Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/252/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobcu: K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K. G. XXXX, Š. N., zastúpeného advokátkou JUDr. Barborou Vrbovou, Wilsonova 6, Bratislava, proti žalovanej: G. G., nar. XX.X.XXXX, Z. XX, G., zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Ellingerom, Wolkrova 41, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -130, zo dňa 30.5.2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 22.8.2017 pôvodne domáhal od žalovanej vydania X izbového bytu č. XXX-XXXX nachádzajúceho sa na XX. poschodí bytového domu so súp. č. XXXXX na Z. XX v G., podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako i spoluvlastníckeho podielu k pozemkov o veľkosti 5381/4079465, garáže č. X nachádzajúcej sa v suteréne domu v podiele 1/292 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom o veľkosti 407408/4079465. V priebehu konania požiadal o zmenu návrhu rozsudku tak, že žiadal určiť vlastnícke právo k X izbovému bytu č. XXX-XXXX, nachádzajúcemu sa na XX. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXXX na Z. XX, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku o veľkosti 5381/4079465 a garáži č. X nachádzajúcej sa na Z. XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku o veľkosti 407408/4079465, všetko zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. J., ako parcely registra C. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26.3.2019 zmenu žaloby pripustil.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti daroval žalovanej Darovacou zmluvou zo dňa 11.6.2015. Na nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech ČSOB pre poskytnutie hypotekárneho úveru v sume 90.000 eur z roku 2010; z vlastných finančných prostriedkov uhradil rozdiel medzi sumou úveru a kúpnou cenou, ktorá predstavovala 117.372 eur. Rovnako sám spláca predmetný úver v sume po 520 eur mesačne. Dňa 28.6.2017 vyzval žalovanú na vrátenie daru z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ), súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanej na základe zmeneného návrhu rozsudku určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli v roku 2015 predmetom darovania žalovanej. Právne žalobca žalobu zdôvodnil podľa , v zmysle ktorého má

darca možnosť domáhať sa vrátenia daru od obdarovaného za podmienky že obdarovaný sa vo vzťahu k nemu alebo členom jeho rodiny správal tak, že tým hrubo porušil dobré mravy. Podľa právnej teórie ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Na túto skutočnosť je potrebné pamätať pri formulácii žalobného petitu (návrhu rozsudku). Návrh rozsudku by mal teda znieť na vydanie, či vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, pretože k obnoveniu vlastníckeho práva darcu prichádza ex nunc na základe jednostranného právneho úkonu darcu obsahujúceho prejav jeho vôle smerujúcej k obdarovanému, na základe ktorej ho žiada o vrátenie daru.

4. Žalobca žalovanú vyzval na vrátenie daru listom zo dňa 28.6.2017. Aj následná žaloba doručená súdu 22.8.2017 obsahovala návrh na vydanie nehnuteľnosti. Ak potom žalobca zmenil návrh rozsudku na určenie vlastníckeho práva k darovanej nehnuteľnosti, potom na takomto určení nemá naliehavý právny záujem a takýto naliehavý právny záujem v konaní nepreukázal a ani riadne nezdôvodnil. Aj uvedená skutočnosť bola jedným z dôvodov, prečo súd prvej inštancie žalobu zamietol.

5. K samotnému návrhu rozsudku, súd prvej inštancie ďalej uviedol, že je aj nevykonateľný v zmysle jeho prípadného zápisu do katastra nehnuteľností. Ako vyplýva z predložených čiastočných výpisov z katastra nehnuteľností, nebytový priestor (garáž) nie je v žalobnom návrhu (petite) riadne identifikovaná v zmysle listu vlastníctva. Nejde o garáž č. X, ale priestor X-X, nenachádza sa na Z. XX, ale na Z. bez čísla (tento údaj bolo potrebné opraviť aj pri vklade na kataster podľa darovacej zmluvy - viď rozhodnutie katastra o prerušení konania) a ďalej absentuje aj údaj o spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/292, či údaj o tom, že garáž sa nachádza v suteréne bytového domu, čo sú všetko údaje, ktoré sú evidentné z listu vlastníctva, ktoré žalobca evidentne prehliadol. Uviedol, že súd nemôže návrh rozsudku z vlastnej iniciatívy meniť, či dopĺňať, ani ho modifikovať. Pritom nejde o nezrozumiteľný, či neurčitý návrh rozsudku, teda o vadu, na ktorej odstránenie by súd mal PZ dodatočne po zmene petitu vyzývať. Ide o nevykonateľnosť rozsudku, ktorá je vždy dôvodom na zamietnutie žaloby.

6. Tretím dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol je skutočnosť, že žalobca nepreukázal také konanie žalovanej, ktoré by sa vo vzťahu k nemu vyznačovalo hrubým porušením dobrých mravov. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe poprela skutkové tvrdenia žalobcu o okolnostiach, ktoré predchádzali jeho údajnému vyhodeniu z bytu. Najmä poprela skutočnosť, že jej priateľ sa mu so zbraňou vyhrážal a táto okolnosť mala byť dôvodom jeho opustenia bytu. Žalovaná naproti tomu uviedla, že dôvodom, pre ktorý ho vyzvala na opustenie bytu bola skutočnosť, že jej aj jej dcére vulgárne nadával, bol voči nej agresívny, posielal ju ,,zarábať si na živobytie na ulicu“ a ich spolužitie sa stalo neznesiteľné. K tomuto vyjadreniu žalovanej sa žalobca v replike vôbec nevyjadril, ani ho nepoprel, preto ho súd v zmysle vyššie citovaného považoval za nesporné. Žalobca sa k uvedenému tvrdeniu nevyjadril ani v ďalšom priebehu konania. Ak teda správanie samotného žalobcu ako darcu vo vzťahu k žalovanej ako obdarovanej nebolo súladné s dobrými mravmi, jej následná reakcia spočívajúca vo výzve, aby žalobca opustil byt, ktorý bol predmetom darovania, nemôže byť považovaná ako rozporná s dobrými mravmi. Žalobca a žalovaná neboli manželmi, ale partnermi, ktorí žili v spoločnej domácnosti a z ich vzťahu sa narodila spoločná dcéra. Je pochopiteľné, že po tom, ako žalobca v roku 2013 vážne ochorel a bol na dlhodobej PN, žalovaná sa s dcérou ocitla v stave existenčného ohrozenia. To bol dôvod, pre ktorý sa žalobca rozhodol darovať jej nehnuteľnosť, v ktorej bývali a vychovávali dieťa, aby boli do budúcnosti materiálne zabezpečené. Žalobca aj sám uviedol, že darovaním bytu mal na mysli predovšetkým materiálne zabezpečenie jeho dcéry, ale aj jej matky do budúcnosti pre prípad, že by sa s ním niečo stalo. Ak potom táto skutočnosť bola pohnútkou poskytnutia daru, žalobca sa nemohol domnievať, že si tým zároveň zabezpečuje aj trvalú stabilitu a nemennosť partnerského vzťahu so žalovanou. Rovnaká situácia mohla nastať aj v prípade, ak by sa žalobca rozhodol obdarovať maloletú dcéru tak, ako to pôvodne zamýšľal. Ani v takom prípade, pokiaľ by si nezabezpečil právo bývania v byte formou zriadenia vecného bremena, by rozpad jeho partnerského vzťahu, či správanie žalovanej, nemohlo byť dôvodom vrátenia daru. Partnerské nezhody, rozpad partnerského vzťahu, ale ani exces obdarovaného ako reakcia na nevhodné správanie sa darcu nemožno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje totiž iba také závadné správanie sa obdarovaného voči darcovi, ktoré možno považovať buď za sústavné, a to či už ide o fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie pomoci a podobne, alebo ide o porušenie dobrých mravov značnej intenzity. Žalobca operoval tým, že žalovaná ho s jej novým partnerom vyhodila z bytu v čase, keď bol vážne chorý. Tu považoval súd prvej inštancie za potrebné poznamenať, že žalobca

