Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ea1/399039.34ff5f.pdf
PDF · 123.64 KB
No categories available
5Tost/29/2016
N a j v y š š í s ú d 5 Tost 29/2016
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci
obvineného JUDr. B. D. a spol. pre trestný čin vraţdy podľa
§ 219 ods. 1, ods. 2 písm. i/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a iné,
prerokoval na neverejnom zasadnutí 11. augusta 2016 v Bratislave sťaţnosť prokurátora
Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR a obvineného JUDr. B. D. proti uzneseniu
Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 5. augusta 2016
rozhodol:
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. por. sa napadnuté uznesenie z r u š u j e
vo vzťahu k obvinenému JUDr. B. D..
Podľa § 79 ods. 1 Tr. por. sa obvinený JUDr. B. D., nar. X..X..X. v T., trvale bytom
B. č. X., okr. Topoľčany, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica, p r e p ú š
ť a z v ä z b y n a s l o b o d u.
II. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťaţnosť prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu
Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len sudca) čiastočne vyhovel návrhu prokurátora
Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR z 3. augusta 2016 č. VII/1 Gv 74/16/1000-151 (ďalej len
prokurátor) a podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodov § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vzal
obvineného JUDr. B. D. do väzby s tým, ţe väzba začala plynúť dňom 02.08.2016 od 05.45
hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica.
Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, ţe vzhľadom na charakter konania
obvineného, ktoré bolo zamerané práve na marenie vyšetrovania, existuje dôvodná obava,
ţe v prípade prepustenia zo zadrţania na slobodu by mohol ovplyvňovať prípadných svedkov
v konaní, a tak mariť vyšetrovanie vlastnej trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o návrh prokurátora na vzatie do väzby aj z dôvodov § 71 ods. 1
písm. a/ Tr. por., dospel k záveru, ţe z návrhu ani zo spisového materiálu nie sú zrejmé také
konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu, ţe obvinený ujde, alebo sa bude
skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu. Poukazoval pritom na judikatúru
všeobecných súdov i Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej je zrejmé, ţe len samotná
hrozba vysokého trestu bez ďalších konkrétnych skutočností svedčiacich pre obavu
z vyhýbania sa trestnému stíhaniu, alebo úteku, nie sú dôvodom útekovej väzby v zmysle
§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por., preto nemohol návrh prokurátora akceptovať.
Návrhu prokurátora vziať obvineného do tzv. kolúznej väzby vyhovel vzhľadom
na charakter konania obvineného, a to i napriek tomu, ţe v podanom návrhu nie je uvedené,
konkrétne ktorých svedkov, prípadne spoluobvinených by mohol ovplyvňovať.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal prítomný prokurátor sťaţnosť
do zápisnice, pretoţe sudca neakceptoval jeho návrh na vzatie do väzby aj z dôvodov
tzv. útekovej väzby, pričom včas podanú sťaţnosť do dňa konania neverejného zasadnutia
bliţšie nezdôvodnil.
Proti tomuto uzneseniu podal po jeho vyhlásení sťaţnosť aj obvinený JUDr. B. D. do
zápisnice (č.l. 33 - modrý zväzok), ktorú odôvodnil osobitným podaním prostredníctvom
svojho obhajcu.
V dôvodoch svojej sťaţnosti došlej tunajšiemu súdu 9. augusta 2016 uviedol,
ţe sťaţnosť podáva pre nesprávnosť výroku o jeho vzatí do väzby ako aj pre porušenie
ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo. V prvom rade namietal, ţe o jeho väzbe
rozhodol nezákonný sudca. Poukázal pritom na skutočnosť, ţe jeho trestná vec bola
uznesením vyšetrovateľa spojená s trestnou vecou obv. K. K. a spol., ktorý bol vzatý do väzby
sudcom pre prípravné konanie JUDr. Romanom Púchovským uznesením
z 19. mája 2016, preto aj o tomto návrhu prokurátora mal rozhodovať rovnaký sudca.
V ďalšej časti svojej sťaţnosti uviedol, ţe doteraz nebolo kvalifikovane preukázané,
ţe by bol členom akejkoľvek zločineckej skupiny. Túto skutočnosť vyvracajú aj výsledky
vyšetrenia na polygrafe (detektor lţi), ktoré by mali byť zaloţené v jeho personálnom spise.
Namietal, ţe napriek jeho ţiadosti mu nebolo umoţnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu,
čím nebola dodrţaná zásada rovnosti zbraní a kontradiktórnosti trestného konania. Samotný
sudca v uznesení konštatuje, ţe podozrenie o páchaní trestnej činnosti je výrazne oslabené
tým, ţe ho z trestnej činnosti usvedčujú osoby s kriminálnou minulosťou, najmä K. K., ktorý
je podozrivý a obvinený z obzvlášť závaţnej trestnej činnosti. K tomuto svedkovi uviedol, ţe
v minulosti pri výkone svojej sluţby bol viackrát účastný pri vzatí K. K. do väzby, preto
preukázanie kolúzneho dôvodu väzby nemôţe byť zaloţené iba na výpovedi tzv.
spoluobvineného. Poukázal na skutočnosť, ţe z návrhu prokurátora
nie je zrejmé, prípadne ktorých konkrétnych svedkov by mohol ovplyvňovať. Nestotoţňuje sa
s názorom na ovplyvňovanie spoluobvinených, pretoţe tieto osoby nie sú na slobode,
ale nachádzajú sa vo výkone väzby. Ďalej poukazoval na konkrétne rozhodnutia súdov
a v závere svojej sťaţnosti navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a jeho prepustiť na slobodu.
Domáhal sa pritom svojej osobnej účasti na neverejnom zasadnutí.
Podaním došlým tunajšiemu súdu 11. augusta 2016 označeným ako doplnenie
sťaţnosti obvinený prostredníctvom obhajcu znovu namietal, ţe v napadnutom uznesení
nie sú uvedené ţiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali kolúznu väzbu. Trestnej
činnosti sa mal „údajne“ dopustiť počas sluţby v Policajnom zbore, avšak zo sluţby bol
uvoľnený pred 11-imi rokmi a od toho okamihu nemá ani len teoretickú moţnosť zasahovať
do akéhokoľvek vyšetrovania. Príslušníkov, ktorí sa podieľajú na vyšetrovaní tejto trestnej
činnosti, vôbec nepozná. Znovu poukazoval na judikatúru a navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a prepustiť ho na slobodu, prípadne aj s prijatím jeho písomného sľubu.
Podľa § 192 ods. 3 Tr. por. o sťaţnosti podľa § 190 ods. 3 Tr. por. proti uzneseniu
o nevzatí obvineného do väzby, okrem uznesenia podľa § 403 rozhodne nadriadený súd
na verejnom zasadnutí a o sťaţnosti proti uzneseniu o vzatí obvineného do väzby
na neverejnom zasadnutí do piatich pracovných dní od predloţenia veci na rozhodnutie.
Riadiac sa týmto ustanovením najvyšší súd o sťaţnosti prokurátora i obvineného
rozhodol na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti obvineného a prokurátora. Obvinený bol
totiţ sudcom pre prípravné konanie vypočutý a najvyšší súd jeho prípadný ďalší výsluch
nepovaţoval za potrebný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako sťaţnostný súd, na podklade riadne a včas
podanej sťaţnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por.
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal sťaţnosť,
ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k týmto
zisteniam a záverom.
Senát sťaţnostného súdu po postupe nariadenom citovaným ustanovením
z predloţeného doposiaľ získaného spisového materiálu zistil, ţe obvinený JUDr. B. D. je
trestne stíhaný spolu s ďalšími obvinenými pre trestný čin vraţdy podľa
§ 219 ods. 1, ods. 2 písm. i/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
účinného v čase spáchania skutku, formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.
