Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XX, o zaplatenie 997,13 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 24. augusta 2020 sp. zn.

rozhodol:

M e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 24. augusta 2020 č.k. -240 vo výroku I. tak, že žalobu o zaplatenie 832,04 € s prísl. zamieta.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 24. augusta 2020, č.k. -240 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 832,04 € spolu s 5 % ročným úrokom z uvedenej sumy od 6.6.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), konanie k sume 55,09 € zastavil (výrok II.) a priznal žalobcovi 87,6 % náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením, po právoplatnosti rozsudku (výrok III.).

2.1. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 997,13 € s príslušenstvom pozostávajúcej zo sumy 79,74 € uplatnenej titulom úhrady za poskytnuté telekomunikačné služby a sumy 917,39 € uplatnenej titulom náhrady škody za poskytnuté telekomunikačné zariadenia. Škoda mala vzniknúť tým, že žalovaná riadne a včas neuhradila cenu služieb. Žalobca má za to, že týmto mu vznikol nárok na úhradu celej hodnoty poskytnutých telekomunikačných zariadení, ktoré boli žalovanej odpredané za akciové ceny, avšak s podmienkou dodržania doby viazanosti a včasných úhrad za poskytnuté telekomunikačné služby. 2.2. Po tom ako súd konanie k sume 120 € zastavil v dôsledku čiastočného späťvzatia (právoplatný výrok III. rozsudku zo dňa 21.5.2018 č.k. -115) ostalo predmetom konania zaplatenie sumy 887,13 € s príslušenstvom uplatnenej titulom náhrady škody. Z obsahu dodatkov k zmluvám uzavretým medzi stranami sporu je podľa žalobcu zrejmé, že telekomunikačné zariadenie žalobca odpredal žalovanej za zľavnené ceny z dôvodu, že sa žalovaná zaviazala užívať služby poskytované žalobcom po dohodnutú dobu viazanosti 24 mesiacov od uzavretia dodatkov a po túto dobu riadne a včas uhrádzať ceny za poskytované služby. Nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku poskytnutých zliav spôsobilo žalobcovi škodu. Výšku škody predstavujú poskytnuté výšky zliav z maloobchodných cien odpredaných telekomunikačných zariadení ponížené o alikvotnú časť pripadajúcu na dobu po ktorú si žalovaná zmluvné povinnosti plnila:

2.3.Na základe dodatku zo dňa 28.8.2014 k zmluve A7937824 žalobca poskytol žalovanej zľavu zo sprostredkovateľskej ceny telekomunikačného zariadenia vo výške 174,50 €. Riadna spotrebiteľská cena bola 175 €, akciová cena 0,50 €, rozdiel medzi sumou 175 € - 0,50 € predstavuje sumu 174,50 €. Žalovaná nedodržala 9 mesiacov dohodnutej doby viazanosti tým, že po 15 mesiacoch od uzavretia dodatku prestala riadne a včas platiť za poskytnuté služby. Pri výpočte výšky škody žalobca zohľadnil dobu po ktorú si žalovaná zmluvné povinnosti plnila nasledovne 174,50 € : 24 mesiacov x 9 mesiacov nedodržania zmluvných povinností predstavuje 65,64 €. 2.4. Na základe dodatku zo dňa 19.11.2015 k zmluve č. A0867404 žalobca poskytol žalovanej zľavu zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia vo výške 789,50 €. Riadna spotrebiteľská cena bola 790 €, akciová bola 0,50 €, rozdiel medzi sumou 790 € - 0,50 € činí 789,50 €. Žalovaná nedodržala 23 mesiacov dohodnutej doby viazanosti tým, že po prvom mesiaci od uzavretia dodatku prestala riadne a včas platiť za poskytované služby. Pri výpočte výšky škody žalobca zohľadnil dobu po ktorú si žalovaná zmluvné povinnosti plnila nasledovne 789,50 € : 24 mesiacov x 23 mesiacov nedodržania zmluvných povinností = 756,60 €. 2.5. Na základe dodatku zo dňa 19.11.2015 k zmluve A9438893 žalobca poskytol žalovanej zľavu zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia vo výške 99,50 €. Riadna spotrebiteľská cena bola 100 €, akciová cena 0,50 €, rozdiel medzi sumou 100 € - 0,50 € predstavuje 99,50 €. Žalovaná nedodržala 23 mesiacov dohodnutej doby viazanosti tým, že po prvom mesiaci od uzavretia dodatku prestala riadne a včas platiť za poskytnuté služby. Pri výpočte výšky škody žalobca zohľadnil dobu po ktorú si žalovaná zmluvné povinnosti plnila nasledovne 99,50 € : 24 mesiacov x 23 mesiacov nedodržania zmluvných povinností predstavuje 95,35 €. Po podaní žaloby žalovaná uhradila sumu 120 € (v ktorej časti bolo konanie zastavené pre čiastočné späťvzatie) v štyroch splátkach dňa 25.1.2018 sumu 30 €, dňa 20.3.2018 sumu 30 €, dňa 13.4.2018 sumu 30 € a dňa 14.5.2018 sumu 30 €, z ktorej časť vo výške 79,74 € žalobca zaúčtoval na úhradu faktúr a časť vo výške 40,26 € na čiastočnú úhradu zmluvnej pokuty, preto sa žalobca z pôvodne uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty 95,35 € pri tomto zmluvnom vzťahu domáha zaplatenia sumy 55,09 €. Výpočet 95,35 - 40,26 = 55,09. 2.6. Súčet súm 65,44 € + 756,66 € + 55,09 € = 877,13 € zaplatenia ktorej sa žalobca domáha voči žalovanej titulom náhrady škody. Podľa žalobcu tento v konaní preukázal, že žalovaná porušila zmluvné povinnosti tým, že neplatila žalobcovi cenu za poskytnuté služby riadne a včas v lehotách splatnosti. Časť dlžných faktúr za služby žalovaná uhradila po pokuse o pokonávku a časť po podaní žaloby na súd. Žalovaná využila výhody, ktoré jej z uzavretia dodatkov vyplývali - nadobudla telekomunikačné zariadenia za výhodné ceny. Žalovaná mala možnosť kúpiť si telekomunikačné zariadenia za riadne maloobchodné ceny 175 €, 790 € a 100 € bez akéhokoľvek ďalšieho záväzku. Žalovaná sa rozhodla kúpiť si telekomunikačné zariadenia za zľavnené ceny 0,50 €, 0,50 € a 0,50 € s tým, že sa zaviazala plniť dohodnuté zmluvné povinnosti po dohodnutú dobu viazanosti, ktoré porušila.

3. Súd konanie k sume 55,09 € v zmysle zastavil, nakoľko na pojednávaní dňa 24.8.2020 žalobca zobral svoj návrh o sumu 55,09 € (ktorá predstavuje časť uplatnenej zmluvnej pokuty podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 29.1.2020) späť a žiadal, aby súd konanie k tejto sume zastavil. Trval na tom, aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť mu 832,04 € titulom náhrady škody.

4. V časti o zaplatenie 832,04 € s príslušenstvom titulom náhrady škody, v ktorej žalobca zotrval na podanej žalobe, súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , spolu s , , , , , , , , , (ďalej len ).

4. Konštatoval, že zodpovednosť za škodu je upravená v , ktorý hovorí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom tejto zodpovednosti je protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť a zavinenie. Protiprávny úkon pozostáva z protiprávnosti a úkonu protiprávnosť úkonu spočíva v jeho rozpore s objektívnym právom, teda správnym poriadkom. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Majetková ujma môže existovať iba vtedy ak ju možno objektívne vyjadriť v peniazoch. Zistenie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti občana za škodu. Zavinenie je psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a ku škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel alebo ako vedomá, či nevedomá nedbanlivosť.

