Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/326/2015

Identifikačné číslo spisu: 7909213449 Dátum vydania rozhodnutia: 18.08.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Machyniak Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7909213449.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D. C., s miestom podnikania v Košiciach, Čingovská 4, IČO: 34 865 641, v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. Františkom Kočkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Pribinova 8, proti žalovanej Mgr. F. L., s miestom podnikania v Trebišove, Milhostov 165, IČO: 34 276 734, v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 19. novembra 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej priznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 11. decembra 2013 č. k. -375 konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa zásahov do práva na ochranu osobnosti žalobcu a zabezpečiť odstránenie príslušných inzerátov z databázy RaalTrans zastavil, v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaná nezasiahla do práva žalobcu na ochranu osobnosti, pretože informácie ňou zverejňované v databáze RaalTrans neboli nepravdivé. Ako predbežnú otázku posúdil, či žalovanej vzniklo voči žalobcovi právo na zaplatenie sumy za vykonanú prepravu, ktorá bola vyúčtovaná príslušnými faktúrami. Dospel k záveru, že žalobca svoj dlh včas nesplnil; jeho označenie v špedičnej databáze ako „neplatič“ má právny základ a je preto pravdivé. Za zásah do práva žalobcu na ochranu osobnosti nepovažoval ani použitie ďalších slov ako „podvod“, „súd“, „nespolupráca“ a „sľuby“. Pokiaľ ide o žalobcom žiadané priznanie nemajetkovej ujmy uviedol, že tá by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by bola značne znížená dôstojnosť žalobcu, prípadne jeho vážnosť v spoločnosti. Takéto skutočnosti ale v konaní preukázané neboli. Žalobu žalobcu, okrem časti, v ktorej bolo konanie zastavené, preto zamietol.

2. O odvolaní žalobcu Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 19. novembra

2014 sp. zn. rozhodol tak, že napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná uverejnením inzerátov v špedičnej databáze nezasiahla do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Žalovaná cestou zverejňovania informácií o žalobcovi v špedičnej databáze prezentovala jeho správanie sa a skúsenosti s ním v obchodných kontraktoch. V konaní nebolo preukázané, že žalobca voči žalovanej nemá žiadne finančné záväzky, a teda že by zverejnené informácie o ňom boli difamujúce a zasahovali do jeho práva na ochranu osobnosti. Poukázal na to, že v danej veci došlo k stretu slobody prejavu a práva na ochranu osobnosti. Právo žalobcu na ochranu osobnosti ale za daných okolností nemožno uprednostniť pred právom žalovanej na zverejnenie informácií. Žalovaná sledovala zverejnením informácií v špedičnej databáze o žalobcovi legitímny cieľ, a to vystríhať ostatných obchodných partnerov. Považoval preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti za vecne správny.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Dovolanie odôvodnil dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení a (ďalej aj „“), teda že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Mal za to, že žalovanou zverejnené tvrdenia o ňom v špedičnej databáze neboli v čase ich zverejnenia pravdivé. Súdu prvej inštancie a aj odvolaciemu súdu vyčítal, že nevykonali ním navrhované dôkazy, pričom tieto boli spôsobilé preukázať, že jeho žaloba bola dôvodná. Žiadal preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť.

4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj rozhodnutím odvolacieho súdu.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“). Najvyšší súd rozhodujúc vo veci po 1. júli 2016, postupoval v zmysle prechodného ustanovenia , podľa ktorého platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak, už podľa tohto zákona. Keďže dovolanie bolo žalobcom podané pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti najvyšší súd posúdil podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení . Dôvodom je tu nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 ), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 ).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní ( ) po zistení, že dovolanie bolo podané k tomu oprávneným subjektom, zastúpeným advokátom v súlade s ustanovením , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, či dovolanie je procesne prípustné a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

7. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

8. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanovení a

9. V zmysle ustanovenia platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

10. V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v až 3 , pretože nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok. Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci. Nejde ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a . Dovolanie preto podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.

11. V súlade s ustanovením ukladajúcim dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

12. Procesné vady konania podľa až g/ žalobca nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť nemožno.

13. Žalobca odôvodnil dovolanie tým, že konajúce súdy skutkový stav veci nezistili správne a úplne, že nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy a že nevykonali ním navrhnuté dôkazy.

14. K tomuto tvrdeniu žalobcu dovolací súd uvádza, že neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení a skutkových záverov, ako aj nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, resp. ich nevykonanie samo osebe prípustnosť dovolania nezakladá. Uvádzané skutočnosti môžu prípadne viesť k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).; vadu takej povahy, ale možno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní. O tento prípad však v danej veci nejde.

15. Žalobca dovolanie odôvodnil aj tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

16. Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Súdna prax je jednotná v tom, že nesprávne právne posúdenie veci je dovolacím dôvodom, avšak (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. Aj za predpokladu, že by tvrdenie žalobcu bolo opodstatnené, (dovolací súd ho z uvedeného aspektu neposudzoval), mohlo by mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ale nezakladalo by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle

18. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že v preskúmavanej veci dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné podľa až 3 a neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v . Najvyšší súd preto dovolanie žalobcu ako neprípustné

odmietol podľa ustanovenia bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.

19. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje ( veta druhá ). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie ( ).

20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.