Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sa-19-2020.pdf
PDF · 114.75 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobkyne: Z.. Z. L., nar.: XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. Z., M. Č.. XXXX/XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom 813 63 Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.12.2019, t a k t o
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 20.12.2019 č. XXX XXX XXXX X generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o sociálnom poistení), zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2019, ktorým bola podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietnutá jej žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 24.09.2019 z dôvodu, že táto podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves zo dňa 24.09.2019, nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená v rozsahu 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe žalobkyňou podaného odvolania bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves dňa 11.11.2019, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich záveroch a následne aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Poprad dňa 28.11.2019, ktorý konštatoval, že menovaná bola liečená neurologicky pre recidivujúcu bolesť chrbta. Od septembra 2018 sa jej stav akútne zhoršil, popisovaný lumboischiadický syndróm vľavo s iritáciou v dermatóme S1 bol bez periférneho motorického deficitu. MR vyšetrením driekovej chrbtice bola zistená extrúzia medzistavcovej platničky L5/S1 s tlakom na odstup koreňa S1 vľavo. EMG vyšetrením nebola potvrdená radikulopatia S1. Pre neúspech ambulantnej liečby bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení, vyšetrená neurochirurgom a bola jej odporúčaná operačná liečba, ktorá bola realizovaná dňa 15.11.2018 (náhrada disku v segmente L5/S1 a transpedikulárna fixácia L5/S1 obojstranne). Pooperačný priebeh bol primeraný povahe ochorenia a rozsahu operačného výkonu, stav po operácii bol hodnotený ako zlepšený, popisovaná reziduálna statodynamická porucha dolných LS segmentov, nevyžadovala pravidelnú analgetickú liečbu. Kúpeľná liečba bola realizovaná v júni až v júli 2019 s priaznivým efektom. Objektívny neurologický nález menovanej bol bez periférneho
motorického deficitu, s ľahkou poruchou funkcie driekovej chrbtice. Funkčný stav popisovaný pred operáciou zodpovedal miere poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % až 35 % (kapitola XV, oddiel E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení). Operačnou liečbou došlo k zlepšeniu objektívneho nálezu a zmierneniu subjektívnych ťažkostí. Reziduálna statodynamická porucha dolných LS segmentov s intermitentnou radikulárnou symptomatikou zodpovedala posúdeniu podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno a) - b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, medzi mierami poklesu 20 % až 35 %, preto bola určená dolná hranica miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Dolná hranica bola určená vzhľadom na doterajší priebeh ochorenia a liečby, funkčný stav organizmu so zreteľom na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola vysoká. Prolaps mitrálnej chlopne bol hemodyamicky nezávažný, nezhoršoval schopnosť zárobkovej činnosti, skolióza hrudnej chrbtice ľahkého stupňa rovnako. Uvedené ochorenia žalobkyne neodôvodňovali zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri posudzovaní jej zdravotného stavu bola doložená lekárska správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení, ktorej závery však nepodmieňovali zmenu v percentuálnom hodnotení, ktoré bolo prevedené posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade, považoval poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou, ktoré zaradil medzi choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia, spondylopatia, stavy po operácií chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbtice s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z rozpätia 35 % až 45 %). V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia jej zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia, tento vyhodnotil jej zdravotný stav a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 35 %, preto nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odvolací správny orgán konštatoval, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následne jej nároku na invalidný dôchodok.