5.1. Protiprávny úkon u žalovanej predstavovala podľa súdu tá skutočnosť, že žalovaná prestala za dohodnuté poskytované služby žalobcom svojvoľne platiť, pričom medzi účastníkmi zmluvného vzťahu vo všetkých troch prípadoch bola dohodnutá viazanosť poskytovania služieb, a to počas 24 mesiacov od uzavretia tej ktorej zmluvy. V zmysle údajov žalobcu ku dňu podania žalobného návrhu nedoplatok na poskytnutých telekomunikačných službách v úhrnnej čiastke predstavoval 200,11 €. 5.2. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú z predložených faktúr, pričom k zmluve o pripojení č. A0867404 zo dňa 3.7.2003 a dodatku k tejto zmluve zo dňa 19.11.2015 žalobca predložil faktúry, a to č. 2320595663 zo dňa 10.1.2016, ktorá bola splatná 24.1.2016, za služby za obdobie od 8.1.2016 do 7.2.2016 spolu 73,79 €. K tejto zmluve a k dodatku k tejto zmluve sa viaže aj faktúra č. 2324891742 zo dňa 10.2.2016, ktorá bola splatná 24.2.2016 za obdobie od 8.2.2016 do 7.3.2016 za hovory na Orange infocentrum 8,40 € a za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia 12,50 €, spolu 19,50 € + DPH 1,40 €, spolu 20,90 €. Ďalej faktúra č. 2316308912 zo dňa 10.12.2015, ktorá bola splatná 24.12.2015 za obdobie od 8.12.2015 do 7.1.2016, spolu 72,59 €. Žalovaná tieto faktúry riadne a včas neuhradila, čo ani sama nepoprela. Z dodatku k zmluve súd zistil, že pod bodom 1.2 žalovaná zobrala na vedomie, že maloobchodná cena - spotrebiteľská cena mobilné telefónu Samsung Galaxy S6 Edge Plus gold predstavuje 790 €. Z bodu 2.3 citovaného dodatku vyplýva, že doba viazanosti medzi účastníkmi bola dohodnutá 24 mesiacov. Z článku 1.2 vyplýva, že kúpna cena predmetného mobilného telefónu predstavovala 0,50 €. 5.3. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A7937824 z dňa 28.8.2014 ako aj dodatku k tejto zmluve z toho istého dňa súd zistil, že žalobca účastníci zmluvy sa tiež dohodli, že žalobca poskytne žalovanej mobilný telefón Prestigio MultiPad 4 Diamond 7.85 3G za podmienečne zníženú kúpnu cenu 0,50 €, pričom účastníci akceptovali, že maloobchodná cena tohto telefónu je 175 €, doba viazanosti bola medzi účastníkmi dohodnutá 24 mesiacov a žalovaná v zmysle platného cenníka bude riadne a včas na základe vyúčtovania žalobcu cenu týchto služieb platiť. K uvedenej zmluve je viazaná faktúra č. 2316380293, splatná 24.12.2015 za obdobie od 08.12.2015 do 7.1.2016, spolu 10,99 €. K uvedenej zmluve a dodatku sa viaže aj faktúra č. 2320667854 zo dňa 10.1.2016, ktorá bola splatná 24.1.2016 za obdobie od 8.1.2016 do 7.2.2016, spolu 10,99 €. Žalovaná ani tieto faktúry riadne a včas neuhradila. 5.4. Zo zmluvy o pripojení č. A9438893 zo dňa 19.11.2015 ako aj z dodatku k tejto zmluve z toho istého dňa súd zistil, že žalobca na základe tejto poskytol žalovanej mobilný telefón Prestigio MultiPad WIZE 3G za podmienečne zníženú kúpnu cenu 0,50 €, pričom účastníci zmluvy zobrali na vedomie, že maloobchodná spotrebiteľská cena tohto telefónu predstavuje 100 €. Účastníci sa zároveň dohodli, že viazanosť bude 24 mesiacov, teda že žalovaná bude dohodnutý balík služieb nepretržite používať 24 mesiacov a tiež sa účastníci dohodli, že v zmysle platného cenníka bude za poskytnuté telekomunikačné služby riadne a včas dohodnutým spôsobom na základe faktúr žalobcu platiť. K uvedenej zmluve je viazaná faktúra č. 2316408228 zo dňa 10.12.2015, ktorá bola splatná 24.12.2015 za obdobie od 19.11.2015 do 7.1.2016 , v sume spolu 14,87 €, ktorú sumu žalovaná žalobcovi riadne a včas nezaplatila.

6.1. Vznik škody považoval súd za preukázaný vo všetkých troch prípadoch, keďže žalovaná s poukazom na vyššie citované faktúry za dohodnutý balík služieb riadne a včas ani v jednom prípade neplatila, pričom túto povinnosť mala minimálne počas doby 24 mesiacov tak, ako to bolo v jednotlivých zmluvách dohodnuté. Konštatoval , že žalovaná v zmysle dodatkov k zmluvám mala možnosť si jednotlivé mobilné telefóny kúpiť buď v maloobchodnej cene alebo za podmienečne zníženú cenu za podmienky dodržania 24 mesačnej viazanosti a riadneho a včasného platenia ceny poskytnutých služieb, čo v tomto prípade bolo z jej strany porušené. 6.2. Čo sa týka výšky škody na základe dodatku k zmluve č. A7937824 zo dňa 28.8.2014 spotrebiteľská cena poskytnutého mobilného telefónu predstavovala 175 €, ktorú cenu žalovaná podpisom dodatku akceptovala, avšak tejto bol poskytnutý mobilný telefón za sumu 0,50 €. V tomto prípade žalovaná nedodržala 9 mesiacov dohodnutej doby viazanosti s tým, že po 15 mesiacoch uzavretia dodatku prestala riadne a včas platiť za poskytnuté služby a súd sa stotožnil s výpočtom, ktorý poskytol súdu žalobca s tým, že sumu 174,50 € podelil počtom 24 mesiacov a následne výslednú sumu násobil deviatimi, t.j. počtom mesiacov nedodržania zmluvných podmienok, čím dospel k sume 65,44 €, ktorá suma predstavuje výšku škody v prípade tejto zmluvy o pripojení. 6.3. Čo sa týka zmluvy o pripojení č. A0867406 a dodatku k tejto zmluve z 19.11.2015 žalovaná opäť akceptovala cenu mobilného telefónu, ktorá pri maloobchodnej cene predstavovala 790 € a toto zariadenie odkúpila za cenu 0,50 € za podmienky, že 24 mesiacov bude plniť podmienky viazanosti, čo však v prípade žalobcu porušené nebolo a žalovaná nedodržala viazanosť počas 23 mesiacoch, keďže po jednom mesiaci od uzavretia dodatku prestala riadne a včas platiť za poskytnuté telekomunikačné služby. Súd opäť akceptoval výpočet žalobcu, ktorý vychádza zo sumy 789,50 €, ktorú podelil počtom 24

mesiacov a následne výslednú sumu násobil číslicou 23, t.j. počtom mesiacov nedodržania zmluvných povinností, čím dospel k sume 756,60 €. 6.4. Čo sa týka zmluvy o pripojení č. A9438893 a dodatku k tejto zmluve zo dňa 19.11.2015 žalovaná opäť akceptovala, že žalobca jej poskytol mobilný telefón v maloobchodnej cene 100 €, ktorý si mohla kúpiť za túto maloobchodnú cenu, avšak táto súhlasila, že jej bude poskytnutý za akciovú cenu 0,50 € za podmienky, že dodrží viazanosť počas doby 24 mesiacov, čo však ani v tomto prípade žalovaná nesplnila a po jednom mesiaci prestala riadne fakturované poskytnuté služby uhrádzať. Súd akceptoval výpočet žalobcu s tým, že sumu 99,50 € delil počtom 24 mesiacov a následne výsledok vynásobil číslicou 23, t.j. počtom mesiacov nedodržania zmluvných povinností a dospel k výslednej sume 95,35 €. Celková výška škody takto predstavuje súčet súm 65,44 + 756,60 + 53,35, spolu 917,39 €. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na náhradu škody v sume 887,13 €.

7. Čo sa týka príčinnej súvislosti súd dospel k záveru, že škoda bola spôsobená v zmysle občianskeho práva, konkrétne a nasledujúcich , ako aj podľa a nasledujúcich o elektronických komunikáciách. Čo sa týka samotnej príčiny vzniku škody táto vznikla nedodržaním zmluvných podmienok zo strany žalovanej, ktorá napriek uzavretým zmluvám porušila zmluvné povinnosti, a to tým, že riadne a včas za poskytnuté telekomunikačné služby dohodnutým spôsobom neplatila. Podmienkou zo strany žalobcu pre poskytnutie telekomunikačných zariadení bola práve viazanosť žalovanej, že počas 24 mesiacov bude riadne dohodnuté telekomunikačné služby zo strany žalobcu užívať a za tieto bude riadne dohodnutým spôsobom žalobcovi platiť. Z uvedeného dôvodu jej aj žalobca poskytol tri telekomunikačné zariadenia za akciové ceny každé po 0,50 eur, pričom žalovaná bola pri každej jednej zmluve a dodatku oboznámená aj s maloobchodnou cenou týchto zariadení. Žalovaná súhlasila s 24 mesačnou viazanosťou, čo potvrdila jednak svojím podpisom ako aj prevzatím telekomunikačných zariadení následne však riadne a včas cenu poskytnutých služieb neuhrádzala.

8. Zavinenie zo strany žalovanej sa podľa názoru súdu prejavilo ako nepriamy úmysel, nakoľko žalovaná vedela, že škodu môže spôsobiť ak nedodrží zmluvne dojednané podmienky a pre prípad, že ku škode dôjde bola s týmto uzrozumená.

9. K vznesenej premlčacej námietke zo strany žalovanej súd mal za to, že nárok žalobcu nie je možné považovať za premlčaný, keďže tri faktúry boli splatné 24.12.2015 a ďalšie štyri predložené faktúry boli splatné 24.01.2016, resp. 24.02.2016, pričom v zmysle subjektívna premlčacia lehota takto uplynula 24.01.2018, resp. 24.02.2018 alebo 24.12.2017, pričom nárok žalobcu bol uplatnený na súde 21.09.2017, teda v rámci plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby v zmysle , ako aj plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle .

10. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca si uplatnením náhrady škody neuplatňuje nároky z neprijateľných podmienok, pričom žalobcom uplatnená škoda vo výške 832,04 € nepresahuje rámec vyčíslenej škody predstavujúcej sumu 917,39 € ako alikvotné čiastky kúpnej ceny troch telekomunikačných zariadení. Súd konštatoval, že žalobca preukázateľne poskytol žalovanej telekomunikačné zariadenia za akciovú cenu 0,50 € za každé toto zariadenie, ako aj zľavy z cien v zmluvách uvedených podmienok. Zo všetkých troch dodatkov k zmluvám je v bode 2.5 tej-ktorej zmluvy uvedené, že žalovaná berie na vedomie, že v prípade nedodržania podmienok zmluvy spôsobuje žalobcovi škodu. K tvrdeniam žalovanej, že poukazovala viaceré platby v prospech žalobcu, ktoré tento nezaúčtoval, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca počas trvania konania zobral svoj návrh trikrát čiastočne späť a predmetom konania ostal iba nárok žalobcu na náhradu škody, pričom platby, na ktoré žalovaná poukazuje sú platbami za poskytnuté plnenia pred podaním žalobného návrhu a tieto boli riadne zaúčtované.

