Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f9b/435890.7e56d6.pdf
PDF · 113.83 KB
No categories available
6Cdo/354/2015
Najvyšší súd 6 Cdo 354/2015
Slovenskej republiky 6 Cdo 360/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Mgr. O., bytom V.,
zastúpenej F., s. r. o., so sídlom v B., v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. D., CSc.,
proti žalovanej S., v mene ktorej koná N., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4C/195/2011, o dovolaniach žalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. septembra 2014 sp. zn. 2Co/385/2014 a proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. januára 2015 sp. zn. 10Co/8/2015, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. septembra 2014 sp. zn. 2Co/385/2014
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. januára 2015 sp. zn.
10Co/8/2015 odmieta.
O d ô v o d n e n i e
1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 20. januára 2014 č. k. 4C/195/2011-86 návrh
žalobkyne vo veci samej zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal a zároveň
zamietol aj návrh žalobkyne na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie.
Zamietnutie žaloby vo veci samej odôvodnil tým, že žalobkyňa nepreukázala splnenie
všetkých zákonom požadovaných podmienok na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov. Uviedol, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup, nebol preukázaný vznik škody, a teda nebola preukázaná ani príčinná
súvislosť medzi uplatnenou škodou a vytýkaným nesprávnym úradným postupom.
2. O odvolaní žalobkyne rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“)
rozsudkom z 24. septembra 2014 sp. zn. 2Co/385/2014 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti potvrdil a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil
sa so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup
žalovanej ako základný predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci. Považoval preto rozsudok okresného súdu za vecne správny.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala,
aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými
v § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/
konkretizovala tým, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, čoho dôsledkom
je to, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p..
4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol
alebo aby ho zamietol.
5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“
alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval
na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016,
podmienky jeho prípustnosti posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania
dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom
pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového
poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov
dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného
práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), ako aj o potrebe ústavne konformného
i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie
o dovolaní (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané k tomu oprávneným subjektom,
zastúpeným advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním a dospel
k záveru, že dovolanie žalobkyne je prípustné a súčasne aj dôvodné.
7. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Občiansky súdny poriadok upravoval prípustnosť
dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach §§ 237 a 238.
8. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platilo, že ak dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý
zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.),
alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3
O. s. p.).
9. V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 až 3 O. s. p., pretože nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce
právny názor v tejto veci. Nejde ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil,
že je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie preto podľa týchto zákonných
ustanovení prípustné nie je.
10. V súlade s ustanovením § 242 ods. 1 O. s. p. ukladajúcim dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p.
(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto
ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
11. Vady konania podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. žalobkyňa
nenamietala a ich existenciu po preskúmaní veci nezistil ani dovolací súd.
12. Žalobkyňa v dovolaní tvrdila, že jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá
možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).
13. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného
zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie odvolania,
právo na možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo na doručenie vyjadrenia
k odvolaniu a pod.).
14. Preskúmaním veci bolo zistené, že žalovaná reagovala na odvolanie žalobkyne
podaním z 9. apríla 2014 (č. l. 114 spisu), ktoré podanie nebolo doručené žalobkyni
na vyjadrenie. K tomuto zisteniu dovolací súd poznamenáva, že Európsky súd pre ľudské
práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v
ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu
protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre
ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové
skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v
predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na
rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s
ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne
uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o
všetkých dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa
vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek
skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto
možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé
konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
15. Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť,
že vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobkyne bolo formulované ako právna a skutková
argumentácia a žalobkyni mala byť preto daná možnosť oboznámiť sa s týmto podaním.
Zo spisu vyplýva, že v danom prípade žalobkyni táto možnosť nebola vytvorená. Keďže
porušenie práva na spravodlivé konanie vyššie uvedeným spôsobom nerešpektujúcim princíp
rovnosti zbraní bolo dôsledkom nesprávneho postupu súdov v odvolacom konaní, bola
žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
V dovolaní sa teda opodstatnene namieta (hoci z iného dôvodu), že konanie pred odvolacím
súdom trpí vadou uvedenou citovanom zákonnom ustanovení.
16. Dovolaciemu súdu preto neostalo iné, než rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 450 C.s.p.).
17. Okresný súd Bratislava I uznesením z 1. decembra 2014 č. k. 4C/195/2011-135
uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur s poukazom na položku
č. 7a Sadzobníka, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
18. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením z 22. januára 2015
sp. zn. 10Co/8/2015 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne
(§ 219 ods. 1 O. s. p.). Uviedol, že s účinnosťou od 1. októbra 2012 sa podanie žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške 20 eur, pričom
v rovnakej výške sa v konaní o takejto žalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie vo veci
samej. Keďže v posudzovanej veci bolo odvolacie konanie začaté po 1. októbri 2012,
podaním odvolania vznikla žalobkyni poplatková povinnosť. Súd prvého stupňa jej preto
podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, správne vyrubil poplatok v sume 20 eur.
19. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie.
Napadnuté rozhodnutie označila za priečiace sa zákonu. Uviedla, že v konaniach začatých
do 30. septembra 2012 sa s podaním odvolania nespája vznik poplatkovej povinnosti.
Jej žaloba bola v prejednávanej veci podaná ešte v čase, v ktorom konanie o nej bolo ex lege
od súdnych poplatkov oslobodené, pričom toto oslobodenie sa vzťahuje na konanie ako celok
(teda aj na odvolanie) a trvá až do právoplatného skončenia veci. Súdy jej teda vyrubili súdny
poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237
ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Žiadala preto rozhodnutia súdov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
20. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené
v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. Žalobkyňou napadnuté uznesenie nemá znaky uznesení,
ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach. Navyše, v zmysle § 239 ods. 3 O. s. p. v znení
účinnom od 1. januára 2015 je dovolanie (i keby smerovalo proti uzneseniam uvedeným
v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.) neprípustné, ak smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu
o súdnom poplatku. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto z ustanovenia § 239 O. s. p.
vyvodiť nemožno.
21. Dovolanie žalobkyne by bolo procesne prípustné iba ak v konaní došlo
k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O. s. p. Žalobkyňa procesné vady konania
v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. netvrdila a ich existencia nebola dovolacím
súdom zistená. Dovolanie podľa týchto zákonných ustanovení preto prípustné nie je.
22. Pokiaľ žalobkyňa vyvodzuje procesnú vadu konania uvedenú v ustanovení § 237
ods. 1 písm. f/ O. s. p. z toho, že jej bol vyrubený súdny poplatok v rozpore so zákonom,
lebo konanie v danej veci bolo oslobodené od súdnych poplatkov, treba uviesť, že samotným
vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma žiadne procesné oprávnenie
a nedochádza k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať.
23. K tvrdeniu žalobkyne, že súdy nesprávne posúdili otázku vecného oslobodenia
predmetného konania od súdnych poplatkov, ak bolo odvolanie podané po 30. septembri 2012
dovolací súd uvádza, že podľa obsahu ide o námietku nesprávnosti právneho posúdenia,
na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie. Podľa ustálenej súdnej praxe nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť
v procesne prípustnom dovolaní (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo ale prípustnosť
dovolania nezakladá (pozri R 54/2012). Napokon treba pripomenúť, že najvyšší súd k tejto
otázke prijal stanovisko, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 1/2016 a ktoré potvrdzuje správnosť
právnych záverov prijatých okresným a krajským súdom.
24. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne nie je podľa § 239 O. s. p. prípustné
a neboli zistené ani podmienky prípustnosti podľa § 237 ods. 1 O. s. p., dovolací súd
jej dovolanie ako procesne neprípustné odmietol (§ 447 písm. c/ C. s. p. ).
25. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).
26. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. augusta 2016
JUDr. Ivan M a c h y n i a k, v. r.
predseda senátu
JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.
člen senátu
Mgr. Dušan Č i m o, v. r.
člen senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.