3. Žalobkyňa sa včas, osobne na krajskom súde dňa 26.02.2020 podanou správnou žalobou zo dňa 25.02.2020 domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia v bode 1 odôvodnenia rozsudku citovaných rozhodnutí generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne aj Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, považujúc ich za nezákonné pre nedostatočne zistený skutkový stav veci i nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Uviedla, že posudky posudkových lekárov, ktoré boli podkladom napadnutých rozhodnutí, síce vychádzajú z objektívnych nálezov, ktoré v konaní predložila, avšak tieto podľa jej názoru neboli správne vyhodnotené. Poukázala na to, že jej zdravotné problémy pretrvávajú, obmedzujú ju v obvyklom spôsobe života, je limitovaná aj pri vykonávaní nenáročných domácich prác aj v zamestnaní, musela sa vzdať pravidelného cvičenia, ktoré ju napĺňalo a udržiavalo v telesnej kondícii i psychickej pohode. Spočiatku po absolvovaní operácie a rekonvalescencii, po dlhodobých rehabilitáciách a kúpeľnej liečbe sa v tom čase cítila lepšie, avšak po nástupe do zamestnania a zvýšení záťaže sa jej bolesti vrátili. Nesúhlasí preto so záverom posudkových lekárov pokiaľ ide o určenú mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ani s ich stanoviskom, že jej ďalšie ochorenia, t. j. prolaps mitrálnej chlopne a skolióza hrudnej chrbtice, nemajú vplyv na jej rozhodujúce zdravotné postihnutie.
4. V písomnom vyjadrení zo dňa 01.06.2020 k správnej žalobe žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zhodne ako v tomto rozhodnutí opísala zistený skutkový stav veci a zotrvala aj na právnych dôvodoch v ňom obsiahnutých. Konštatovala, že podkladom pre vydanie rozhodnutia jej generálneho riaditeľa zo dňa 20.12.2019 bol odborný posudok o invalidite žalobkyne vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Poprad dňa 28.11.2019, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
bola týmto posudkovým lekárom určená na 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k uvedenému rovnakému záveru na základe dostupných lekárskych nálezov, z ktorých nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdôraznila, že posudky posudkových lekárov organizačných zložiek sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení. Subjektívne presvedčenie žalobkyne o vyššej miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného postihnutia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Zdravotný stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. K námietke žalobkyne, týkajúcej sa určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, uviedla, že v odbornom lekárskom posudku zo dňa 28.11.2019 posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Poprade uviedol, že dolná hranica miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená vzhľadom na doterajší priebeh ochorenia a liečby žalobkyne, celkový funkčný stav organizmu so zreteľom na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je vysoká. K námietke, týkajúcej sa nezohľadnenia jej ďalších zdravotných postihnutí (prolaps mitrálnej chlopne a skolióza hrudnej chrbtice ľahkého stupňa) žalovaná uviedla, že v odbornom lekárskom posudku zo dňa 28.11.2019 druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia uviedol, že tieto ochorenia sú hemodynamicky nezávažné a neznižujú schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. Konštatovala, že postup pri posúdení nároku žalobkyne na invalidný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok.
5. V replike zo dňa 23.06.2020, doručenej súdu dňa 25.06.2020, žalobkyňa vyslovila svoj nesúhlas s vyjadrením žalovanej a žiadala, aby súd jej žalobe vyhovel. Poukázala na to, že v súvislosti so zhoršením jej zdravotného stavu absolvovala ďalšie vyšetrenia na neurologickej ambulancii pre recidivujúce bolesti a pre pretrvávajúce a stupňujúce sa tlaky v zoperovanej oblasti chrbtice i novozistenú spazmofilnú tetániu a súdu predložila nové lekárske správy zo dňa 09.03.2020, kde bol neurológom jej stav určený ako chronický. Na základe toho jej bola odporúčaná opätovná návšteva fyziatricko-rehabilitačnej ambulancie s následným predpisom driekovej bandáže - lumosakrálny pás s výstuhou pre stabilizáciu poškodenej chrbtice.
6. Žalovaná sa k replike žalobcu duplikou v stanovenej lehote nevyjadrila.
7. Správny súd v konaní podľa ustanovenia § 177 a nasl. SSP, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s úplným administratívnym spisom žalovanej dospel k záveru, že žaloba žalobkyne zo dňa 25.02.2020 nie je dôvodná.
8. Z administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou, spísanou dňa 24.09.2020 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 29.07.2019.
9. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves zo dňa 24.09.2019, žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U žalobkyne bolo zistené poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobkyne považoval tento posudkový lekár choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia - stavy po operácii chrbtice a medzistavových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, pričom toto postihnutie začlenil do kapitoly XV, odd. E, pol. 4, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s tým, že mu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že ide o 36 - ročnú posudzovanú s vysokoškolským vzdelaním pedagogického smeru, ktorá je liečená pre recidivujúcu bolesť chrbta. Od septembra 2018 bol jej stav akútne zhoršený, popisovaný lumboishiadický syndróm vľavo s iritáciou v dermatóme S1, bez periférneho motorického deficitu. MR vyšetrením driekovej chrbtice bola u nej zistená extrúzia medzistavovej platničky L5/S1 s tlakom na odstup koreňa S1 vľavo. EMG vyšetrením nebola potvrdená
radikulopatia S1. Pre neúspech ambulatnej liečby bola menovaná hospitalizovaná na neurologickom oddelení, vyšetrená neurochirurgom, odporúčaná operačná liečba bola realizovaná dňa 15.11.2018 (náhrada disku v segmente L5/S1 a transpedikulárna fixácia L5/S1 obojstranne). Pooperačný priebeh bol primeraný povahe ochorenia a rozsahu operačného výkonu, stav po operácii je hodnotený ako zlepšený, popisovaná reziduálna statodynamická porucha dolných LS segmentov, nevyžaduje pravidelnú analgetickú liečbu. Kúpeľná liečba bola realizovaná v júni až v júli 2019 s priaznivým efektom. Objektívny neurologický nález je bez periférneho motorického deficitu, s ľahkou poruchou funkcie driekovej chrbtice. Funkčný stav popisovaný pred operáciou zodpovedal miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % - 35 % (kapitola XV, oddiel E, položka 3, písm. b). Operačnou liečbou došlo k zlepšeniu objektívneho nálezu a zmierneniu sujektívnych ťažkostí. Reziduálna statodynamická porucha dolných LS segmentov s intermitentnou radikulárnou symptomatikou zodpovedá posúdeniu podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno a) - b), medzi mierami poklesu 20 % - 35 %, preto je určená dolná hranica miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno b). Dolná hranica bola určená vzhľadom na doterajší priebeh ochorenia a liečby, funkčný stav organizmu so zreteľom na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je vysoká. Prolaps mitrálnej chlopne je hemodynamicky nezávažný, nezhoršuje schopnosť zárobkovej činnosti, skolióza hrudnej chrbtice ľahkého stupňa rovnako. Uvedené ochorenia neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
10. Vychádzajúc z uvedeného správny orgán prvého stupňa vydal dňa 18.10.2019 pod č. XXX XXX XXXX X rozhodnutie, ktorým bola podľa § 70 zákona o sociálnom poistení zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 24.09.2019.
11. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, datované dňom 26.10.2019, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby.
12. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne prehodnotený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, pracovisko Poprad, ktorý vo svojom posudku zo dňa 28.11.2019, vypracovaným na účely odvolacieho konania, charakterizoval jej zdravotný stav diagnostickým záverom: poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou, ku ktorému dospel po zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne na základe ňou absolvovaných odborných lekárskych vyšetrení a vlastného lekárskeho vyšetrenia posudkovým lekárom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobkyne aj tento posudkový lekár považoval choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia - stavy po operácii chrbtice a medzistavových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu a začlenil ho do kapitoly XV, odd. E, pol. 4, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s tým, že mu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %. Záver tohto posudku korešponduje so záverom posudkového lekára správneho orgánu prvého stupňa (bod 9 odôvodnenia rozsudku). Posudkový lekár v ňom nad rámec uvedeného poukázal aj na to, že závery lekárskej správy z hospitalizácie na neurologickom oddelení, predloženej žalobkyňou pri posudzovaní jej zdravotného stavu dňa 28. 11. 2019, nepodmieňujú zmenu v percentuálnom hodnotení, ktoré bolo vykonané posudkovým lekárom pobočky.
13. Vychádzajúc z uvedeného vydal odvolací správny orgán napadnuté rozhodnutie (bod 1 odôvodnenia rozsudku).
14. Na prejednanie veci samej nariadil správny súd v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 písm. c) SSP pojednávanie na deň 25.01.2022.
15. Žalovaná svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní ospravedlnila elektronickým podaním zo dňa 18.01.2022 svojou pracovnou zaneprázdnenosťou s tým, že zároveň vyslovila svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti. Preto súd v súlade s § 114 SSP pojednávanie vykonal v jej neprítomnosti.
16. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 25.01.2022 zotrvala na svojej argumentácii, obsiahnutej v správnej žalobe. Uviedla, že svoju prácu učiteľky v materskej škole vykonáva z presvedčenia a lásky k deťom. Za diskriminačné považovala vyjadrenie prvostupňového posudkového lekára pri posudzovaní
jej zdravotného stavu, kedy tento uviedol, že môže vykonávať aj inú prácu s tým, že pokiaľ by pracovala na stavbe, uvedené by odôvodňovalo priznanie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdôraznila, že vykonáva prácu zodpovedajúcu jej vzdelaniu, má v nej dlhodobú prax, avšak táto je náročná aj na fyzické aktivity, súvisiace so starostlivosťou o deti. Preto nesúhlasí so závermi posudkových lekárov. Zastáva názor, že jej argumentáciu podporujú odborné lekárske nálezy z vyšetrení, ktorým sa podrobila pred vydaním druhostupňového rozhodnutia. Jej zdravotné postihnutie ju obmedzuje v hybnosti už pri miernej záťaži či už v domácnosti, resp. v práce, pri výkone pohybových aktivít, neustále trpí bolesťami. Obmedzovaná je aj pri výbere oblečenia a obliekaní, pretože na základe odporučenia a predpisu odborného lekára musí na podporu driekovej chrbtice nosiť bedrový pás. Preto žiadala, aby správny súd jej žalobe vyhovel.
17. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
18. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 cit. zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
19. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (ods. 2).
20. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3).
21. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
22. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (ods. 5, 6 a 7).
23. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ods. 8).
24. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne) prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
25. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR spis. zn. 2 Sžo32/2014).
26. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne Bratislava (ústredia i generálneho riaditeľa) a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v medziach podanej žaloby, ale aj nad jej rámec, keďže ide o žalobu v sociálnej veci (§ 199 a nasl. SSP), ktorú posudzuje správny súd neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a pri prejednávaní ktorej správny súd žalobnými bodmi viazaný nie je (§ 203 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že vo veci konajúce správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Žalovaná sa dostatočným spôsobom vysporiadala so všetkými námietkami vznesenými žalobkyňou v priebehu administratívneho konania a jej závery, vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, sú logické a v plnom rozsahu korešpondujú s dôkazmi vykonanými v priebehu administratívneho konania.
27. Vyhodnotiac dôkazy vykonané v správnom konaní jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili všetky jej zdravotné postihnutia na základe objektívnych záverov odborných lekárskych vyšetrení, ktorým sa žalobkyňa podrobila. Táto v konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť a v tejto súvislosti ani nepredložila relevantné dôkazy. Zdravotné poškodenia žalobkyne zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov posudkových orgánov neznižujú jej pracovnú schopnosť natoľko, aby bola invalidná. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má žalobkyňa stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z vykonaných dôkazov zároveň vyplýva, že žalobkyňa v čase posudzovania jej zdravotného stavu netrpela ďalšími takými závažnými ochoreniami, ktoré by mohli ovplyvniť výslednú mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri jej určovaní, ako to vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zákon stanovuje konkrétny postup z ktorého vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ďalšie ochorenia sa nesčítavajú. Tento postup bol správnym orgánom dodržaný. V postupe žalovanej správny súd nezistil žiadne také vady, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
28. Správny súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), vzhľadom na ktorú skutočnosť tento nie je oprávnený zohľadniť zmenu skutkového resp. právneho stavu, ktorá nastala po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu. Preto nebolo možné zohľadniť argumentáciu žalobkyne o zhoršení jej zdravotného stavu a ňou v priebehu súdneho konania predložené odborné lekárske nálezy z vyšetrení, ktorým sa podrobila po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a to ani v prípade, žeby dokumentovali zhoršenie jej zdravotného stavu. Za týchto okolností je táto oprávnená podať opakovane žiadosť o priznanie invalidného dôchodku a túto podložiť relevantnými dôkazmi.
29. Správny súd zvážil všetky vyššie uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, správnu žalobu žalobcu podľa ustanovenia § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
30. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých, účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanej voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné žalobkyne spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že : a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak : a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).