Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/66/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Mareka Anovčina v právnej veci navrhovateľky: R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. 8, F. E. nad R., proti osobe povinnej platiť výživné: H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., toho času H. XXXX/XX-XX, C. nad R., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 4. augusta 2021, č.k. -195 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti I., II. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť H. F., nar. X.X.XXXX, voči R. F., nar. XX.X.XXXX, ktorá bola stanovená rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, č.k. -108 zo dňa 15.02.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -126 zo dňa 19.08.2010, a to zo sumy 25,36 Eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne s účinnosťou od 22.07.2020 s tým, že výživné je povinný zasielať k rukám navrhovateľky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Výrokom II. určil nedoplatok na splatnom výživnom za obdobie od 22.07.2020 do 31.07.2021 vo výške 796,24 Eur, ktoré je povinný H. F. zaplatiť k rukám navrhovateľky v 20,- Eur mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Výrokom III. návrh vo zvyšnej časti zamietol. Výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Na vec aplikoval ust. § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zvýšil výživné od osoby povinnej platiť výživné, ktorý je jej otcom, z minimálneho výživného na sumu 100,- Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Uviedla, že je žiačkou strednej školy, matka jej platí lekárov, školu, zubára, stravu a výživné je určené len v minimálnej výške a to od roku 2010.

2. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. -108, zo dňa 15.02.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.08.2010, č.k. -126, súd zveril vtedy maloletú navrhovateľku a maloletého C. F. do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca H. F. bola určená vyživovacia povinnosť na vtedy maloletú navrhovateľku vo výške 25,38 Eur a na maloletého C. sumou 25,38 Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.09.2010. V čase rozhodovania bol otec vo väzbe a nemal žiadny príjem. Matka poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 138,30 Eur a rodinné prídavky vo výške 42,50 Eur. Predchádzajúci pracovný pomer matky, kde dosahovala príjem 371,79 Eur, skončil dohodou z organizačných dôvodov. Navrhovateľka v čase začatia konania navštevovala Strednú odbornú školu obchodu a služieb v Novom Meste nad Váhom, posledný ročník. Štúdium ukončila maturitnou skúškou. Následne v školskom roku 2021/2022 nastúpila

na vysokú školu - Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Pokiaľ navštevovala strednú školu, mesačne dosahovala príjem z vykonávania praxe cca 140,- až 150,- Eur a bývala v spoločnej domácnosti s matkou. Od januára 2021 býva v spoločnej domácnosti s priateľom v podnájme v Trenčíne, kde priateľ platí nájomné 480,- Eur mesačne. Matka prispieva navrhovateľke mesačne nepravidelnými sumami (oblečenie, školské potreby, lekárska starostlivosť), prispieva jej finančne aj podľa potreby, tiež jej zakúpila vybavenie do bytu. Navrhovateľka má štandardné výdavky na stravu, hygienické potreby, ošatenie, ako aj výdavky spojené so štúdiom na vysokej škole. Matka navrhovateľky je zamestnaná, za obdobie od februára 2020 do januára 2021 dosiahla priemerný mesačný príjem 1.203,50 Eur netto, za obdobie od februára 2021 do júna 2021 matka navrhovateľky dosiahla príjem 1.802,- Eur brutto. Matka navrhovateľky má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému C. F., ktorý pochádza z rozvedeného manželstva s H. F.. Osoba povinná platiť výživné H. F. je zamestnaný na skrátený úväzok s príjmom za rok 2020 vo výške 66,70 Eur netto (mesiace január až apríl 2020, august až december 2020). Za rok 2021 dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 266,- Eur netto. Podľa jeho vyjadrenia sa nemôže zamestnať v inom zamestnaní, pretože nie je práca, tiež z dôvodu, že bol 19- krát súdne trestaný, preto ho nikto nechce zamestnať. Býva v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá je zamestnaná. Výdavky na bývanie majú vo výške 400,- Eur mesačne, na ktoré on prispieva sumou 150,- Eur mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému C. F., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 25,38 Eur (určenú Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. -108, zo dňa 15.02.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.08.2010, č.k. -126).

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že navrhovateľka podala predmetný návrh na zvýšenie výživného dôvodne. Je potrebné zdôrazniť, že výživné na navrhovateľku zo strany osoby povinnej platiť výživné - jej otca H. - bolo naposledy určené pred 11 rokmi, keď maloletá navštevovala základnú školu. Od poslednej úpravy výživného sa najmä na strane navrhovateľky zmenili pomery v tom smere, že sa stala študentkou strednej školy a následne vysokej školy, čím sa jej bežné výdavky, ako aj výdavky na štúdium výrazne zvýšili. Výdavky navrhovateľky sú štandardné a zodpovedajúce bežným výdavkom študenta vysokej školy. Navrhovateľka býva so svojím priateľom v podnájme, náklady spojené s podnájmom hradí jej priateľ. V čase rozhodnutia o výživnom bol otec vo väzbe a nemal žiadny príjem. Podľa vyjadrenia otca bol od toho času viac krát súdne trestaný, opakovane bol vo výkone trestu. Za rok 2020 dosiahol priemerný čistý príjem 66,70 Eur netto (mesiace január až apríl 2020, august až december 2020). Za rok 2021 dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 266,- Eur netto. Touto skutočnosťou odôvodňoval dôvod, že si nemôže nájsť zamestnanie s vyšším príjmom a z toho dôvodu pracuje u predmetného zamestnávateľa, hoci i na skrátený pracovný úväzok. H. F. predložil dve potvrdenia zamestnávateľa a to - D. H. - maľovanie interiérov rodinných domov a zamestnávateľa Peter Cupan - SUPPLIER o tom, že sa uchádzal o zamestnanie a nebol prijatý vzhľadom na málo skúseností. Týmto však v konaní podľa názoru súdu nepreukázal, že sa aktívne zaujíma o získanie práce. Pri posudzovaní pomerov na strane otca súd prihliadol na tú skutočnosť, že v konaní bolo zistené, že v mieste bydliska otca a v jeho okolí, je dostatok voľných pracovných miest, kde by sa otec mohol zamestnať s vyšším príjmom, ako dosahuje u súčasného zamestnávateľa. Súd tak vychádzal z potenciálneho príjmu otca, ktorý by mohol otec dosiahnuť, ak by sa aktívne zaujímal o získanie práce (zoznam voľných pracovných miest Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín). Ide napríklad o ponuku práce v spoločnosti ADDA SK s.r.o., Trenčianska Teplá, s príjmom od 623,- Eur mesačne brutto, v spoločnosti M - jobs, s.r.o., príjmom 3,58 Eur/hodina, H.M.K Group, s.r.o., Trenčín, s príjmom 623,- Eur mesačne brutto, Irp plusss, s.r.o. s príjmom 623,- Eur mesačne brutto, LEONI Slovakia, s.r.o., s príjmom 3,95,- Eur/hodina, TRANSFER Internacional Statt k.s. s príjmom od 623,- Eur mesačne brutto. Skutočnosť, že na strane otca je problém získať zamestnanie z dôvodu jeho predchádzajúcich odsúdení, nemôže byť na ťarchu navrhovateľky. Matka navrhovateľky prispieva navrhovateľke podľa potrieb navrhovateľky, pričom jej priemerný mesačný príjem bol od februára 2020 do januára 2021 vo výške 1.203,50 Eur netto a za obdobie od februára 2021 do júna 2021 priemerne 1.802,- Eur brutto.

4. Za takto zisteného skutkového stavu sa súdu javí určené výživné vo výške 90,- Eur mesačne zo strany osoby povinnej platiť výživné na navrhovateľku ako zodpovedajúce možnostiam a schopnostiam otca navrhovateľky ako osoby povinnej platiť výživné, ako aj potrebám navrhovateľky, s prihliadnutím na zárobkové pomery matky navrhovateľky. Súd musí zdôrazniť, že osoba povinná platiť výživné nemôže dlhodobo prispievať na svoje dieťa iba minimálne výživné, jej povinnosťou je snažiť sa o získanie takého zamestnania, aby mohla prispievať na oprávnené potreby svojich detí v zodpovedajúcej výške. Nad priznanú sumu výživného 90,- Eur mesačne súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. Za

obdobie od podania návrhu, t.j. od 22.07.2020 do 31.07.2021 vznikol otcovi ako osobe povinnej platiť výživné nedoplatok na splatnom výživnom v celkovej výške 796,24 Eur. Výživné bolo zvýšené o sumu 64,62 Eur, nedoplatok na splatnom výživnom za obdobie júl 2020 predstavuje sumu 20,80 Eur (64,62 Eur/31 dní = 2,08 Eur x 10 dní), za obdobie august až december 2020 nedoplatok predstavuje sumu 323,10 Eur (64,62 Eur x 5 mesiacov) a za obdobie január až júl 2021 predstavuje nedoplatok sumu 452,34 Eur (64,62 Eur x 7 mesiacov). Nedoplatok na splatnom výživnom súd povolil otcovi ako osobe povinnej platiť výživné splácať v 20,- Eur mesačných splátkach, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok. Týmto rozsudkom sa zmenil rozsudok Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, č. k. -108 zo dňa 15.02.2010 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. -126 zo dňa 19.08.2010. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , pretože nevzhliadol dôvody na rozhodnutie podľa .

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti otca ako osoby povinnej platiť zvýšené výživné a vo výroku o zameškanom výživnom v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec navrhovateľky uplatňujúc odvolacie dôvody podľa ustanovenia a (nesprávne skutkové a právne závery). Súdu prvej inštancie vytýkal, že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade so zákonom, nezaoberal sa daným stavom. Otec sa opakovane nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a bol aj trestne stíhaní pre zanedbanie povinnej výživy . Doposiaľ spláca zameškané výživné vo výške 3.000,- eur, ktorú sumu si musel požičať. Súdom určené výživné nezodpovedá jeho príjmom, ktoré sú vo výške 250-300,- eur. Súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na predpokladané príjmy, pričom nezohľadnil výdavky otca na lieky vo výške 70-100,- eur. Liek suboxone je otcovi predpísaný na základe rozhodnutia súdu , ktorý otcovi nariadil ambulantnú liečbu proti užívaniu omamných a psychotropných látok. Na základe znaleckého posudku č. 11/2018 vypracovaného znalcom z odboru psychiatria je konštatované, že osoba bez tohto lieku nie je schopná rozpoznať svoje konanie. Uvedenú skutočnosť je možné zistiť zo spisu . Súd však uviedol iba náklady otca spočívajúce vo výdavkoch na káblovú televíziu a telefón. Navrhovateľke po dovŕšení 18 roku prispieval na výživu minimálne sumou 30,- eur. Matka navrhovateľky má príjem vo výške 1.000,- eur a žije v spoločnej domácnosti s priateľom. Otec navrhovateľky má príjem vo výške 250-300,- eur, je bezdomovec a priateľke sumou 150,- eur neprispieva, nakoľko nemá z čoho. Bývajú v prenájme, za ktorý mesačne platia sumu 430,- eur. Súd uzavrel, že otec nepreukázal, že sa skutočne zaujímal o zamestnanie a pri určení výšky výživného vychádzal zo správy úradu práce bez toho, aby mal skutočne za preukázané, že otec mohol byť u týchto zamestnávateľov aj zamestnaný. Okresný súd dňa 24.32.018 v spojení s Krajským súdom v Trenčíne rozhodol o podmienečnom prepustení otca z výkonu trestu a otcovi bola nariadená ambulantná liečba, pričom otcovi bola uložená povinnosť predkladať doklady preukazujúce záujem nájsť si prácu. Otec si túto povinnosť splnil. Zaujíma sa aj o lepšie zamestnanie, čo je však sťažené, nakoľko bol 19-krát súdne trestaný. Navrhovateľka sa s otcom nestretáva, nejaví o otca žiaden záujem. Pokiaľ sa navrhovateľka rozhodla študovať, mohla si cez prázdniny nájsť brigádu. Záverom namietal nedoplatok na zročnom výživnom a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec sám posúdil a opätovne rozhodol.

6. Navrhovateľka sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote ( ) a má predpísané náležitosti ( ), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania ( a ), prihliadnuc i na prípadné vady konania ( ) a po jeho preskúmaní bez nariadenia pojednávania ( a contrario ) dospel k záveru, že toto je potrebné v časti napadnutej odvolaním, vo výroku týkajúceho sa povinnosti otca navrhovateľky prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným, výroku o zameškanom výživnom, a v závislom výroku o trovách konania, potvrdiť podľa ako vecne správny. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolaním napadnutý vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh nad rozsah zvýšeného výživného , v ktorom rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

8. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia minimálneho výživného na sumu 100,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu zo strany svojho otca, ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti dôvodiac, že je žiačkou strednej školy a otec má určené len minimálne výživné. Súd prvej inštancie návrhu vyhovel čo do zvýšenia výživného na sumu 90,- eur mesačne, konštatujúc naplnenie zákonných predpokladov daných príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine, tento nárok

odôvodňujúcich súčasne s rozhodnutím o zameškanom výživnom, ktoré časti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolaním napadol otec navrhovateľky.

9. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti (otec navrhovateľky) odvolaním namieta nesprávnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, na ktorých tento založil svoje vyhovujúce rozhodnutie (dôvody na odvolanie uvedené v ust. a ).

10. Odvolací súd za aplikácie v spojitosti s ust. z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.

11. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal dôvodnosťou uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery).

12. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

13. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

14. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľa, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z precízne zisteného skutočného stavu veci, pri plnom rešpektovaní vyšetrovacieho princípu ( a ) vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil dôvodnosť návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky v rozhodnutí vymedzenom období a výške, konštatujúc naplnenie zákonných predpokladov z hľadiska ust. ods., 1-5, Zákona o rodine priznanie takéhoto nároku odôvodňujúcich, vyhodnotiac námietky otca navrhovateľky produkované voči nej ako nedôvodné. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie.

15. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k odvolacím námietkam otca navrhovateľky odvolací súd uvádza:

16. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni

rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

17. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou (v prípade maloletých detí), alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa a možnosti a schopnosti povinného rodiča.

18. Predmetom posudzovania súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu z hľadiska vyššie uvedených určujúcich kritérií tak bolo, či navrhovateľkou tvrdená skutočnosť spolu s ďalšími v konaní zistenými skutočnosťami, tak na jej strane ako osoby oprávnenej, ako aj na strane otca navrhovateľky, ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, sú spôsobilé k záveru o naplnení hmotnoprávnych predpokladov pre požadované zvýšenie vyživovacej povinnosti čo do základu aj čo do výšky.

19. V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť, ukončila strednú školu a v školskom roku 2021/2022 nastúpila na vysokú školu - Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Počas štúdia na strednej škole dosahovala príjem z praxe vo výške 140-150,- eur mesačne. Od januára 2021 býva v spoločnej domácnosti s priateľom v Trenčíne v podnájme, ktorý platí priateľ vo výške 480,- eur mesačne. Otec navrhovateľky je zamestnaný na skrátený úväzok s príjmom za rok 2020 vo výške 66,70 eur a v roku 2021 vo výške 266,- eur netto. Býva v spoločnej domácnosti s priateľkou. Mesačne platia za prenájom sumu vo výške 400,- eur mesačne. Pri určení zvýšeného výživného vychádzal súd prvej inštancie zo zistení, že v mieste bydliska otca a v jeho okolí je dostatok voľných pracovných miest s vyšším príjmom, ako preukazuje otec, teda vychádzal z potencionality príjmov v zmysle správy Úradu práce , sociálnych vecí a rodiny Trenčín /napr. spoločnosť ADDA SK, s.r.o., Trenčianska Teplá s príjmom vo výške 623,- eur mesačne brutto, spoločnosť M-jonb, s.r.o. s príjmom vo výške 3,58 eur na hodinu, H.M.K Group , s.r.o., Trenčín s príjmom 623,- eur/. Uzavrel, že skutočnosť, že otec má problém nájsť si zamestnanie z dôvodu jeho predchádzajúcich odsúdení nemôže ísť na ťarchu navrhovateľky. Povinný v konaní nepreukázal, že jeho predchádzajúce odsúdenia mu znemožňujú nájsť si trvalý pracovný pomer s vyšším príjmom. S uvedeným sa vysporiadal už súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, a s jeho úsudkom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd zastáva názor, že za existencie skutočnosti, že otec navrhovateľky bol opakovane súdne trestaný, dlhodobo vo výkone trestu odňatia slobody, bez trvalých pracovných pomerov , nemôže ísť na ťarchu navrhovateľky a zabezpečenia jej adekvátnej vyživovacej povinnosti , preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri posudzovaní pomerov na jeho strane, uplatnil princíp tzv. potencionality, ktorý má prednosť pred princípom fakticity (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), teda vychádzal z príjmu, ktorý by otec navrhovateľky bol spôsobilý dosahovať.

19. Pri uplatnení princípu tzv. potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, čo znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce, a to bez ohľadu na to, že tento príjem v dôsledku svojej nečinnosti, či v dôsledku toho, že sa oň pripravil reálne nepoberá, pokiaľ tomu samozrejme nebránia(- li) na jeho strane existujúce objektívne prekážky.

20. Odvolací súd zastáva jednoznačný názor, že rozsah výživného, vzhľadom na vek a celkové odôvodnené potreby navrhovateľky, nemožno vo všeobecnosti hodnotiť ako nadštandardné, umožňujúce pokrývať viac, ako reálnu časť nákladov na odôvodnené potreby, pri všeobecnej znalosti cien, či už len základnej stravy, nákladov na oblečenie, bývanie, hygienu, bežnú zdravotnú starostlivosť,

nezbavuje povinnosti otca navrhovateľky sa na ich úhrade v zodpovedajúcom rozsahu podieľať. Na strane povinného prihliada súd na jeho schopnosti, možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osoba. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí .

21. Princíp potencionality má prednosť pred princípom facticity, nakoľko otec ako osoba povinná platením výživného sa dopúšťala opakovane úmyselných trestných činov /krádeže/, teda protiprávne konanie otca má znaky trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený, čo sám v priebehu konania potvrdil aj otec. Výkon trestu odňatia slobody, ktorý ako dôsledok protiprávneho konania otca bol v trvaní minimálne 11 rokov, pri výkone ktorých došlo k poklesu jeho príjmov, nemôže byť na úkor oprávnenej. Takéto konanie otca je konaním, ktorým sa vzdal objektívnej možnosti platiť výživné. Rovnako súd prvej inštancie správne vyhodnotil postoj otca v konaní, ktorý nepreukázal, že s poukazom na svoje odsúdenia nemá možnosť nájsť si prácu . Odvolacia námietka otca, že súd poukázal na voľné pracovné miesta, pričom si nezistil, či títo zamestnávatelia aj otca skutočne zamestnajú, je celkom nedôvodná. Otec sám v konaní poukázal na skutočnosť, že sa nemôže zamestnať pre svoje odsúdenia, tieto okolnosti však zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení a nie je povinnosťou súdu žiadať predpokladaných zamestnávateľov, či aj reálne otca zamestnajú. Ako vyplýva zo správy Úradu práce, sociálnych vecí na rodiny Trenčín, otec má možnosť vybrať si z viacerých zamestnaní so stálym a podstatne vyšším príjmom, ako v konaní deklaroval. Je potrebné zdôrazniť, že otcovi bola naposledy určená vyživovacia povinnosť na navrhovateľku v roku 2010, kedy bola navrhovateľka maloletá. Otec bol v tom čase vo väzbe a nedosahoval žiaden príjem. V súčasnosti je navrhovateľka študentkou vysokej školy a je rovnako povinnosťou otca podieľať na nákladoch spojených so štúdiom, na stravnom, ošatení, pričom sú to len bežné výdavky. Matka navrhovateľky má príjem vo výške 1.802,- eur a prispieva na výživu navrhovateľky nepravidelnými sumami na oblečenie, školské potreby, lekársku starostlivosť a zakúpila dcére vybavenie do bytu. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému C. F., ktorý pochádza z rozvedeného manželstva s H. F.. Otec dosahuje príjem vo výške 266,- eur a má vyživovaciu povinnosť k maloletému C., na výživu ktorého platí len minimálne výživné.

22. Odvolacia námietka otca, že má zvýšené výdavky na lieky v súvislosti so zdravotným stavom, je nedôvodná. Otec v odvolaní uviedol, že musí užívať lieky, ktoré mu boli predpísané na základe rozhodnutia súdu o uložení ambulantnej liečby proti užívaniu omamných a psychotropných látok. Z obsahu odvolania však tieto tvrdené skutočnosti nevyplývajú a otec nepredložil žiaden doklad preukazujúci svoje tvrdenia. Je však potrebné zdôrazniť, že užívanie liekov je dôsledkom nezodpovedného správania otca v období, keď bol aj súdne trestaný, pričom je predpoklad, že ku spáchaniu trestných činov došlo pod vplyvom návykových látok. Námietka otca, že sa navrhovateľka s otcom nestretáva, resp. že navrhovateľka si mohla zvýšiť svoje príjmy počas prázdnin brigádnickou činnosťou, sú nedôvodné. Pokiaľ sa nerealizoval styk otca s navrhovateľkou tak, ako to tvrdí otec, mohol sa otec domáhať svojich rodičovských práv podaním návrhu na úpravu styku. Poukaz otca na brigádnickú činnosť navrhovateľky je celkom bezdôvodný, keď je predovšetkým prvoradou zákonnou povinnosťou oboch rodičov, pokiaľ nie je dieťa schopné samo sa živiť, čo je splnené aj v predmetnej veci, podieľať sa výživným na výžive svojho dieťaťa.

23. Pokiaľ otec namietal, že si musel požičať finančné prostriedky na zaplatenie dlhu na nedoplatkoch na výživnom, táto skutočnosť nemôže byť na ujmu vyživovacej povinnosti navrhovateľky . Otcovi ako osobe povinnej platiť výživné bola určená vyživovacia povinnosť na základe súdneho rozhodnutia a pokiaľ si otec vyživovaciu povinnosť neplnil najmä poukazom na otcom opakovane tvrdenú skutočnosť, že bol 11 rokov vo výkone trestu odňatia slobody, nemôže byť táto okolnosť na ujmu navrhovateľky . Protiprávne konanie otca a jeho postoj nemôžu mať negatívne dopady na jeho schopnosti a možnosti platiť výživné.

24. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súdom prvej inštancie zvýšené výživné zo strany otca navrhovateľky v prospech navrhovateľky je v súlade s jej vekom a odôvodnenými potrebami, ako aj osobnými, majetkovými a potencionálnymi finančnými možnosťami na strane otca navrhovateľky ako povinného rodiča.

25. Čo sa týka výšky splátok zameškaného výživného, tieto zodpovedajú potrebe čo najskôr zabezpečiť splatenie zameškaného výživného, keď splátky zameškaného výživného sú prednostné oproti iným záväzkom.

26. S poukazom na uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, za použitia ust. . Odvolateľ neuviedol vo svojom odvolaní žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by už neboli predmetom posudzovania súdom prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé k odlišnému, v prospech odvolateľa spôsobilému rozhodnutiu.

27. Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

29. V mimosporových konaniach upravených platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. obsahuje z tejto zásady aj výnimku a to v zmysle , umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu ustanovenia nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

30. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov konania v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle , ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani nespochybňoval, a existenciu takýchto okolností vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania v podanom odvolaní ani neuvádzal.

31. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

32. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle ani pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).