vážne ochorel asi 2 roky predtým, pričom rok bol na PN a následne bol nezamestnaný, teda žalovaná sa sama v tom období starala o finančné zabezpečenie rodiny. V čase, keď žalobcu vyzvala, aby opustil byt, bol jeho zdravotný stav stabilizovaný, pretože nebol práceneschopný ale riadne chodil do zamestnania. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že nezľahčuje zdravotné diagnózy žalobcu, tieto však samy o sebe nie sú relevantné z hľadiska naplnenia hrubého porušenia dobrých mravov. Naviac tieto sa ako dôvod vrátenia daru neuvádzajú ani v liste žalobcu zo dňa 28.6.2017 adresovanom žalovanej, a dokonca ani v samotnej žalobe, ale boli žalobcom uvádzané až dodatočne v priebehu konania. Dôvodom vrátenia daru nie je ani skutočnosť, že žalobca spláca na darovaný byt hypotéku. Žalovaná uviedla, že chcela splácanie hypotéky prevziať, žalovaný s tým ale nesúhlasil a k tomuto jej tvrdeniu sa v priebehu konania ani nevyjadril.

7. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že by sa mohlo zdať, že konanie žalovanej, ktorá si našla iného partnera a spolu s ním požiadala žalobcu, aby opustil byt, ktorý jej predtým daroval, je z jej strany voči nemu hrubým nevďakom. Nemožno však od nej dôvodne očakávať, a nemohol to očakávať ani žalobca, že len z toho dôvodu, že ju obdaroval, bude trvale znášať jeho nevhodné správanie, urážky a vulgarizmy a že mu bude za to doživotnou partnerkou bez možnosti zariadiť si život podľa jej predstáv. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o hrubom nátlaku žalovanej a jej partnera žiadnym relevantným dôkazom. Rovnako nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že mu žalovaná oznámila, že mu v byte zrušila trvalý pobyt. Ten mu totiž bol zrušený až následne potom, čo byt dobrovoľne opustil. Za bezcharakterné nie je možné považovať ani podanie trestného oznámenia na žalobcu za neplnenie si vyživovacej povinnosti. Ide o právo žalovanej domáhať sa platenia výživného na dieťa od jeho otca. Súd prvej inštancie zároveň poznamenal, že výška výživného na dieťa vo veku 11 rokov (v roku 2017) v sume 100 eur mesačne nie je adekvátna ani primeraná.

8. Pokiaľ ide o žalobcom navrhnuté dôkazy, výsluch syna žalobcu a S.. Q., súd prvej inštancie ich nevykonal, pretože tento prostriedok procesného útoku nebol uplatnený včas, t. j. do 12.3.2019, ale až po tejto lehote danej súdom na navrhnutie dôkazov v rámci predbežného prejednania žaloby, na pojednávaní dňa 26.3.2019. Naviac, syn žalobcu nebol prítomný pri odchode žalobcu z bytu, teda jeho výsluch by nebol produktívny. Rovnako nebol relevantný ani výsluch S.. Q. k zdravotnému stavu žalobcu, keď tento už bol preukázaný lekárskymi správami založenými v spise, pričom tieto neboli sporné.

