Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/58/2016

Identifikačné číslo spisu: 1712010786 Dátum vydania rozhodnutia: 27.07.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Michálik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1712010786.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 27. júla 2016 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému P. N. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o dovolaní obvineného podaného prostredníctvom obhajcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 22. marca 2013, sp. zn. , o schválení dohody o vine a treste, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného P. N. sa o d m i e t a .

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom z 22. marca 2013, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňom vyhlásenia, okresný súd schválil dohodu o vine a treste podľa uzavretú dňa 13. februára 2013 medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry v Pezinku a obvineným P. N., ktorý bol uznaný za vinným, že

dňa 22. mája 2012, po tom, čo bol P. N. požiadaný doposiaľ neustálenou osobou o zabezpečenie prevzatia a prevezenia psychotropnej látky na dohodnuté miesto v Bratislave, telefonicky kontaktoval G. C., aby mu pre neho zabezpečil ďalšiu osobu na prevoz tejto psychotropnej látky, pričom na základe telefonickej dohody s G. C. sa Ing. D. E. priviezol na svojom motorovom vozidle zn. Ford Mondeo, striebornej farby, EČV: J. do obce Opoj, kde sa stretol s P. N., ktorý mu vysvetlil bližšie okolnosti a spôsob prevzatia a následného prevozu tejto látky tak, že po tom čo Ing. D. E. svojim motorovým vozidlom nasledoval P. N. na motorovom vozidle zn. BMW, modrej farby, EČV: G. a na jeho pokyn smerovým ukazovateľom pristavil vozidlo na pozemnej komunikácii v blízkosti skládky odpadu neďaleko obce Majcichov, mu P. N. ukázal konkrétne miesto úschovy psychotropnej látky a spôsob jej balenia, následne uvedenú psychotropnú látku vložil do kufra svojho motorového vozidla a odišiel z uvedeného miesta smerom do obce Viničné, kde príslušníkmi Policajného zboru došlo k zaisteniu osoby Ing. D. E. a psychotropnej látky v jeho motorovom vozidle zn. Ford Mondeo, pričom znaleckým skúmaním KEÚ

Bratislava bolo potvrdené, že sa jedná o kryštalickú látku s obsahom metamfetamínu, zaradenú do druhej skupiny psychotropných látok v množstve, ktorá predstavuje najmenej 12.677 obvykle jednorazových dávok drogy, s priemernou koncentráciou 76,4 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúca 507074 mg absolútneho metamfetamínu, čo v súhrnnom balenom množstve zodpovedá hodnote najmenej 13.274,20 €, teda spoločným konaním neoprávnene zadovážil a dal prepraviť psychotropnú látku vo väčšom rozsahu, čím spáchal obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 39 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol mu uložený ochranný dohľad v trvaní 1 rok.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie z dôvodu V nej je poukázané na to, že ustanovený obhajca podal toto dovolanie na výslovnú žiadosť obvineného z dôvodu porušenia zákona v jeho neprospech podľa napadnutým rozsudkom. Priznanie urobil v čase, kedy nemal vedomosť o tom, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali zákonným spôsobom, nakoľko nemali príkaz na prehliadku osobného motorového vozidla spoluobvineného. Ten bol vylúčený na samostatné konanie, v ktorom bol prvostupňovým súdom spod obžaloby práve z vyššie uvedeného dôvodu oslobodený. Obvinený mu bližšie dôvody dovolania na porade 3. mája 2016 a ani na písomnú výzvu z 12. mája 2016 neuviedol. Navrhol, aby najvyšší súd vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného a súčasne zrušil napadnutý rozsudok a prvostupňovému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

Prokurátor vo vyjadrení z 24. júna 2016 konštatuje, že podanie obvineného nespĺňa obsahové náležitosti dovolania v zmysle , čo si vyžaduje postup podľa , bez ktorého je predčasné sa k dovolaniu obvineného vyjadrovať. Napriek tomu poukázal aj na oslobodzujúci rozsudok, týkajúci sa obvineného Ing. D. E., vydaný Okresným súdom Pezinok 3. júla 2013, sp. zn. , ktorý bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 14. januára 2014, sp. zn. , zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, ktorá nie je skončená. Navrhol, aby najvyšší súd dovolanie obvineného odmietol.