č. 140/1961 Zb. na základe uznesenia vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Ministerstva
vnútra SR, národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúra
Bratislava z 1. augusta 2016 pod ČVS: PPZ-292/NKA-PZ-BA-2016, ktorým mu vzniesol
obvinenie pre trestnú činnosť (skutok z roku 2003), ktorej sa mal dopustiť na skutkovom
základe uvedenom v tomto uznesení (č.l. 340 – 348/zv. č. 1).
Uznesením toho istého vyšetrovateľa z 1. augusta 2016 pod ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-
BA-2016 bolo obvinenému ako i ďalším obvineným vznesené obvinenie pre zločin zaloţenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., ktorej trestnej činnosti
sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v tomto uznesení (č.l. 223 – 235/zv. č. 1).
Pre uvedenú zločineckú skupinu mal byť podľa vyšetrovateľa činný presne od nezistenej doby
minimálne do konca roku 2007, ako príslušník Policajného Zboru.
Ďalším uznesením vyšetrovateľa z 2. augusta 2016 podľa § 21 ods. 3 (per analogiam)
Tr. por. vyšetrovateľ s poukazom na § 18 ods. 1 Tr. por. spojil trestné veci obvineného
JUDr. B. D. na spoločné konanie, ktoré sa vykonáva pod spoločnou sp. zn.
ČVS: PPZ-275/NKA-PZ-BA-2016.
Obvinený JUDr. B. D. bol podľa zápisnice o zadrţaní
(č.l. 5405-5407/zv. č. 24), zadrţaný podľa § 86 ods. 1 Tr. por. dňa 2. augusta 2016
o 05.45 hod. príslušníkmi polície. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR neprepustil
obvineného zo zadrţania, ale dňa 3. augusta o 17.30 hod. odovzdal obvineného spolu
s ďalšími osobami sudcovi pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok,
pracovisko Banská Bystrica s návrhom na vzatie do väzby z dôvodov § 71 ods. 1
písm. a/, b/ Tr. por., ku ktorému pripojil doposiaľ získaný spisový materiál.
Svoj návrh odôvodnil tým, ţe v prípade ponechania obvineného na slobode hrozí,
ţe ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu, alebo trestu. V tejto
súvislosti poukázal na skutočnosť, ţe spoluobvinení sa v minulosti vyhýbali trestnému
konaniu tým, ţe ušli.
Dôvod tzv. kolúznej väzby podľa prokurátora spočíva v tom, ţe vzhľadom
na charakter trestnej činnosti by mohol pôsobiť na svedkov, prípadne manipulovať dôkazy
v snahe zmariť vyšetrovanie trestnej činnosti zločineckej skupiny „S.“, nakoľko v minulosti
pôsobil ako policajt a poskytol pomoc pri vraţde poškodeného É.. Manipuloval dôkazy,
konkrétne podstrčením fotografií do vozidla, ktoré pouţíval nebohý A.. N., mal informovať
členov zločineckej skupiny o vykonaní domových prehliadok, v dôsledku čoho hľadané osoby
zaistené neboli. Rovnako mal svojím konaním ovplyvňovať priebeh vyšetrovania
v predmetnej veci. Bol činný pre zločineckú skupinu ako policajt a vzhľadom na svoje
vedomosti z pôsobenia v policajnom zbore existuje dôvodné podozrenie, ţe by mohol mariť
vyšetrovanie. Poukázal aj na skutočnosť, ţe pri prehliadke vozidla obvineného sa našiel
preukaz príslušníka policajného zboru a pri prehliadke iných priestorov poznámkový blok
s veľkým mnoţstvom údajov rozličných osôb.
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu určený podľa platného
Rozvrhu práce na rok 2016, dňa 3. augusta 2016 v čase od 10.30 hod. do 16.15 hod.
(č.l. 19 – 33 modrý zväzok) vypočul obvineného za prítomnosti prokurátora i obhajcu
obvineného, pričom po výsluchu rozhodol napadnutým uznesením.
