Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10So/68/2015

Identifikačné číslo spisu: 1014200728 Dátum vydania rozhodnutia: 27.07.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014200728.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: W. M., nar. XX. F. XXXX, bytom N., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne o starobnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -19 zo dňa 26. mája 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -19 zo dňa 26. mája 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 3. marca 2014 č. XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa o sociálnom poistení v znení a podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 23. januára 2011.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Uviedol, že sociálna poisťovňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do 1. kategórie funkcii vychádzala z ustanovení , , a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Nakoľko navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v 1. kategórii funkcii, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55 rokov veku XX. F. XXXX. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-VZ-32.617-15/2012 zo dňa 13. novembra 2012 vyplýva, že navrhovateľovi bol od XX. F. XXXX priznaný starobný dôchodok podľa §

132 a , v súlade s o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Z toho je zrejmé, že podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa posúdilo a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 23. januára 2014 bola odporcom správne zamietnutá v súlade s platnými právnymi predpismi a v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie. Uviedol, že sociálna poisťovňa nesprávne uvádza, že navrhovateľ je poberateľ starobného dôchodku, nakoľko pod č. SPOO-OSZ 32 617 19/2014 VZ z MV sa v článku uvádza, že ku dňu 31. decembra 2013 bol vyplácaný starobný dôchodok, ale ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok.

Odporkyňa zotrvala na vecnej správnosti napadnutého rozsudku a jej rozhodnutia. Dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ považuje odporkyňa za neopodstatnené. Odporkyňa má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa , napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

S poukazom na ustanovenie postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, že predmetom prvostupňového ako i odvolacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne zo dňa 3. marca 2014 č. XXX XXX XXXX X, ktorým bola navrhovateľovi zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 23. januára 2014 ku dňu 23. január 2011 a to s poukazom na ustanovenie zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a o sociálnom poistení v znení

Ako bolo v konaní zistené navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55 rokov veku a to dňa XX. F. XXXX. Ako následne vyplynulo z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-VZ-32.617-15/2012 zo dňa 13. novembra 2012 navrhovateľovi bol od XX. F. XXXX priznaný starobný dôchodok podľa a , v súlade s o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Podľa v znení v konaniach o nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odporkyňa zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý je uvedený v rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 15. augusta 2012, podľa ktorého absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení

dôb poistenia v iných systémoch.

Správne teda odporkyňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku a to v súvislosti so zaradením navrhovateľa do I. kategórie funkcií vychádzala z ustanovenia , , a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Odvolací súd uvádza, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a sumu posúdilo a určilo so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

V uvedenej právnej veci v súlade s názorom krajského súdu ako i odporkyne najvyšší súd udáva, že na nárok na výsluhový dôchodok, priznaný v sume starobného dôchodku, bola navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba.

Vzhľadom na skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vniknúť nemôže, žiadosť zo dňa 23.januára 2014 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia bola správne zamietnutá a to v súlade s platnými právnymi predpismi ako i v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že starobný dôchodok je navrhovateľovi vyplácaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a za výsluhový sa iba považuje na účely jeho ďalšej výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov. Priznanie starobného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov súčasne vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na starobný dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení v platnom znení.

Navrhovateľovi nie je možné priznať ďalší starobný dôchodok, má však nárok na zvýšenie starobného dôchodku za doby zamestnania, ktoré neboli zhodnotené pre nárok na starobný dôchodok a jeho výšku, priznaného od XX.F. XXXX, pričom právomoc rozhodnúť o takomto zvýšení starobného dôchodku patrí útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa od. 1, 2 potvrdil, pričom sa stotožnil s právnym posúdením veci, ktoré krajský súd náležite odôvodnil.

Námietky navrhovateľa neboli tak spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.