9. Na základe vyššie uvedených skutočností zistených z vykonaného dokazovania, v zmysle , , , , , , , , súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú aj tiež procesne nesprávnu. O náhrade trov konania rozhodol podľa a pretože žalovaná mala v konaní úspech, súd prvej inštancie jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa a a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a určiť, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX parcely registra „C“, pre okres Bratislava F., obec BA - m. č. V., k. ú. J., dvojizbový byt č. XXX-XXXX nachádzajúci sa na XX. p. domu s č. XXXXX na ul. Z. XX postaveného na parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, č. XXXXX/XX v celosti podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako i spoluvlastnícky podiel k pozemkom parc. č. XXXXX/XX zast. plocha vo výmere 7641 m2, parc. č. XXXXX/XX zast. plocha vo výmere 147 m2, parc. č. XXXXX/XX zast. plocha vo výmere 145 m2, parc. č. XXXXX/XX zast. plocha vo výmere 117 m2, parc. č. XXXXX/ XX zast. plocha vo výmere 39 m2, parc. č. XXXXX/XX zast. plocha vo výmere 26 m2, parc. č. XXXXX/ XX zast. plocha vo výmere 239 m2, parc. č. XXXXX/XX zast. plocha vo výmere 1404 m2, parc. č. XXXXX/XX zast. plocha vo výmere 157 m2, parc. č. XXXXX/XX zast. plocha vo výmere 505 m2 v podiele 5381/4079465, garáž č. X v suteréne domu v podiele 1/292, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom 407408/4079465 alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) bolo vyjadrenie nesúhlasu s názorom súdu prvej inštancie, že na určení vlastníckeho práva nemá naliehavý právny záujem a takýto naliehavý právny záujem v konaní nepreukázal a ani riadne nezdôvodnil. Poukázal na jednoznačne ustálenú súdnu prax, ktorá má ako prameň práva zjednocujúci charakter a aj súdy sú povinné ustálenú súdnu prax rešpektovať (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ZSP 48/2004, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

11. Pokiaľ ide o nevykonateľnosť rozsudku, ktorá je podľa názoru súdu prvej inštancie vždy dôvodom na zamietnutie žaloby uviedol, že dňa 26.3.2019 sa konalo pojednávanie, na ktorom súd prvej inštancie, ako je zrejme z nahrávky z predmetného pojednávania vyzval žalobcu na presnú špecifikáciu nehnuteľnosti, pretože v žalobe je uvedená garáž, ktorú nevedel zo svojho vytlačeného listu vlastníctva identifikovať. Právny zástupca žalobcu mal za to, že pri takomto type žalôb ide o určovaciu žalobu a pôvodný petit nebol naformulovaný správne a v prípade vyhoveniu žalobe, by takto naformulovaný petit nemohol byť spôsobilý na zápis do katastra nehnuteľnosti. Právny zástupca žalobcu preto žiadal o zmenu petitu na „súd určuje.“ Potom ako chcel právny zástupca ďalej špecifikovať nehnuteľnosť súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy začal nehnuteľnosť špecifikovať, tak ako to je uvedené v zápisnici z pojednávania zo dňa 26.3.2019, čo je zrejmé aj zo samotnej nahrávky z pojednávania. Okrem vyššie uvedeného, sa nestotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že pri takto vyšpecifikovanej nehnuteľnosti je návrh rozsudku nevykonateľný v zmysle jeho prípadného zápisu do katastra nehnuteľností, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade je pre kataster úplne irelevantná informácia, či sa napíše garáž č. X alebo priestor X-X z listu vlastníctva vyplýva, že je správny jeden aj druhý údaj a zo strany súdu prvej inštancie ide o špekuláciu. Adresa uvedená ako Z. XX alebo Z. by mohla mať, tak za následok maximálne prerušenie katastrálneho konania s výzvou na odstránenie nedostatkov. Ostatné vyčítané nedostatky pri špecifikácií pokladal za irelevantné, ktoré by tiež neboli spôsobilé na zamietnutie návrhu na zápis do katastra nehnuteľností. Za dôležitú skutočnosť pokladal, že pri zmene petitu, ktorú súd prvej inštancie pripustil, si sám súd prvej inštancie špecifikoval nehnuteľnosť, pretože ho obvinil, že v podanej žalobe pri špecifikácii garáže urobil chybu a teraz v odôvodnení rozsudku mu vyčíta nedostatky, ktoré v žalobnom návrhu boli uvedené hneď od začiatku. Mal za to, že ak boli splnené základné náležitosti podania, ale to čoho sa navrhovateľ dovoláva by mohlo byť formulované ešte presnejšie, všeobecný súd nemôže po opakovaných výzvach na doplnenie podania, ktoré účastník realizuje listinnými dôkazmi, a nie doplnením návrhu konanie zastaviť. Tým sa dopúšťa porušenia SR a odmieta spravodlivosť (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

