Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/16/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnom spore žalobcu: T. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, Q., XXX XX B., zastúpený advokátom: JUDr. Ondrej Krempaský, Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2021, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2021 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.01.2021 a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu Sociálnej poisťovne, ústredie na nové konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2021 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa o sociálnom poistení, zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 13.01.2021 č. XXX XXX XXXX X, ktorým bol žalobcovi podľa , a v znení neskorších predpisov priznaný starobný dôchodok od 08.12.2020 vo výške 334,70 EUR tak, že mu podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 08.12.2020 naďalej patrí starobný dôchodok v sume 334,70 EUR mesačne.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že kontrolou bolo v odvolacom konaní zistené, že účastníkovi konania neboli na starobný dôchodok započítané štyri dni náhradnej doby v období od 27. septembra 1979 do 31. decembra 1979. Vzhľadom na túto skutočnosť bol nárok žalobcu na starobný dôchodok posúdený opätovne. Účastník konania dosiahol podľa a prílohy č. 3a v znení neskorších predpisov dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov a ôsmich kalendárnych mesiacov dňa 08.12.2020. K tomuto dňu získal 9 087 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorý rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia. Podľa žalovaného získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Účastník konania teda získal 24 rokov a 327 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 08.12.2020. Suma starobného dôchodku bola určený podľa ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom mzdovom liste. Pretože žalobca ako účastník konania získal náhradu dobu podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie a po 31.12.2007 poberal invalidný dôchodok v kalendárnom roku 1973 - 112 dní, v kalendárnom roku

1977 - 212 dní, v kalendárnom roku 1979 - 4 dni, v kalendárnom roku 1980 - 12 dní, v kalendárnom roku 1981 9 dní, v kalendárnom roku 1982 8 dní, v kalendárnom roku 1983- 2 dni, v kalendárnom roku 1986

- 8 dni, v kalendárnom roku 1988 - 3 dni, v kalendárnom roku 2015 - 334 dní, v kalendárnom roku 2018 - 365 dní, patrí mu za tieto obdobia pomerná časť mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 17,9911 (predtým 17,9875). V rozhodujúcom období účastník konania úhrnom získal 7 284 dní dôchodkového poistenia, to znamená 19,9562 rokov dôchodkového poistenia podľa . Na výpočet dôchodku sa použil podľa v znení priemerný osobný mzdový bod 0,9578, z ktorého bol vypočítaný invalidný dôchodok účastníka konania, pretože tento je vyšší. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia žalovaný uvádza celý postup výpočtu výšky starobného dôchodku. Pre nárok na starobný dôchodok bolo účastníkovi konania zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy, ktoré uviedol účastník konania v žiadosti o dôchodok, ktoré vyplývajú z dokladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise účastníka konania, v informačnom systéme sociálnej poisťovne a údajov v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia doručených zamestnávateľmi účastníka konania sociálnej poisťovni. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zároveň uviedol, že získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané.

3. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 24.05.2021 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.05.2021 domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 13.05.2021 číslo XXX XXX XXXX X, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 13.03.2021 číslo XXX XXX XXXX X, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj nesprávneho skutkového zistenia veci.

4. V žalobe uviedol, že má za to, že bolo porušené jeho právo na priznanie starobného dôchodku v správnej výške. Žalovaný porušil toto jeho právo na takú výšku dôchodku aká mu podľa zákona platí a pri jej určovaní nebral do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia ale len dobu, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Podľa neho celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. a II. kategórie považuje celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku, pričom tento postup je v súlade s rozhodovacou činnosťou súdov. U tých výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórii postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Takýto prístup žalovaného je diskriminujúci. Právne posúdenie veci tak žalovaným ako aj prvostupňovým správnym orgánom je v rozpore s § 66 ods. 1 v spojení s § 60, § 61, § 62 a § 63 citovaného zákona, nezodpovedá skutkovému stavu ani listinným dôkazom založeným v dávkovom spise, z ktorého pri rozhodovaní žalovaný aj prvostupňový správny orgán vychádzal. Žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a 8 mesiacov dňa 08.12.2020. Celková doba dôchodkového poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku je 44 rokov a 201 dní (24 rokov a 327 dní + 21 rokov a 239 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako uvádza žalovaný 24 rokov a 327 dní, z ktorých vychádzal pri posudzovaní nároku a určení výšky starobného dôchodku. Nesprávnym právnym posúdením celkovej doby dôchodkového poistenia sa závery žalovaného dostávajú do rozporu so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Výška starobného dôchodku nebola žalobcovi z tohto dôvodu priznaná vo výške zodpovedajúcej zákonnému nároku. Nemôže byť podľa žalobcu sporné, pretože je preukázané, že žalobca splnil tieto obidve zákonné podmienky na priznaní starobného dôchodku, t. j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov, ako nemôže byť sporné, že žalovaný pri určení výšky starobného dôchodku nevychádzal z celej doby dôchodkového poistenia. Rovnako podľa žalobcu nemôže byť sporné to, že právny názor žalovaného je v rozpore s ust. § 274 aj s ustálenou judikatúrou, ak žalovaný s poukazom na citovaného ustanovenie tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo v II. kategórii činností. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právny názor vyjadrený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v obdobných veciach, ktorých spisové značky uviedol v žalobe. Má za to, že na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov tak žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nesprávne odvodzujú záver, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok nie je v zmysle citovaných ustanovení obdobím dôchodkového poistenia, preto pre nárok na starobný dôchodok ho nemožno hodnotiť. Tento záver žalovaného však podľa žalobcu s poukazom na ním uvedené rozhodnutia v žalobe nie je správny.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.07.2021 navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pridržiava sa skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa, má za to. že tak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného sú zákonné a správne a žiada aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Má za to, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Námietky, ktoré žalobca uviedol v žalobe sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní, avšak žalovaný s nimi nesúhlasí považuje ich za nedôvodené. Podľa neho postup žalovaného pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Nakoľko žalobca nevykonával prácu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