Podľa § 87 ods. 1 Tr. por. ak prokurátor odovzdá zadrţanú osobu súdu podľa
§ 85 ods. 4 alebo podľa § 86 ods. 1, pripojí k zároveň podanej obţalobe alebo návrhu
na vzatie do väzby celý doposiaľ získaný spisový materiál; inak nariadi prepustenie zadrţanej
osoby na slobodu písomným príkazom s primeraným odôvodnením.
Podľa § 87 ods. 2 Tr. por. sudca pre prípravné konanie je povinný do 48 hodín
a pri obzvlášť závaţných zločinoch do 72 hodín od prevzatia zadrţanej osoby podľa odseku 1
a doručenia návrhu prokurátora na vzatie do väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí
do väzby alebo ju prepustiť na slobodu, ak rozhodne uznesením o nevzatí do väzby podľa
§ 72 ods. 3.
O čase a mieste konania výsluchu sudca pre prípravné konanie v súlade s ustanovením
§ 72 ods. 2 Tr. por. upovedomil vhodným spôsobom zvolených obhajcov obvineného,
z ktorých sa jeden ospravedlnil a upovedomil aj prokurátora. Z uvedeného vyplýva,
ţe v prerokúvanej veci prokurátor i sudca postupovali v súlade s procesnými ustanoveniami.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môţe byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol
spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, ţe tento skutok spáchal
obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava,
ţe
a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,
najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu
hrozí vysoký trest,
b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť
objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie,
c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,
alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia môţe byť vzatý do väzby aj vtedy, ak je
trestne stíhaný pre trestné činy terorizmu, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú,
ţe skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu
a sú dôvody na podozrenie, ţe tento skutok spáchal obvinený.
Tieto ustanovenia Trestného poriadku týkajúce sa osobnej slobody jednotlivca
vychádzajú z článku 17 Ústavy Slovenskej republiky a konkrétne väzby sa týka prvých päť
odsekov:
1/ Osobná sloboda sa zaručuje.
2/ Nikoho nemoţno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon.
3/ Obvineného alebo podozrivého z trestného činu moţno zadrţať len v prípadoch
ustanovených zákonom. Zadrţaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadrţania,
vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí
zadrţanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závaţných trestných činoch do 72 hodín
od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu.
4/ Obvineného moţno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá
osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín
a pri obzvlášť závaţných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť
o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu.
5/ Do väzby moţno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe
rozhodnutia súdu.
Tieto ustanovenia článku ústavy sú premietnuté aj v základných zásadách trestného
konania, konkrétne v ustanovení § 2 Tr. por. Väzba v systéme zaisťovacích trestnoprávnych
prostriedkov preto predstavuje najzávaţnejší zásah do ústavou zaručenej osobnej slobody
občana v čase, keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o vine obvineného. Úprava dôvodov
väzby, ako vyplýva z vyššie uvedeného, vyjadruje výnimočnosť a fakultatívne pouţitie tohto
procesného prostriedku. Trestný poriadok teda nikde nehovorí o tom, ţe kaţdý obvinený musí
byť vzatý do väzby. Súd, ktorý je oprávnený rozhodovať o väzbe, môţe tento procesný
prostriedok pouţiť len vtedy, ak sú zistené konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu
niektorého z následkov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/ aţ písm. c/ Tr. por.
Z hľadiska procesných predpisov rozhodovaniu o väzbe je venovaný prísny formálny pohľad,
ktorý má vylúčiť alebo minimalizovať moţnosť vzniku porušení základných práv a slobôd
osôb, ktoré sa jej podrobujú.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného sťaţnostný súd zistil, ţe v prerokúvanej veci
je nepochybné iba to, ţe obvinenému JUDr. B. D. bolo vznesené obvinenie v zmysle § 206
ods. 1 Tr. por. Z predloţených dôkazov moţno vyvodiť záver, ţe obvinený s prihliadnutím na
doposiaľ zadováţené dôkazy je dôvodne podozrivý z trestnej činnosti kladenej mu za vinu.