11. O trovách konaniach súd rozhodol podľa . Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 87,6 % v zmysle . Pri výpočte vychádzal z pôvodne uplatnenej sumy 887,13 € z ktorej zobral žalobca svoj návrh o sumu 55,09 € späť, čo predstavuje 6,2099 € z pôvodnej sumy 887,13 €. O 6,2099 % bol teda žalobca v konaní neúspešný a preto od 100 % odpočítal 6,20 % neúspechu žalobcu a následne od hodnoty 93,8 % odpočítal ešte raz 6,20 %, teda spolu 12,40 % čím dospel k percentu úspechu žalobcu vo výške 87,6 %. V tomto rozsahu mu priznal aj náhradu trov, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

12. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, a to voči výroku I. a výroku III. z dôvodov podľa , a a navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vytýkala nesprávnosť skutkových aj právnych záverov a v súlade s až 57 namietala, že sudca JUDr. Gabriel Štefanič je zaujatý so zreteľom na jeho vzťah k sporu. Uviedla, že o tejto zaujatosti sa dozvedela z rozhodnutia súdu zo dňa 24.8.2020. Má za to, že konajúci sudca je voči nej zaujatý, pretože nebral do úvahy jej argumenty a výhrady voči obsahu žaloby. Zdôraznila, že sa jedná o spor s ochranou slabšej strany a namietala, že súd nepreveril zmluvnú dokumentáciu , neidentifikoval nekalé obchodné praktiky žalobcu, neprijateľné zmluvné podmienky neprimerane zvýhodňujúce žalobcu na úkor žalovanej ako spotrebiteľky. Namietala existenciu škody, ako majetkovej ujmy, na strane žalobcu, keď poukázala na to, že v zmluvách boli ceny nárokovaných zariadení stanovené na 0,50 Eur, ktoré boli aj vyplatené.

13. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že ho považuje za nedôvodné, pretože súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, pričom zdôraznil aj tú skutočnosť, že sa žalovaná nedostavila na súdom nariadené pojednávanie. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Nespochybnil postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, avšak zdôraznil, že spotrebiteľ má v zmluvnom vzťahu práva ale aj zmluvné povinnosti, ktoré si žalovaná v danom prípade riadne neplnila. Má za to, že v konaní preukázal porušenie zmluvných povinností zo strany žalovanej a žalovaná nedôvodne obviňuje žalobcu z porušovania zákonov, obdobne ako nedôvodne obviňuje súd. Opakovane poukázal na skutočnosť, že žalovaná kúpila telekomunikačné zariadenia za zvýhodnené ceny, avšak následne za poskytnuté služby riadne a včas v lehotách splatnosti neplatila.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho prieskumu nebol výrok II., ktorým súd zastavil konanie k sume 55,09 € s príslušenstvom, ktorý nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (, a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. januára 2022 o 09.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 19.1.2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , , a a contrario.

17. Neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zrušenie rozsudku v napadnutom výroku I., a preto odvolací súd rozsudok v tejto časti podľa zmenil tak, že žalobu zamietol.

18. Žalovaná namietala odvolacie dôvody podľa ust. , a , t. j. že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Odvolací súd ako prvý posudzoval odvolací dôvod podľa ust. , ku ktorému poukazuje na to, že zákonné obsadenie súdu je jednou z procesných podmienok na strane súdu vychádzajúcou z ústavného práva na spravodlivý proces zahŕňajúceho garanciu rozhodovania nezávislého a nestranného súdu. V súlade s týmto právom platí, že v určitej veci má rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu. Dôvody vylúčenia sudcu vymedzuje , . V prípade ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca, konanie trpí vadou, ktorú možno napraviť iba tak, že dôjde k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci na opätovné prejednanie v ústavne vyhovujúcom obsadení súdu.

20. Podľa je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomere k sporu, stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

21. Podľa , ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

22. Je nesporné, že tvrdenia žalovanej, ktoré majú zakladať dôvody na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania jeho veci, boli uvedené v odvolaní až po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa už konanie vo veci samej na súde prvej inštancie ukončilo.

