Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-4-2022.pdf
PDF · 71.75 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/4/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného U. C., v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 04.10.2021 pod sp. zn. 8PP/143/2021, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25.01.2022 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného U. C., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods.1 písm. a), písm. b), ods.2, ods.3 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného U. C. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 07.01.2019, sp. zn. 1T/55/2018 a rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 11.07.2018, sp. zn. 2T/19/2018.
Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že odsúdený svojim správaním a plnením svojich povinností vo výkone trestu nepreukázal žiadne polepšenie, o čom svedčí negatívne hodnotenie na odsúdeného z výkonu trestu a tiež nie je možné od neho očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia na slobode povedie riadny život a to s poukazom na jeho trestnú minulosť, z ktorej vyplýva, že bol doposiaľ až 6 krát súdne trestaný, predchádzajúce odsúdenia nepôsobili na neho dostatočne prevýchovane a preto nebolo možné o jeho žiadosti rozhodnúť kladne.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený U. C., ktorú však do termínu neverejného zasadnutia sťažnostného súdu bližšie písomne nezdôvodnil.
Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. l Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a tiež skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k správnemu záveru, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu(resp. postupne uložených trestov), avšak nebola splnená ani jedna materiálna podmienka, nakoľko odsúdený svojim správaním vo výkone trestu nepreukázal žiadne polepšenie a tiež nemožno od neho bezpečne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Pokiaľ ide o prvú materiálnu podmienku, táto sa viaže podľa jej gramatického znenia striktne na správanie odsúdeného vo výkone trestu. Polepšením v jej zmysle sa v resocializačnej rovine rozumie vývojový proces vnútornej premeny osobnosti odsúdeného, ktorá sa navonok prejavuje práve v jeho chovaní a správaní v podmienkach výkonu trestu. V súvislosti s rozhodovaním o prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody plnenie tejto podmienky preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného (§ 62 zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody). S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu je odôvodneným úsudok, že o takomto polepšení môže okrem iného svedčiť, ak odsúdený riadne a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone trestu pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim, plní pokyny príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, dodržiava zásady slušného správania, iniciatívne spolupracuje a plní program zaobchádzania, dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté v zákone o výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod.
Krajský súd pri preskúmaní prvej materiálnej podmienky z obsahu spisového materiálu zistil, že odsúdený svojim správaním vo výkone trestu žiadne polepšenie nepreukázal. V správaní odsúdeného sa vyskytlo viacero nedostatkov: ležal na neustlanom lôžku, nepravdivo uviedol príslušníkom zboru, že sa úmyselne poškodil na zdraví prehltnutím cudzích predmetov, čo sa však zdravotným vyšetrením nepotvrdilo, porušil povinnosť dbať o svoj zovňajšok podľa určených vzorov a noriem, nešetrne zaobchádzal so zverenými vecami, opakovane odmietol plniť pokyny príslušníka ZVJS. Doposiaľ nemá vykázanú žiadnu disciplinárnu odmenu a naopak, má vykázaných až 10 disciplinárnych trestov. Všetky tieto skutočnosti absolútne vylučujú záver, že by odsúdený plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie. Práve naopak, zo správania odsúdeného je zrejmé, že toto je dlhodobo problémové, nevykazuje žiadne známky zlepšenia a preto nemožno už ani na základe týchto zistených skutočností predpokladať, že je správanie sa vylepší pobytom na slobode. Na základe uvedeného dospel potom aj sťažnostný súd k jednoznačnému záveru, že prvá materiálna podmienka splnená nie je. Tento záver potvrdzuje aj odporúčanie riaditeľa ÚVTOS, ktorý odsúdeného neodporúča podmienečne prepustiť, a ktorý tiež konštatuje, že odsúdený neplní ciele programu zaobchádzania.
Pokiaľ ide o plnenie druhej podmienky, túto súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.
Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 1 TZ je potrebné i v prípade uvedenom v bode I. skúmať aj pri zohľadnení okolnosti predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení. (R 5/2017).
Je dôležité poukázať na to, že odsúdený bol doposiaľ viackrát súdne trestaný za rôznorodú (mimo iného i násilnú) trestnú činnosť prevažne na nepodmienečné tresty odňatia slobody, ale tiež i na podmienečný trest, a teda mal možnosť preukázať, že aj podmienečné odsúdenie u neho splní svoj očakávaný prevýchovný účel, avšak v skúšobne dobe sa následne neosvedčil, naďalej a opakovane sa dopúšťal trestnej činnosti, a preto má aj sťažnostný súd za to, že možná náprava a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je realizovateľné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. V danom prípade bolo prihliadnuté s poukazom na § 66 ods. 2 Tr. zákona tiež na povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti a ( v danom prípade bol odsúdený mimo iného i za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Tr. zák. , keď trestný skutok spočíval v tom, že ods. T. C. v roku 2017 počas výkonu väzby zapálil zapaľovačom spoluväzňovi montérky, čím mu boli spôsobené zranenia vo forme popálenín ...) v zmysle odpisu registra trestov aj na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti (odsúdený má až 6 záznamov v odpise registra trestov), kedy vo vzťahu k jeho osobe nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že bude viesť na slobode riadny život, nakoľko sa jedná o osobu, ktorá opakovane pácha (doposiaľ páchala) a to i počas výkonu väzby !!!! trestnú činnosť. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré majú v danom smere význam je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, čo však u menovaného odsúdeného, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nie je možné jednoznačne konštatovať.
Z týchto dôvodov potom aj krajský súd mal za to, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 Trestného zákona, preto rozhodol o jeho sťažnosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.