Na podklade podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci zistil, že v zmysle proti rozsudku, ktorým súd dohodu o vine a treste schváli, nie je prípustné odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa , teda dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Zásadným porušením práva na obhajobu sa rozumie najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe ( ). V danej veci obvinený P. N. obhajcu mal (JUDr. Peter Jankovský) a tento počas celého trestného konania obhajobu osobne alebo v zastúpení iným obhajcom (JUDr. Ľubomír Havlík) aj reálne vykonával, zúčastnil sa všetkých úkonov trestného konania týkajúcich sa tohto obvineného.

Neverejné zasadnutie 28. novembra 2012 (č.l. 575-580) a 22. marca 2013 (č.l. 669-673) za účelom rozhodnutia o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby, hlavné pojednávanie 16. januára 2013 (č.l. - 603), na ktorom bola vec vrátená prokurátorovi do prípravného konania za účelom konania o dohode o vine a treste a verejné zasadnutie 22. marca 2013 (č.l. 674-676), na ktorom bola rozsudkom schválená dohoda o vine a treste, vykonal zákonný senát Okresného súdu Pezinok (č.l. 567, 651) vždy za účasti obvineného P. N. a jeho obhajcu, čo je zrejmé zo zápisníc o týchto úkonoch. Okrem toho zo zápisnice o verejnom zasadnutí i z odôvodnenia napadnutého rozsudku (č.l. 681-682) nepochybne vyplýva, že bol pred schválením dohody riadne poučený podľa a na

všetky kladené otázky (pod písm. a/ až písm. j/) odpovedal spôsobom „áno“ tak, ako to predpokladá uvedené ustanovenie. V rámci toho kladne odpovedal aj na otázky pod písm. c/, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, pod písm. d/, že bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby a tiež na otázku pod písm. h/ tohto ustanovenia, že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok (v ktorom je uvedené aj to, že príslušníci Policajného zboru zaistili osobu Ing. D. E. a psychotropné látky v jeho motorovom vozidle zn. Ford Mondeo), ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste kvalifikuje ako určitý trestný čin.

Najvyšší súd nezistil, aby u obvineného v tejto veci došlo k porušeniu práv na obhajobu. Postupom podľa by preto neviedlo k odstráneniu nedostatkov obsahu dovolania.

Dovolací dôvod podľa je treba navyše vykladať v kontexte s ustanovením , podľa ktorého dôvody podľa ods. 1 písm. a/ až písm. g/ (teda aj podľa písm. c/) nemožno použiť; ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Podnet podľa ods. 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v alebo ods. 5, namietaná okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

Na podmienku „námietky zásadného porušenia práva na obhajobu“ treba prihliadať i pri posudzovaní uvedeného dovolacieho dôvodu pri rozhodovaní o dovolaní proti rozsudku o schválení dohody o vine a treste.

Táto dohoda je osobitným druhom konania, pričom jej podstatou je uzavretie obojstranne výhodnej dohody medzi prokurátorom na jednej strane a obvineným na strane druhej o spôsobe ukončenia trestnej veci, po jej schválení súdom. Týmto konaním sa obvinený vzdáva práva na prerokovanie svojej veci pred nezávislým a nestranným súdom na pojednávaní a trest mu súd uloží bez dokazovania viny.

V posudzovanej veci obvinený sám, ale ani prostredníctvom obhajcu nenamietali porušenie obhajobných práv a v rámci dovolania obvinený prostredníctvom obhajcu iba formálne poukázal na porušenie práva na obhajobu, bez toho, aby tento dovolací dôvod bližšie konkretizoval. Správne na to poukázal prokurátor vo vyjadrení k dovolaniu obvineného a navyše v ňom konštatoval aj to, že z obsahu dovolania možno len dedukovať, že oslobodenie sa týka spoluobvineného Ing. D. E., ktorého vec bola vylúčená na samostatné konanie a jeho vec nebola doposiaľ skončená. Ak by aj bola dôvodná úvahy obvineného v tom smere, že prehliadka vozidla bola nezákonná, dovolanie by bolo odmietnuté, pretože ustanovenie pripúšťa proti rozsudku o schválení dohody o vine a treste podať dovolanie len z dovolacieho dôvodu podľa

Obvinený súhlasil s „dohodovacím konaním“, priznanie tohto dovolacieho dôvodu v dovolacom konaní by bolo popretím úmyslu zákonodarcu o ukončení trestnej veci uvedeným spôsobom. Navyše by mohlo viesť k špekulatívnemu konaniu zo strany obvinených, ako v budúcnosti zmeniť rozhodnutie o schválení dohody o vine a treste v konaní o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku.

Vzhľadom na vyjadrené najvyšší súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.