakovane posúdený a prehodnotený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Košice, ktorý vo svojom posudku zo dňa 13.02.2020, vypracovanom pre účely odvolacieho konania, charakterizoval jeho zdravotný stav diagnostickým záverom: zhubný nádor zostúpeného semenníka, agenéza ľavého semenníka, sekundárny hypoanadizmus, ku ktorému dospel po zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu žalobcu na základe ním absolvovaných odborných lekárskych vyšetrení a vlastného lekárskeho vyšetrenia posudkovým lekárom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu aj tento posudkový lekár považoval choroby mužských pohlavných orgánov, zhubný nádor semenníka po odstránení lokalizovaného seminómu alebo lokalizovaného zhubného teratómu bez postihnutia uzlín (T1 - 3 N0 M0), pričom toto postihnutie začlenil do kapitoly XII, pod pol. 3, písm. a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % - 40 %. Záver tohto posudku korešponduje so záverom posudkového lekára správneho orgánu prvého stupňa (bod 9 odôvodnenia rozsudku). Na základe doterajšieho priebehu ochorenia a objektívneho nálezu kontrolných lekárskych vyšetrení bola miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť určená v rozsahu 30 %.
13. Vychádzajúc z uvedeného vydal odvolací správny orgán napadnuté rozhodnutie (bod 1 odôvodnenia rozsudku).
14. Na prejednanie veci samej nariadil správny súd v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 písm. c) SSP pojednávanie na deň 25.01.2022.
15. Žalovaná svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní ospravedlnila elektronickým podaním zo dňa 18.01.2022 svojou pracovnou zaneprázdnenosťou s tým, že zároveň vyslovila svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti. Preto súd v súlade s § 114 SSP pojednávanie vykonal v jej neprítomnosti.
16. Žalobca na pojednávaní dňa 25.01.2022 zotrval na svojej argumentácii, obsiahnutej v správnej žalobe i replike, ktorú zopakoval. Uviedol, že sa nehodlá ľutovať, avšak pravidlá, súvisiace s jeho ochorením a liečbou musí dodržiavať. Zastáva názor, že podmienky pre priznanie nároku na invalidný dôchodok spĺňa.
17. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
18. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 cit. zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
19. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (ods. 2).
20. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3).
21. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
22. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (ods. 5, 6 a 7).
23. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ods. 8).
24. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne) prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
25. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014).
26. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne Bratislava (ústredia i generálneho riaditeľa) a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v medziach podanej žaloby, ale aj nad jej rámec, keďže ide o žalobu v sociálnej veci (§ 199 a nasl. SSP), ktorú posudzuje správny súd neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a pri prejednávaní ktorej správny súd žalobnými bodmi viazaný nie je (§ 203 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že vo veci konajúce správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Žalovaná sa dostatočným spôsobom vysporiadala so všetkými námietkami vznesenými žalobkyňou v priebehu administratívneho konania a jej závery, vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, sú logické a v plnom rozsahu korešpondujú s dôkazmi vykonanými v priebehu administratívneho konania.
27. Vyhodnotiac dôkazy, vykonané v správnom konaní jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili všetky jeho zdravotné postihnutia na základe objektívnych záverov odborných lekárskych vyšetrení, ktorým sa žaloba podrobil. Tento v konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť a v tejto súvislosti ani nepredložil relevantné dôkazy.
Zdravotné poškodenia žalobcu zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov posudkových orgánov neznižujú jeho pracovnú schopnosť natoľko, aby bol invalidný. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má žalobca stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z vykonaných dôkazov zároveň vyplýva, že žalobca v čase posudzovania jeho zdravotného stavu netrpel ďalšími takými závažnými ochoreniami, ktoré by mohli ovplyvniť výslednú mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri jej určovaní, ako to vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zákon stanovuje konkrétny postup, z ktorého vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ďalšie ochorenia sa nesčítavajú. Tento postup bol správnym orgánom dodržaný. V postupe žalovanej správny súd nezistil žiadne také vady, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
28. Správny súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), vzhľadom na ktorú skutočnosť tento nie je oprávnený zohľadniť zmenu skutkového resp. právneho stavu, ktorá nastala po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu. Preto nebolo možné zohľadniť argumentáciu žalobcu v súvislosti s určenou mierou poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dokumentovanú v priebehu súdneho konania predloženým odborným lekárskym nálezom z vyšetrenia, ktorému sa podrobil po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (onkologické vyšetrenie zo dňa 20.10.2020 - MUDr. Sárosiová), a to ani v prípade, žeby dokumentovali zhoršenie jeho zdravotného stavu. Za týchto okolností je žalobca oprávnený podať opakovane žiadosť o priznanie invalidného dôchodku a túto podložiť relevantnými dôkazmi. Pokiaľ ide o odborný lekársky nález, pripojený k žalobe (urologický zo dňa 20.12.2019), tento bol posudkovými lekármi, ako to vyplýva z obsahu ich odborných posudkov o invalidite, zhodnotený, pričom z tohto nepochybne vyplýva, že hormonálna injekcia Nebido je žalobcovi aplikovaná 1 x á 12 týždňov.
29. K žalobcom predloženému lekárskemu posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 16.07.2019, ktorým mu bol priznaný štatút osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a v ktorom bola miera jeho funkčnej poruchy pre účely § 11 zákona č. 447/2008 Z. z. určená v rozsahu 50 % pre zhubný nádor semenníka po odstránení lokalizovaného seminómu alebo lokalizovaného zhubného teratómu bez postihnutia uzlín (T1 - 3 N0 M0), stav po RAT od 27.01.2010, zaujala relevantné stanovisko žalovaná v jej písomnom vyjadrení zo dňa 06.07.2020 (bod 4 odôvodnenia rozsudku), s ktorým sa správny súd obsahovo stotožňuje. V tejto súvislosti zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že kritériá pre posudzovanie invalidity na účely nároku na invalidný dôchodok sú upravené v zákone o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a jeho prílohe č. 4 a kritériá pre priznanie štatútu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na účely nároku na priznanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sú upravené v zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov a jeho prílohe 3, pričom tieto sú predovšetkým vzhľadom na ich účel podstatne odlišné.
30. Správny súd zvážil všetky vyššie uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, správnu žalobu žalobcu podľa ustanovenia § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
31. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých, účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak : a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)