6. Žalobca v replike zo dňa 22.07.2021 zotrval na dôvodoch podanej žaloby v celom rozsahu.

7. Správny súd v konaní podľa ustanovenia a nasl. (ďalej len „“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovanej dospel k záveru, že žaloba žalobcu zo dňa 24.05.2021 je dôvodná. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 25.01.2022. Advokát žalobcu na tomto pojednávaní zotrval na podanej žalobe a na jej argumentácii.

8. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou spísanou na pobočke Sociálnej poisťovne v Trebišove dňa 14.12.2020 a doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 17.12.2020 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 08.12.2020. V žiadosti uviedol, že je od roku 2015 poberateľom invalidného dôchodku, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX a zároveň je poberateľom aj výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím Finančného riaditeľstva č. XXX XXX XXXX.

9. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 03.10.2014 pod zn.: 1010400/1/440127/2014 je zrejmé, že žalobca je od 01.09.2011 poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný v zmysle . Na účely priznania výsluhového dôchodku bola menovanému zhodnotená doba výkonu štátnej služby potvrdená Colným úradom Michalovce sp. zn. : -5337 zo dňa 07.09.2011 a to doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 07.01.1992 do 31.08.2011 a doba trvania základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jeho výkonu od 03.09.1977 do 26.09.1979. Celková započítaná doba výkonu štátnej služby zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok je 21 rokov a 239 dní.

10. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne , ústredie zo dňa 17.02.2015 pod č. XXX XXX XXXX X bol žalobcovi podľa ust. a o sociálnom poistení v znení neskorších prepisov priznaný od 01.02.2015 invalidný dôchodok v sume 151,50 EUR mesačne. Nárok na invalidný dôchodok mu vznikol 20.01.2015 a priznaný bol v zmysle ust. v znení neskorších predpisov od 01.02.2015.

11. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 13.01.2021 pod č. XXX XXX XXXX X bol žalobcovi od 08.12.2020 podľa , a o sociálnom poistení priznaný starobný dôchodok v sume 334,70 EUR mesačne. Zároveň podľa a bol žalobcovi od 01.01.2021 zvýšený starobný dôchodok na sumu 344,10 EUR mesačne. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že dôchodkový vek žalobca dosiahol dovŕšením 62 rokov a 8 kalendárnych mesiacov dňa 08.12.2020. Ďalej sa prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia zaoberá postupom pri určení osobného mzdového bodu a sumy starobného dôchodku a jeho následného zvýšenia s poukazom na príslušné ustanovenia o sociálnom poistení. Prílohou rozhodnutia je osobný list dôchodkového poistenia.

12. Listom zo dňa 17.02.2021 oznámil prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa, ústredie žalobcovi to, že pre nárok na starobný dôchodok nebola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30.09.1977 do 26.09.1979 a doba služobného pomeru v colnej správe od 07.01.1992 do 31.08.2011, nakoľko uvedená doba bola žalobcovi zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok.

Prvostupňový správny orgán zároveň poukázal na potvrdenie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 03.10.2014 pod zn.: 1010400/1/440127/2014, doba výkonu základnej vojenskej služby od 30.09.1977 do 26.09.1979 a doba pracovnej činnosti colníka od 07.01.1992 do 31.08.2011, ktorá bola zaradená do III. pracovnej kategórie nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Nakoľko teda doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórii funkcií, nie je možné príslušnú dobu hodnotiť v kategórií funkcií a teda ani aplikovať a ani aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru.

13. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak ako je uvedené v bode 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku.

14. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

15. Podľa ust. § 255 ods. 5 citovaného zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 65 ods. 1 a 2 cit. zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 274 ods. 1 citovaného zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

18. Podľa o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach, 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v , ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až h), 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v , až l), alebo e) 60 rokov.

19. Podľa § 174 ods. 1 citovaného zákona občan, ktorý vykonával pred 01. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. a II. kategórie funkcií má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol dôchodkový vek.

20. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.

21. Podľa a 3 SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa s tým, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

22. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, uverejneného v Zbierke , ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia

za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

23. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie nie je vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.

24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi konania je sporné to, či doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 07.01.1992 do 31.08.2011, ktoré zamestnanie bolo zaradené do tretej pracovnej kategórie, spolu doba v trvaní 21 rokov a 239 dní, za ktoré obdobie mu bol priznaný výsluhový dôchodok, je potrebné zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.

25. V tejto súvislosti súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn.: z 15.04.2015, sp. zn. z 15.08.2012, z 15.04.2015, zo dňa 16.11. 2016, ako aj ďalšie), ktorá sa zaoberá danou problematikou.

26. V rozsudku sp. zn. z 15.04.2015 Najvyšší súd SR uviedol:

„V konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi bol podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č... zo dňa ... priznaný od 01.01.2005 výsluhový dôchodok podľa a , pričom mu bola započítaná celková doba výkonu štátnej služby v rozsahu 34 rokov a 191 dní. Po zohľadnení tejto doby však ešte získal ďalšiu dobu poistenia v rozsahu 8 rokov a 357 dní, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Odporkyňa však jeho žiadosť zamietla napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č.128.“

27. V rozsudku sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na to, že:

„Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému i tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systému sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistené plnenie za obdobie, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli postení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto musí odporkyňa pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku) následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila pri zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.“

28. V rozsudku sp. zn. zo dňa 26. 04. 2017 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že:

„Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.

Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. ), používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby).Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec.

Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ.

Nová právna úprava, obsiahnutá v vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona vo všeobecnom systéme. To by malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade navrhovateľa). Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.

Ustanovenie nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa , ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného

výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa až 45 a tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.

Zo spisov vyplýva, že navrhovateľovi bol od X. priznaný výsluhový dôchodok podľa , pričom pre nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01.10.1972 do 12.03.2004, t. j. 31 rokov a 164 dní a doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1970 do 30.09.1972, t. j. 2 roky. Za toto obdobie nepatrí navrhovateľovi zodpovedajúca časť starobného dôchodku, na ktorú by mal nárok, ak by celú dobu jeho poistenia bolo potrebné hodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

Odvolací súd teda zastáva názor, že ak navrhovateľ nesplnil podmienku získania zákonom stanovenej doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona.“

29. Rovnako v rozsudku sp. zn. zo dňa 26. 04. 2017 Najvyšší súd Slovenskej republiky, citujúc závery obsiahnuté v jeho rozsudku sp. zn. z 15.08.2012 konštatoval, že:

„Z citovaného rozsudku ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií.

Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ ku dňu 23.07.2014, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa , pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“

30. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp. zn. zo dňa 13. 08. 2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny orgán pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd. K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd, ako aj správne orgány výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t. j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou ústavného alebo medzinárodného súdneho orgánu), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojim postupom vyvoláva vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka.

31. V konaní nebolo sporné to, že žalobca splnil obe zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku podľa a , t. j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol poistení viac ako 15 rokov. Taktiež nebolo v konaní sporné to, že žalobca bol poberateľom výsluhového dôchodku , ktorý mu bol priznaný rozhodnutím Finančného riaditeľstva č. XXXXXXXXXX, pričom do doby nároku na tento výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby potvrdená Colným úradom Michalovce sp. zn. -5337 zo dňa 07.09.2011 a to od 07.01.1992 do 31.08.2011, teda doba v trvaní 21 rokov a 239 dní (čo vyplýva z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky

- bod 9 odôvodnenia tohto rozsudku). Po zohľadnení tejto doby v rámci osobitného systému však ešte získal ďalšiu dobu poistenia v rozsahu 24 rokov a 324 dní, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov a 8 mesiacov. Žalovaný však pri rozhodovaní o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku aj napriek ustálenej judikatúre súdov, v zmysle ktorej poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128. Na túto dobu vôbec neprihliadal z dôvodu, že doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórii funkcií, nie je možné príslušnú dobu hodnotiť v kategórií funkcií a teda ani aplikovať a ani aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru.

32. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne i správny orgán prvého stupňa pri hodnotení celkovej doby dôchodkového poistenia žalobcu vychádzali jednak z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nesprávne posúdili dobu poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok, keď pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok nevzali do úvahy dobu výkonu štátnej služby colníka v trvaní 21 rokov a 239 dní (od 07.01.1992 do 31.08.2011) a jednak z tohto dôvodu aj dospeli k nesprávnym skutkovým zistenia. Súd má za to, že obe námietky žalobcu tak námietka nesprávneho právneho posúdenia veci (podľa písmeno c) , ako aj námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu (podľa písmeno e) a ), preto z týchto dôvodov rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.05.2021 číslo XXX XXX XXXX X, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13.01.2021 zrušil z dôvodov podľa písmeno c), písmeno e) a a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

33. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok ku dňu 08.12.2020 s tým, že v zmysle je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

35. V súlade s ustanovením o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci, (, ).