Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ndt/17/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Františka Moznera

na neverejnom zasadnutí konanom 31. augusta 2016 v Bratislave, v trestnej veci

obžalovaného A. L. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/,

ods. 4 písm. b/ Tr. zák., o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci, takto

rozhodol:

Podľa trestná vec obžalovaného A. L. vedená na Okresnom súde

Topoľčany pod sp. zn. , sa tomuto súdu n e o d n í m a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný prokurátor v Topoľčanoch podal 17. marca 2016 na Okresný súd Topoľčany

obžalobu na A. L. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3

písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e/ Tr. zák., ktorého

sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti obžaloby.

Písomným podaním z 27. júna 2016 a 20. júla 2016 vzniesol obžalovaný námietku

zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu v Topoľčanoch a žiadal, aby vec prejednal

Okresný súd v Piešťanoch.

V písomnom odôvodnení poukázal najmä to, že v minulosti mal na Okresnom súde

Topoľčanoch výmenu názorov s jedným zo sudcov Okresného súdu v Topoľčanoch a podľa

názoru obžalovaného bol nespravodlivo odsúdený Okresným súdom v Topoľčanoch,

čím je ohrozený spravodlivý proces v jeho veci a objektívne rozhodovanie všetkých sudcov

na Okresnom súde v Topoľčanoch.

2

Najvyšší súd ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským súdom Slovenskej

republiky preskúmal podaný návrh v zmysle ako aj predložený spisový

materiál a dospel k takému záveru, že v danom prípade nie je daný dôvod na odňatie

predmetnej trestnej veci Okresnému súdu Topoľčany a jej prikázanie inému súdu toho istého

druhu a stupňa.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôležitý dôvod,

čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne

uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia

celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom

toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi

sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci

v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak

zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci.

Jedným z dôvodov na postup podľa je pritom aj zaujatosť všetkých

sudcov príslušného súdu.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti

a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím s účinnosťou

od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Vyplýva

to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 , podľa ktorého -

„nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon“.

3

S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,

ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie

nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov

a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,

keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého

možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,

ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo

pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

V zmysle súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť najmä

skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom,

ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby. Naproti

tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným

v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo

nepriateľskom.

Pokiaľ ide potom o posudzovaný prípad, tak tu obžalovaný A. L. neuviedol

v podstate ani voči jednému sudcovi dotknutého okresného súdu žiadne také konkrétne

skutočnosti, ktoré by - aj s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenie - boli

spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného

rozhodovania v danej veci, a v dôsledku ktorých by teda bolo možné uvažovať o ich

zaujatosti.

Navyše z vyjadrenia sudcov okresného súdu je zrejmé, že žiaden z nich voči

obžalovanému, ani iným účastníkom konania necítia zaujatosť.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 31. augusta 2016

JUDr. Daniel H u d á k , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová