Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/1239/2015

Identifikačné číslo spisu: 2213202358 Dátum vydania rozhodnutia: 30.08.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Petríková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2213202358.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti žalovanej H. I., bývajúcej v A., o zaplatenie 583,72 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. septembra 2014, sp.zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. septembra 2014 sp.zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 27. septembra 2013 č.k. -44 návrh žalobkyne na zaplatenie 583,72 eur zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na , , , , , , , a , , , a , , , o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „ Z.z“.). Uviedol, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou i keď sa jedná o revolvingový úver. Musí mať teda písomnú formu, z ktorej musí byť zrejmé, aká je výška poskytnutého úveru, aká je výška úrokov, poplatkov, výška splátok, splatnosť úveru, všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v ustanovení Konštatoval, že predmetná zmluva nemala náležitosti požadované citovaným zákonom, bola uzavretá výlučne konkludentne bez zákonom požadovaných špecifikácii. Na základe uvedeného s poukazom na okresný súd uviedol, že táto zmluva je od počiatku neplatná. Následne k uznaniu pohľadávky dodal, že fyzická osoba je neznalá práva a vzhľadom na jej vyjadrenie k žalobe zo dňa 15.05.2013 je zrejmé, že si nebola vedomá skutočnosti o premlčaní pohľadávky, ktorú napriek premlčaniu uznala. Na základe uvedeného nepovažoval súd prvého stupňa písomné uznanie dlhu za platné, pretože z neho nemohli nastať účinky, ak dlžník o premlčaní pohľadávky nevedel. Ďalej mal súd za preukázané, že dojednanie zmluvnej pokuty vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré by mali byť známe účastníkovi spotrebiteľskej zmluvy, ako spotrebiteľovi, nie je možné považovať za písomné dojednanie zmluvnej pokuty. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa

2. Krajský súd v Trnave uznesením z 30. septembra 2014 sp.zn. odvolanie žalobkyne odmietol. V odôvodnení uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu bol žalobkyni doručený 31. októbra 2013. Lehota na podanie odvolania začala žalobkyni plynúť 1. novembra 2013 a uplynula 15. novembra 2013 (piatok), a tento deň bol posledným na podanie odvolania. Odvolanie bolo odovzdané na poštovú prepravu 18. novembra 2013 (ako vyplýva z pripojenej obálky na č.l. 51) po uplynutí zákonnej 15- dňovej odvolacej lehoty, teda oneskorene. Zároveň poznamenal, že nejde o žiaden z prípadov uvedených v ustanovení , pretože účastníci konania boli riadne súdom prvého stupňa poučení o lehote na podanie odvolania a žalobkyňa nepožiadala o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a s konštatovaním, že o odvolaní nebolo vecne rozhodnuté, a preto aplikoval ustanovenie zákona najbližšie tomuto výsledku konania, t.j. akoby konanie bolo zastavené ( ). 3. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“). Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Dunajská Streda na ďalšie konanie z dôvodu, že jej odvolací súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom v zmysle Toto procesné pochybenie odôvodnila tým, že krajský súd nesprávne odmietol jej odvolanie podané telefaxom dňa 15. novembra 2013, čiže v posledný deň zákonnej lehoty na podanie odvolania. Uviedla, že telefaxom podané odvolanie bolo následne doplnené predložením jeho originálu podaného na poštovú prepravu dňa 18. novembra 2013, z čoho vyplýva, že žalobkyňa uskutočnila podanie telefaxom, ako aj to, že ho včasne doplnila jeho originálom. Poukázala na veta prvá, , , , ods. 3 a judikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. .

4. Dovolanie žalobkyne bolo podané telefaxom 10. decembra 2014 (doplnené v lehote troch dní predložením originálu), t.j. za účinnosti č. účinného do 30. júna 2016 (ďalej aj „“). Podľa prechodného ustanovenia č. (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu (žalobkyňa), zastúpená advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je dôvodné, a preto rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle zrušuje.

6. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle uvádza, že v prejednávanom spore rozhodol odvolací súd uznesením, ktorým odvolanie žalobkyne odmietol. Uznesenia odvolacieho súdu proti ktorým je dovolanie prípustné sú uvedené v a , preto dovolací súd prípustnosť a náležitosti dovolania vzhľadom na veta prvá posudzoval podľa tohto poriadku. Dovolanie žalobkyne nesmeruje proti uzneseniu v zmysle vyššie uvedených ustanovení , preto prípustnosť dovolania z ods. l a 2 nevyplýva.

7. So zreteľom na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ods. l (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania žalobkyne smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa ods. l . Vady konania uvedené v až e/ a žalobkyňa nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

8. S prihliadnutím na obsah dovolania žalobkyne dovolací súd osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom ( ).

9. Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).

10. Podľa odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada. Podľa , lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

11. Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou procesných lehôt je, že sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo zástupcovi žalobkyne doručené 31. októbra 2013. Zákonná lehota na podanie odvolania tak začala žalobkyni plynúť 1. novembra 2013. Posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania bol 15. november 2013 (piatok), tak ako aj vo svojom rozhodnutí konštatoval odvolací súd a táto skutočnosť ani nebola sporná. Keďže sa odvolanie podané žalobkyňou (podľa jej tvrdenia) telefaxom zo dňa 15. novembra 2013 v súdnom spise nenachádza, dovolací súd vyzval súd prvej inštancie dňa 27. mája 2015 na zaujatie stanoviska, resp. vykonanie nevyhnutných procesných úkonov smerujúcich k objasneniu skutočnosti, či bolo odvolanie podané na okresnom súde telefaxom tak, ako to tvrdila dovolateľka alebo nie. Na uvedený pokyn dovolacieho súdu bol na č.l. 79 súdom prvej inštancie spísaný úradný záznam, v ktorom je len jednoducho skonštatované, že „podľa udania pracovníčky podateľne nebolo doručené faxom odvolanie navrhovateľa dňa 15.11.2013.“ Taktiež bol vyzývaný advokát žalobkyne, aby zdokladoval doručenie dovolania telefaxom dňa 15. novembra 2013, na čo advokát reagoval listom zo dňa 13. augusta 2015 s prílohou - dokladom o prenose faxového podania zo dňa 15. novembra 2013 (č.l. 83 spisu). Na základe toho súd prvej inštancie uzavrel a v predkladacej správe uviedol, že odvolanie žalobkyňa bolo podané včas.

13. Keďže odvolací súd vyhodnotil podanie odvolania žalobkyňou ako oneskorené, odmietnutím odvolania krajský súd odňal dovolateľke možnosť pred súdom konať. Konanie pred odvolacím súdom tak bolo postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia

14. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

15. O trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v zmysle .

16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.