Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
978/399076.3e9c36.pdf
PDF · 134.79 KB
No categories available
6Ndt/17/2016
N a j v y š š í s ú d 6 Ndt 17/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Františka Moznera
na neverejnom zasadnutí konanom 31. augusta 2016 v Bratislave, v trestnej veci
obžalovaného A. L. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/,
ods. 4 písm. b/ Tr. zák., o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci, takto
rozhodol:
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného A. L. vedená na Okresnom súde
Topoľčany pod sp. zn. 2T 33/2016, sa tomuto súdu n e o d n í m a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný prokurátor v Topoľčanoch podal 17. marca 2016 na Okresný súd Topoľčany
obžalobu na A. L. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3
písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e/ Tr. zák., ktorého
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti obžaloby.
Písomným podaním z 27. júna 2016 a 20. júla 2016 vzniesol obžalovaný námietku
zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu v Topoľčanoch a žiadal, aby vec prejednal
Okresný súd v Piešťanoch.
V písomnom odôvodnení poukázal najmä to, že v minulosti mal na Okresnom súde
Topoľčanoch výmenu názorov s jedným zo sudcov Okresného súdu v Topoľčanoch a podľa
názoru obžalovaného bol nespravodlivo odsúdený Okresným súdom v Topoľčanoch,
čím je ohrozený spravodlivý proces v jeho veci a objektívne rozhodovanie všetkých sudcov
na Okresnom súde v Topoľčanoch.
Najvyšší súd ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským súdom Slovenskej
republiky preskúmal podaný návrh v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. ako aj predložený spisový
materiál a dospel k takému záveru, že v danom prípade nie je daný dôvod na odňatie
predmetnej trestnej veci Okresnému súdu Topoľčany a jej prikázanie inému súdu toho istého
druhu a stupňa.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôležitý dôvod,
čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne
uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia
celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom
toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi
sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci
v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak
zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci.
Jedným z dôvodov na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. je pritom aj zaujatosť všetkých
sudcov príslušného súdu.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie
veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti
a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných
ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza
Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou
od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Vyplýva
to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého -
„nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon“.
S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania
a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,
ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie
§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie
nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov
a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,
keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého
možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,
ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo
pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
V zmysle súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť najmä
skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom,
ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby. Naproti
tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným
v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere
príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo
nepriateľskom.
Pokiaľ ide potom o posudzovaný prípad, tak tu obžalovaný A. L. neuviedol
v podstate ani voči jednému sudcovi dotknutého okresného súdu žiadne také konkrétne
skutočnosti, ktoré by - aj s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenie - boli
spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného
rozhodovania v danej veci, a v dôsledku ktorých by teda bolo možné uvažovať o ich
zaujatosti.
Navyše z vyjadrenia sudcov okresného súdu je zrejmé, že žiaden z nich voči
obžalovanému, ani iným účastníkom konania necítia zaujatosť.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia preto
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 31. augusta 2016
JUDr. Daniel H u d á k , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová