Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10So/44/2014

Identifikačné číslo spisu: 6013201527 Dátum vydania rozhodnutia: 24.08.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6013201527.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: Ing. F. V., nar. X. P. XXXX, bytom XXX XX C. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom, Dr. Herza 20, 984 01 Lučenec, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 22. júla 2013 č. XXX XXX XXXX X, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -32 zo dňa 14. januára 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -32 zo dňa 14. januára 2014 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júla 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júla 2013, ktorým odporkyňa podľa o sociálnom poistení v znení a o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 1. mája 2010 z dôvodu, že z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. 65305002264706

- VÚSZ/DO 2 zo dňa 25. októbra 1996 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 1. júna 1996 priznaný starobný dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a tento dôchodok, ktorý je navrhovateľovi naďalej vyplácaný sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom.

Súd tak rozhodol po tom, čo mal za preukázané, že navrhovateľ žiadosťou z 1. mája 2013 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 1. mája 2010, pričom už Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v Bratislave rozhodnutím č.: 65305002264706 zo dňa 25. októbra 1996 podľa priznal navrhovateľovi starobný dôchodok od 1. júna 1996 vo výške 5

650,- Sk mesačne. Navrhovateľovi nebol priznaný výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa názoru súdu starobný dôchodok sa iba považuje za výsluhový dôchodok, ale zostáva naďalej starobným dôchodkom s tým, že s poukazom na názor najvyššieho súdu vyplývajúci z rozsudku sp. zn. zo dňa 29. septembra 2008 vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa o sociálnom poistení a preto v zmysle má navrhovateľ možnosť požiadať Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia o zvýšenie už priznaného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

Na základe toho súd dospel k záveru, že odporkyňa postupovala v súlade s príslušnými právnymi predpismi a jej rozhodnutie preto potvrdil.

Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorým namietal, že s názorom krajského súdu, že starobný dôchodok, ktorý bol priznaný navrhovateľovi podľa a vyplácaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia sa len považuje za výsluhový dôchodok, naďalej je však starobným dôchodkom pre jeho nesprávnosť nie je možné súhlasiť.

Podľa jeho názoru súd na predmetný právny vzťah nesprávne aplikoval ustanovenie o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov, nakoľko toto ustanovenia sa týka starobných dôchodkov policajtov, avšak navrhovateľ nikdy nebol policajtom, ale vojakom povolania. Rovnako upravoval sociálne zabezpečenie vojakov a nie policajtov. Keďže navrhovateľ bol vojakom, ktorého priznaný starobný dôchodok bol transformovaný podľa ustanovenia na výsluhový dôchodok krajský súd mal na vec aplikovať ustanovenie , z obsahu ktorého vyplýva, že tento Nerešpektovaním tohto zákonného stavu by došlo k neoprávnenému a nezákonnému zásahu do práv navrhovateľa a jeho diskriminácii voči iným poberateľom dávok výsluhového zabezpečenia, ktorým bol napr. priznaný výsluhový dôchodok po nadobudnutí účinnosti resp. a z dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme súbežne poberajú starobný dôchodok.

Podľa názoru navrhovateľa, krajský súd na vec nesprávne aplikoval aj ustanovenie a v súvislosti s možnosťou navrhovateľa požiadať o zvýšenie starobného dôchodku už priznaného za obdobie dôchodkového poistenia ískané po 31.12.2003, keďže sa tento nárok na navrhovateľa nevzťahuje.

Podľa jeho názoru krajský súd na základe vykonaného dokazovania nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu Banskej Bystrici zrušil, ako aj rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.07.2013 a vec jej vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie a zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania.

V prípade potvrdenia rozsudku krajského súdu navrhol, aby vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní nepovažuje za opodstatnené. Pripomenula, že rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. 65305002264706 - VÚSZ/DO 2 zo dňa 25. októbra 1996 bol navrhovateľovi od 1. júna 1996 priznaný starobný dôchodok podľa o

sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a tento dôchodok, ktorý je navrhovateľovi naďalej vyplácaný, preto všetky prípadné nároky na zvýšenie starobného dôchodku patria do kompetencie práve osobitného orgánu sociálneho zabezpečenia. Starobný dôchodok sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom podľa o sociálnom zabezpečení, pričom vznik ďalšieho nároku na starobný dôchodok právne predpisy neumožňujú.

Navrhla preto, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, že krajského súdu je potrebné zmeniť a rozhodnutie odporkyne zrušiť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. augusta 2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred ( a ).

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ je od 1. júna 1996 poberateľom starobného dôchodku, priznaného mu rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. 65305002264706

- VÚSZ/DO 2 zo dňa 25. októbra 1996 podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľovi tento dôchodok naďalej patrí a za výsluhový dôchodok podľa sa iba považuje. Výsluhový dôchodok podľa a nasl. mu priznaný nebol, ani mu naň nevznikol nárok. Keďže navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 1. januárom 2005 a starobný dôchodok mu aj bol od 1. júna 1996 priznaný, ustanovenie sa na neho nevzťahuje.

Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Takýto záver vyplýva z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, napríklad aj z rozhodnutia vydaného v obdobnej veci sp. zn. z dňa 24.11.2011 a od ktorého nemá odvolací súd dôvod sa odkloniť. Z jeho obsahu vyplýva aj to, že žiadosť o starobný dôchodok podľa zákona bolo možné posúdiť iba ako žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku, k čomu nie je daná právomoc odporkyne, ktorá nerozhodovala o priznaní starobného dôchodku a tento dôchodok navrhovateľovi ani nevypláca, preto na rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa je daná právomoc vojenského útvaru sociálneho zabezpečenia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa piatej časti , t. j. podľa už ku dňu 1. júna 1996. Tento nárok mu zostal zachovaný podľa v spojení s Na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť, že o priznanie ďalšieho starobného dôchodku od 1. mája 2010 a jeho výplatu požiadal žiadosťou z 1. mája 2013.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom krajského súdu (totožným s vyjadrením odporkyne k odvolaniu navrhovateľa) o nedostatku právomoci odporkyne o tejto žiadosti rozhodnúť a o tom, že táto správne patrí príslušnému orgánu s poukazom na ust. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.

Podľa nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

Podľa nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia právnych predpisov odporkyňa nie je oprávnená (a ani nemala) v danom prípade o žiadosti o starobný dôchodok rozhodnúť. Táto kompetencia, vrátane posúdenia nároku na následné zvýšenie starobného dôchodku za dobu zamestnania po dovŕšení dôchodkového poistenia patrí príslušnému Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia. Keďže neupravuje postup odporkyne v prípade, ak nie je kompetentná na rozhodnutie, v takom prípade mala odporkyňa postupovať podľa všeobecného predpisu o správnom konaní ( Správny poriadok).

S odkazom na uvedené odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za nesúladné so zákonom a preto veta prvá v spojení s a rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd neprihliadol na námietku navrhovateľa vytýkajúcu nesprávnu aplikáciu ust. , keďže je zrejmé, že išlo o omyl v odkaze na príslušné ustanovenie zákona a súd mal na mysli ods. 4 citovaného ustanovenia týkajúce sa profesionálnych vojakov a obdobne nezohľadnil ani námietku vytýkajúcu nesprávnu aplikáciu ust. a , ktoré vyplývajú z odkazu samotného súdom citovaného zákonného ust. tohto zákona. Vzhľadom na to, že relevantná právna úprava postupu súdu v správnom súdnictve inštitút dovolania nepozná - dovolanie nie je v zmysle ust. 250s prípustné, aj s poukazom na výrok rozsudku odvolacieho súdu, návrhu právneho zástupcu navrhovateľa na vyslovenie prípustnosti dovolania v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa, nebolo možné vyhovieť.

V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu ( ). Z dôvodu nedostatku právomoci o žiadosti rozhodnúť postúpi žiadosť navrhovateľa v súlade s o správnom konaní v znení neskorších predpisov na rozhodnutie Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s , v spojení s (keďže k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo z iných ako navrhovateľom uplatňovaných dôvodov) a odporkyňa nebola v konaní úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.