23. Skúmanie podmienok konania, medzi ktoré patrí aj zákonné obsadenie súdu, t.j. aj otázka vylúčeného sudcu sú vymedzené ako samostatný odvolací dôvod v zmysle , je už súčasťou odvolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia. Avšak tu je tiež potrebné upriamiť pozornosť na citované ust. , v zmysle ktorého nemožno prihliadať na námietku zaujatosti týkajúcu sa len okolností spočívajúcich v procesnom postupe sudcu. Procesným postupom sudcu v konaní je realizácia výkonu súdnictva založená na vykonávaní procesných úkonov vyplývajúcich z , ktoré sa môžu odraziť v rozhodnutiach v konaní vydaných, vrátane rozhodnutia vo veci samej.

24. Žalovaná zaujatosť sudcu JUDr. Gabriela Štefaniča vzhliadla v jeho vzťahu k sporu, vychádzajúc z rozsudku zo dňa 24.8.2020 a vo vzťahu k žalobkyni, pretože nebral do úvahy jej argumenty a výhrady voči obsahu žaloby.

25. Vzhľadom na uvedené námietky žalovanej, ohľadom postupu zákonného sudcu v konaní a jeho rozhodnutia, nemôžu byť dôvodom pre vylúčenie sudcu, a preto nie je naplnený odvolací dôvod podľa ust. .

26. Následne odvolací súd pristúpil k preskúmaniu ďalších uplatnených odvolacích dôvodov.

27. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. (do 30.6.2016 s ust. ), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

28. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a (do 30.6.2016 z ust. až 135 ).

29. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

30. Odvolací súd dospel k záveru, že bol naplnený odvolací dôvod podľa .

31. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak zo zisteného skutkového stavu nevyvodil správny právny záver.

32. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, keď vec posúdil podľa , , spolu s , , , , , , , , , , realizoval aj jeho správny výklad, avšak nesprávne ho interpretoval a aplikoval na daný prípad, pričom nesprávne vyhodnotil unesenie dôkazného bremena, ktoré zaťažovalo žalobcu.

33. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na ustanovenia upravujúce, tzv. procesné bremená, a to povinnosť tvrdenia a dôkazu. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že strana sporu , ktorý má povinnosť tvrdenia nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočnú potrebnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu. Dôkazná povinnosť je povinnosť strany sporu označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených skutočností. Táto spočíva v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej strana uplatňuje deklarované právo. Pokiaľ dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu.

34. V civilnom procese ďalej platí aj tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán sporu a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku alebo obrany prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to čo strany nepredložia nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám sporu teda hrozí, pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „iden este non este aut non probari“ ( čo nie je dokázané, neexistuje) nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní skutočne preukázaná.

35. V danom prípade si žalobca po späťvzatí časti žaloby uplatňoval nárok na náhradu škody, kde základnými predpokladmi pre úspešné uplatnenie sú protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť a zavinenie, tak ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o splnení všetkých podmienok.

36. Vznik škody považoval súd za preukázaný vo všetkých troch prípadoch, keďže žalovaná, s poukazom na vyššie citované faktúry, za dohodnutý balík služieb riadne a včas ani v jednom prípade neplatila, pričom túto povinnosť mala minimálne počas doby 24 mesiacov tak, ako to bolo v jednotlivých zmluvách dohodnuté. Konštatoval , že žalovaná v zmysle dodatkov k zmluvám mala možnosť si jednotlivé mobilné telefóny kúpiť buď v maloobchodnej cene alebo za podmienečne zníženú cenu za podmienky dodržania 24 mesačnej viazanosti a riadneho a včasného platenia ceny poskytnutých služieb, čo v tomto prípade bolo z jej strany porušené. Žalobca si uplatnením náhrady škody uplatňuje nároky vo výške 832,04 € ako alikvotné čiastky kúpnej ceny troch telekomunikačných zariadení. Súd konštatoval, že žalobca preukázateľne poskytol žalovanej telekomunikačné zariadenia za akciovú cenu 0,50 € za každé toto zariadenie, ako aj zľavy z cien v zmluvách uvedených podmienok. Zo všetkých troch dodatkov k zmluvám je v bode 2.5 tej-ktorej zmluvy uvedené, že žalovaná berie na vedomie, že v prípade nedodržania podmienok zmluvy spôsobuje žalobcovi škodu.

37. Súd prvej inštancie považoval za príčinu vzniku škody nedodržanie zmluvných podmienok zo strany žalovanej, ktorá napriek uzavretým zmluvám porušila zmluvné povinnosti, a to tým, že riadne a včas za poskytnuté telekomunikačné služby dohodnutým spôsobom neplatila. Podmienkou zo strany žalobcu pre poskytnutie telekomunikačných zariadení bola práve viazanosť žalovanej, že počas 24 mesiacov bude riadne dohodnuté telekomunikačné služby zo strany žalobcu užívať a za tieto bude riadne dohodnutým spôsobom žalobcovi platiť. Z uvedeného dôvodu jej aj žalobca poskytol tri telekomunikačné zariadenia za akciové ceny každé po 0,50 eur, pričom žalovaná bola pri každej jednej zmluve a dodatku oboznámená aj s maloobchodnou cenou týchto zariadení. Žalovaná súhlasila s 24 mesačnou

viazanosťou, čo potvrdila jednak svojím podpisom ako aj prevzatím telekomunikačných zariadení následne však riadne a včas cenu poskytnutých služieb neuhrádzala.

38. Odvolací súd sa nestotožňuje s uvedenými závermi o existencii škody a príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a porušením povinnosti zo strany žalovanej.

39. Je potrebné zdôrazniť, že nezaplatené faktúry nemožno samo o sebe považovať za škodu, ale za nesplnený zmluvný záväzok, ktorého splnenia sa žalobca môže domáhať, avšak v danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že faktúry už boli uhradené.

40. Žalobca za škodu označil rozdiel medzi cenou zariadení dojednanou v zmluvách a skutočnou cenou týchto zariadení. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že žalobca v konaní ničím nepreukázal skutočnú hodnotu telekomunikačných zariadení (ich nákupnú cenu), a to napriek opakovaným námietkam zo strany žalovanej.

41. Odvolací súd dopĺňa, že pri ustálení výšky škody nie je možné vychádzať z ceny zariadení, za ktorú sa predávali (u žalobcu) v čase vzniku škody. Nemožno totiž prehliadať, že výšku zľavnenej kúpnej ceny (resp. akciovej ceny) postavil žalobca dobrovoľne v rámci svojej obchodnej politiky. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal ani takúto cenu (za ktorú sa predávali), pričom nemožno považovať za dostačujúci iba odkaz v zmluve.

42. Napokon odvolací súd upriamuje pozornosť aj na to, že pre prípad porušenia povinností žalovanej plniť riadne a včas, bola vo všetkých troch zmluvách (resp. dodatkoch) dojednaná zmluvná pokuta. Skutočnosť, že si žalobca neuplatnil nárok na zmluvnú pokutu (zrejme z obavy o možné posúdenie tohto dojednania ako neprijateľnej zmluvnej podmienky dojednanej v neprospech spotrebiteľa, teda ako neplatné) nemôže byť pričítaná v neprospech žalobkyne (ktorá prípadnú neplatnosť tohto dojednania nespôsobila).

43. Odvolací súd teda dospel k záveru, že neboli splnené všetky podmienky požadované zákonom pre úspešné uplatnenie zodpovednosti za škodu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s zmenil tak, že žalobu zamietol.

44. Podľa , ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

45. O nároku na náhradu trov celého konania (na súde prvej inštancie i v odvolacom konaní) odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s . Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov celého konania, s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ( ).

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).