Zároveň povaţuje sťaţnostný súd za potrebné uviesť, ţe samotné vznesenie obvinenia
nepostačuje k tomu, aby bol obvinený vzatý do väzby.
Čo sa týka dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. (tzv. útekovej väzby),
povaţuje sťaţnostný súd za potrebné uviesť, ţe sudca pre prípravné konanie reagoval v súlade
so stavom veci a zákonom na argumentáciu uvedenú v návrhu prokurátora na vzatie do väzby
a správne rozhodol o neprítomnosti tohto dôvodu. So záverom sudcu pre prípravné konanie
sa sťaţnostný súd v celom rozsahu stotoţnil a nemá potrebu ho dopĺňať, nakoľko sťaţovateľ
do konania neverejného zasadnutia svoj návrh neobohatil o ţiadnu novú skutočnosť.
Od skutku, pre ktorý je trestne stíhaný, uplynula uţ dlhá doba, pričom obvinený má stále
bydlisko a stály zdroj príjmov. V priebehu tejto doby nebola zaznamenaná ţiadna snaha
obvineného ujsť resp. sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu či prípadnému trestu.
Na druhej strane podľa názoru sťaţnostného súdu sa sudca pre prípravné konanie
dopustil pochybenia, pokiaľ na základe zadováţených dôkazov zistil u obvineného existenciu
dôvodov tzv. kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. V tomto smere treba súhlasiť
s dôvodmi uvedenými v sťaţnosti obvineného, ţe neboli produkované ţiadne konkrétne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali túto obavu. Od spáchania trestnej činnosti, za ktorú
je obvinený trestne stíhaný, uplynula uţ dlhá doba, pričom obvinený uţ viac rokov nie je
príslušníkom polície, preto nemá ţiadny prístup k zisťovaným skutočnostiam. Medzi tým
došlo i k podstatným zmenám nielen v organizácii príslušných odborov polície, ale aj v ich
personálnom zloţení. Ani jeden zo svedkov, resp. spoluobvinených neuviedol také
skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, ţe sa obvinený snaţil akýmkoľvek spôsobom
ovplyvňovať priebeh vyšetrovania celej trestnej činnosti. Na tomto závere nemôţe nič zmeniť
ani prokurátorom uvedené tvrdenie, ţe pri prehliadke vozidla sa našiel sluţobný preukaz
resp. písomné poznámky. Tieto veci boli vyšetrovateľom zaistené, a preto nehrozí ich
prípadné zneuţitie. Podľa zistenia sťaţnostného súdu nielen prokurátorov návrh, ale
i rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie o existencii konkrétnych skutočností pre vzatie
obvineného do kolúznej väzby je zaloţené iba na hypotetickej a abstraktnej úvahe. Obe úvahy
fakticky vychádzajú iba zo skutočností, ktoré sú uvedené v skutkovej vete príslušných
uznesení o vznesení obvinenia. Ţiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu,
ţe obvinený bude konať tak, ako to predpokladá ustanovenie § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.,
produkované neboli. Z toho dôvodu sa sťaţnosť prokurátora javí ako nedôvodná a podľa
názoru sťaţnostného súdu trestné stíhanie obvineného sa môţe viesť aj bez tohto zásadného
zásahu do osobnej slobody obvineného.
Nakoľko sťaţnostný súd v prípade obvineného nezistil dôvody väzby, nepovaţoval
za potrebné zaoberať sa inštitútmi, ktorými moţno nahradiť prípadnú väzbu obvineného.
Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky v prerokúvanej
veci nezistil ţiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali v prípade obvineného
JUDr. B. D. pouţitie tohto zaisťovacieho inštitútu, a preto rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 11. augusta 2016
JUDr. Peter S z a b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová