Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/354/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Mgr. O., bytom V.,

zastúpenej F., s. r. o., so sídlom v B., v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. D., CSc.,

proti žalovanej S., v mene ktorej koná N., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaniach žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. septembra 2014 sp. zn. a proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. januára 2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. septembra 2014 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. januára 2015 sp. zn.

odmieta.

O d ô v o d n e n i e

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 20. januára 2014 č. k. -86 návrh

žalobkyne vo veci samej zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal a zároveň

zamietol aj návrh žalobkyne na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie.

Zamietnutie žaloby vo veci samej odôvodnil tým, že žalobkyňa nepreukázala splnenie

všetkých zákonom požadovaných podmienok na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody

podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov. Uviedol, že v konaní nebol preukázaný nesprávny

úradný postup, nebol preukázaný vznik škody, a teda nebola preukázaná ani príčinná

súvislosť medzi uplatnenou škodou a vytýkaným nesprávnym úradným postupom.

2

2. O odvolaní žalobkyne rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“)

rozsudkom z 24. septembra 2014 sp. zn. tak, že rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti potvrdil a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil

sa so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup

žalovanej ako základný predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci. Považoval preto rozsudok okresného súdu za vecne správny.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala,

aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými

v , a Dovolací dôvod podľa

konkretizovala tým, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, čoho dôsledkom

je to, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa .

4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol

alebo aby ho zamietol.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový

poriadok (ďalej len „“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“

alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval

na základe úpravy prechodného ustanovenia (podľa ktorého, ak nie

je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016,

podmienky jeho prípustnosti posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania

dovolania, teda podľa príslušných ustanovení . Dôvodom

pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového

poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak,

aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov

dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného

práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 ), ako aj o potrebe ústavne konformného

i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 ).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie

o dovolaní ( ) po zistení, že dovolanie bolo podané k tomu oprávneným subjektom,

zastúpeným advokátom v súlade s ustanovením , skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním a dospel

k záveru, že dovolanie žalobkyne je prípustné a súčasne aj dôvodné.

7. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). upravoval prípustnosť

dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach §§ 237 a 238.

8. V zmysle ustanovenia platilo, že ak dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý

zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ),

alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3

).

9. V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v až 3 , pretože nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok.

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce

právny názor v tejto veci. Nejde ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil,

že je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie preto podľa týchto zákonných

ustanovení prípustné nie je.

10. V súlade s ustanovením ukladajúcim dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné

podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

11. Vady konania podľa ustanovenia až e/ a žalobkyňa

nenamietala a ich existenciu po preskúmaní veci nezistil ani dovolací súd.

12. Žalobkyňa v dovolaní tvrdila, že jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom ( ).

13. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať

sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie odvolania,

právo na možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo na doručenie vyjadrenia

k odvolaniu a pod.).

14. Preskúmaním veci bolo zistené, že žalovaná reagovala na odvolanie žalobkyne

podaním z 9. apríla 2014 (č. l. 114 spisu), ktoré podanie nebolo doručené žalobkyni

na vyjadrenie. K tomuto zisteniu dovolací súd poznamenáva, že Európsky súd pre ľudské

práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v

ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu

protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre

ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové

skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v

predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na

rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s

ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne

uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o

všetkých dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa

vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek

skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto

možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé

konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

15. Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť,

že vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobkyne bolo formulované ako právna a skutková

argumentácia a žalobkyni mala byť preto daná možnosť oboznámiť sa s týmto podaním.

Zo spisu vyplýva, že v danom prípade žalobkyni táto možnosť nebola vytvorená. Keďže

porušenie práva na spravodlivé konanie vyššie uvedeným spôsobom nerešpektujúcim princíp

rovnosti zbraní bolo dôsledkom nesprávneho postupu súdov v odvolacom konaní, bola

žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

V dovolaní sa teda opodstatnene namieta (hoci z iného dôvodu), že konanie pred odvolacím

súdom trpí vadou uvedenou citovanom zákonnom ustanovení.

16. Dovolaciemu súdu preto neostalo iné, než rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie ( v spojení s ).

17. Okresný súd Bratislava I uznesením z 1. decembra 2014 č. k. -135

uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur s poukazom na položku

č. 7a Sadzobníka, prílohy o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov (ďalej len „“).

18. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením z 22. januára 2015

sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne

( ). Uviedol, že s účinnosťou od 1. októbra 2012 sa podanie žaloby

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške 20 eur, pričom

v rovnakej výške sa v konaní o takejto žalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie vo veci

samej. Keďže v posudzovanej veci bolo odvolacie konanie začaté po 1. októbri 2012,

podaním odvolania vznikla žalobkyni poplatková povinnosť. Súd prvého stupňa jej preto

podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, správne vyrubil poplatok v sume 20 eur.

19. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie.

Napadnuté rozhodnutie označila za priečiace sa zákonu. Uviedla, že v konaniach začatých

do 30. septembra 2012 sa s podaním odvolania nespája vznik poplatkovej povinnosti.

Jej žaloba bola v prejednávanej veci podaná ešte v čase, v ktorom konanie o nej bolo ex lege

od súdnych poplatkov oslobodené, pričom toto oslobodenie sa vzťahuje na konanie ako celok

(teda aj na odvolanie) a trvá až do právoplatného skončenia veci. Súdy jej teda vyrubili súdny

poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237

ods. 1 písm. f/ ). Žiadala preto rozhodnutia súdov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

20. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené

v a Žalobkyňou napadnuté uznesenie nemá znaky uznesení,

ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach. Navyše, v zmysle v znení

účinnom od 1. januára 2015 je dovolanie (i keby smerovalo proti uzneseniam uvedeným

v a ) neprípustné, ak smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu

o súdnom poplatku. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto z ustanovenia

vyvodiť nemožno.

21. Dovolanie žalobkyne by bolo procesne prípustné iba ak v konaní došlo

k procesným vadám uvedeným v Žalobkyňa procesné vady konania

v zmysle až e/ a netvrdila a ich existencia nebola dovolacím

súdom zistená. Dovolanie podľa týchto zákonných ustanovení preto prípustné nie je.

22. Pokiaľ žalobkyňa vyvodzuje procesnú vadu konania uvedenú v ustanovení § 237

ods. 1 písm. f/ z toho, že jej bol vyrubený súdny poplatok v rozpore so zákonom,

lebo konanie v danej veci bolo oslobodené od súdnych poplatkov, treba uviesť, že samotným

vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma žiadne procesné oprávnenie

a nedochádza k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať.

23. K tvrdeniu žalobkyne, že súdy nesprávne posúdili otázku vecného oslobodenia

predmetného konania od súdnych poplatkov, ak bolo odvolanie podané po 30. septembri 2012

dovolací súd uvádza, že podľa obsahu ide o námietku nesprávnosti právneho posúdenia,

na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie. Podľa ustálenej súdnej praxe nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť

v procesne prípustnom dovolaní ( ), samo ale prípustnosť

dovolania nezakladá (pozri R 54/2012). Napokon treba pripomenúť, že najvyšší súd k tejto

otázke prijal stanovisko, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 1/2016 a ktoré potvrdzuje správnosť

právnych záverov prijatých okresným a krajským súdom.

24. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne nie je podľa prípustné

a neboli zistené ani podmienky prípustnosti podľa , dovolací súd

jej dovolanie ako procesne neprípustné odmietol ( ).

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

26. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. augusta 2016

JUDr. Ivan M a c h y n i a k, v. r.

predseda senátu

JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.

člen senátu

Mgr. Dušan Č i m o, v. r.

člen senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.