12. Zdôraznil, že žalobca počas konania do súdneho spisu niekoľkokrát založil výpis z listu vlastníctva a tiež darovaciu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, tiež bola nehnuteľnosť špecifikovaná v podanej žalobe zo dňa 22.8.2017. Špecifikácia nehnuteľnosti bola presne uvedená aj vo výzve na vrátenie daru zo dňa 28.6.2017. Súd prvej inštancie mal množstvo dôkazných prostriedkov, aby v prípade nejasnosti ohľadom žalobného návrhu si mohol petit žaloby vymedziť alebo s touto nejasnosťou konfrontovať žalobcu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v odseku 38. preto pokladá zo strany súdu prvej inštancie za neprimeraný formalizmus, ktorý je v rozpore s princípmi spravodlivého procesu.

13. Nesúhlasil ďalej s názorom súdu prvej inštancie, že nepreukázal také konanie zo strany žalovanej, ktoré by hrubo porušovali dobré mravy vo vzťahu k žalobcovi. Počas konania uviedol a preukázal, že potom ako daroval žalovanej nehnuteľnosť, za ktorú dodnes platí hypotéku, žalovaná ho po krátkom čase z nehnuteľnosti vyhodila a následne žalobcovi zrušila na adrese nehnuteľnosti trvalé bydlisko. Všetko vyššie uvedené sa odohrávalo v čase, kedy sa žalobcov zdravotný stav radikálne zhoršil, o čom predložil dva lekárske nálezy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že trpí organickými zmenami v mozgu, čo ma za následok jeho zmeny a problémy so psychikou. V dôsledku oslabeného imunitného systému mu začali zlyhávať obličky a podľa názoru primára S.. P. Š. z Univerzitnej nemocnice s poliklinikou Milosrdní bratia, Bratislava má veľký predpoklad na Hodgkinovu chorobu. Tieto závery boli ustálené z lekárskych nálezov, ktoré boli predložené súdu prvej inštancie do 12.3.2019.

14. Mal za to, že spochybňovanie a zľahčovanie jeho zdravotných problémov zo strany súdu len preto, že chodí do práce, je nešťastné. Do práce chodia aj onkologickí pacienti a napriek tomu ich zdravotný stav je vážny. Do súdneho spisu založil aj hypotekárny úver, ktorý mu bol poskytnutý ČSOB, a.s. za účelom kúpy predmetnej nehnuteľnosti; súdu prvej inštancie preukázal, že do dnešného dňa platí tento úver napriek tomu, že v byte nebýva. Súd prvej inštancie túto skutočnosť nepokladal za dôležitú a uspokojil sa s nepreukázaným tvrdením žalovanej, že úver chcela splácať, ale žalobca to nechcel povoliť. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca má prestať splácať úver. Tu však opomenul jeden zásadný fakt, že pokiaľ by žalobca prestal splácať úver a nehnuteľnosť by sa predala na dobrovoľnej dražbe, žalovaná by sa dostala do pozície veriteľa vo zvyšku úveru, alebo pokiaľ by z úveru nebola oficiálne zaviazaná žalovaná ako dlžník a splácala by dobrovoľne úver opäť by sa voči žalobcovi dostala do pozície veriteľa. Žalovaná svoje tvrdenie, že chce alebo chcela, aby na ňu bol oficiálne prevedený úver nijak nepreukázala

a ani preukázať nemôže, pretože banka by s takým presunom záväzku nikdy nesúhlasila, vzhľadom na to, že výška príjmu žalovanej nedosahuje ani mesačnú hypotekárnu splátku úveru.

15. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení sústredil na rozpad vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a uspokojil sa s tvrdením žalovanej, že spoločné spolužitie so žalobcom bolo už neznesiteľné, lebo žalobca mal údajne žalovanej vulgárne nadávať, byť voči žalovanej agresívny a posielať žalovanú zarábať si na živobytie na ulicu. Toto je len opäť tvrdenie zo strany žalovanej, ktoré nijak nepreukázala. Súd prvej inštancie sa zameral na vzťahové problémy medzi žalobcom a žalovanou a na vzťah žalovanej s novým partnerom a v odôvodnení rozsudku v odseku 39. sa snaží vkladať tieto fakty ako žalobcove argumenty, na základe ktorých odôvodňuje hrubé porušenie dobrých mravov žalovanej vo vzťahu k žalobcovi. To však nie je pravda, na tento rozpad vzťahu žalobca poukázal v časovej súvislosti medzi jeho ochorením, darovaním nehnuteľnosti a následným vyhodením z bytu a doterajším platením hypotekárneho úveru.

16. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietnuť. Súhlasila s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré z väčšej časti vo vyjadrení k odvolaniu odcitovala. Uviedla, že vo vyjadrení k žalobe poprela skutkové tvrdenia žalobcu o okolnostiach, ktoré predchádzali jeho údajnému vyhodeniu z bytu. Najmä poprela skutočnosť, že jej priateľ sa mu so zbraňou vyhrážal a táto okolnosť mala byť dôvodom jeho opustenia bytu. Danú udalosť prešetrovala polícia a to konkrétne inšpekcia Ministerstva vnútra SR, ktorá vo veci vykonala kompletné dokazovania a vec uzavrela s tým, že skutok sa nestal. K svojmu tvrdeniu žalobca nezaložil žiadne dôkazy iba tvrdil, že sa to malo stať. V prípade, ak by zo záverov vyšetrovania vyplynulo, že skutok sa stal, jej priateľ by bol hneď postavený mimo službu a obvinený z trestného činu. V zmysle právnej zásady prezumpcie správnosti, ak jeden orgán uzavrie vec, že sa nestala, druhý orgán nemôže skúmať dané rozhodnutie. Ďalej uviedla, že žalobca na polícii uviedol inú výpoveď ako teraz pred súdom, aj toto jeho konanie môže napĺňať znaky trestného činu. Zdôraznila, že dôvodom, pre ktorý vyzvala žalobcu na opustenie bytu bola skutočnosť, že jej aj jej dcére vulgárne nadával, bol voči nej agresívny, posielal ju „zarábať si na živobytie na ulicu“ a ich spolužitie sa stalo neznesiteľné. K tomuto vyjadreniu sa v replike vôbec nevyjadril, ani ho nepoprel, preto ho súd prvej inštancie v zmysle považoval za nesporné. Dôvodom vrátenia daru nie je ani skutočnosť, že žalobca spláca na darovaný byt hypotéku. Splácanie hypotéky chcela prevziať, žalovaný s tým ale nesúhlasil a k tomuto tvrdeniu sa v priebehu konania ani nevyjadril.

17. Poukázala na rozhodovaciu prax súdov podľa ktorej k zániku darovacieho vzťahu podľa dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa tu rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade (predkov a potomkov), ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu (R 88/1998). Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe (R 31/1999). Ustanovenie nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania sa iných osôb ako obdarovaného, hoci aj jemu blízkych. Od obdarovaného by nebolo možné spravodlivo požadovať, aby znášal sankciu za správanie sa iných osôb voči darcovi, za ktoré sám nezodpovedá (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

18. Žalobca v odvolacej replike v celom rozsahu zotrval na podanom odvolaní.

19. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, , ďalej len „“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario , keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil 25.1.2022 ( ).

20. Podľa darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

21. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z toho, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení a takýto naliehavý právny záujem nepreukázal ani riadne nezdôvodnil odvolací súd uvádza, že v zmysle žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V prípade určovacej žaloby je posúdenie procesnej prípustnosti z hľadiska preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súčasťou právneho posúdenia veci súdom.

22. Preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na určení práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu); pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši a odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov alebo vytvára základ pre jeho usporiadanie. Je pravdou, že v danom prípade žalobca v súvislosti so zmenou žalobného petitu neuviedol a ani na výzvu súdu na pojednávaní súdu dňa 30.5.2019 nevedel (hoci je zastúpený právnym zástupcom) uviesť a vysvetliť, v čom spočíva jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení, avšak nemožno prehliadať, že žalobca už v podanej žalobe uviedol, že „odporkyňa k dnešnému dňu na predmetnú výzvu nereagovala a k dnešnému dňu nedošlo ani k spätnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na moju osobu.“

23. Odvolací súd ďalej uvádza, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podanou žalobou a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak je predmetom určenia podľa právny vzťah vlastníctva k nehnuteľnostiam, nemožno prehliadať dôsledky, ktoré plynú zo zákona č. 162/12995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), keď dôvodom zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností záznamom podľa § 34 a nasl. je aj rozhodnutie súdu, ktoré potvrdzuje právo k nehnuteľnosti; vzhľadom k účinkom zápisu vlastníckych vzťahov do katastra nehnuteľností sa tak záznamom završuje proces odstránenia neistoty v doterajšom určení sporného právneho vzťahu. V nadväznosti na to si aj súdna prax osvojila záver, že ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a na jeho právne účinky je potom odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti.

24. S prihliadnutím k vyššie uvedeným záverom tak možno konštatovať, že žalobca ako vlastník nehnuteľnosti, ktorý daroval nehnuteľnosť, má po uplatnení práva na vrátenie daru, ktorej výzve žalovaná ako obdarovaná nevyhovela, naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva, pretože pokiaľ k zmene zápisu vlastníckeho práva v jeho prospech doposiaľ nedošlo.

25. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne žalobu zamietol z dôvodu nevykonateľnosti žalobného petitu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že z predložených čiastočných výpisov z katastra nehnuteľností, nebytový priestor (garáž) nie je v žalobnom návrhu (petite) riadne identifikovaná v zmysle listu vlastníctva; nejde o garáž č. X ale o priestor X-X, nenachádza sa na Z. XX, ale na Z. bez čísla, ďalej absentuje údaj o spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/292, či údaj o tom, že garáž sa nachádza v suteréne bytového domu, čo sú všetko údaje evidentné z listu vlastníctva, pričom uviedol, že žalobný návrh nemôže z vlastnej iniciatívy meniť, či dopĺňať, ani ho modifikovať; pritom nejde o nezrozumiteľný či neurčitý návrh rozsudku, teda o vadu, na ktorej odstránenie by mal dodatočne po zmene petitu žalobcu vyzývať.

26. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súčasťou spisu je aj čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 20.5.2015, na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou a ktoré sú predmetom sporu. Odvolací súd poznamenáva, že v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 najvyšší súd judikoval, že obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2020, sp. zn. ).

27. V náleze zo dňa 7.10.2015, sp. zn. aj Ústavný súd SR vyslovil, že každý návrh je nevyhnutné v okolnostiach danej veci posudzovať ako celok, pretože žalobný nárok netvorí len obsah petitu (to, čo je žiadané), ale i jeho skutkové odôvodnenie. Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno vykladať reštriktívne tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť presný návrh znenia výroku rozsudku súdu, pretože v druhej vety sa navrhovateľovi neukladá formulovať návrh (výrok rozsudku), ale iba to, aby sa z návrhu na začatie konania ako takého dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha (navrhovateľ totiž nemusí byť zakaždým zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom). Pretože iba súd, ktorý pozná právo a rozhoduje o tom, ako bude výrok jeho rozhodnutia formulovaný, aby bol aj materiálne vykonateľný, takže návrhom navrhovateľa na znení tohto výroku nie je viazaný, avšak pri formulácii výroku rozhodnutia súd dbá na to, aby z obsahového hľadiska celého návrhu vyjadroval to, čoho sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáhal.

28. V nadväznosti na uvedené, potom možno dať za pravdu žalobcovi, že vady žalobného návrhu, ktoré mu vytýkal súd prvej inštancie (chýbajúce a nepresné údaje identifikujúce nehnuteľnosť) nemohli byť dôvodom zamietnutia žaloby. Ak je totižto bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, čo je predmetom konania, je to práve súd, ktorý formuluje výrokovú časť rozhodnutia tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná (m. m. ). Ak by aj súd prvej inštancie mal za to, že žalobný petit nebol materiálne vykonateľný, pretože označenie nehnuteľností nie je v súlade s výpisom z listu vlastníctva založeným v spise, bol povinný žalobcu vyzvať na odstránenie zistených nezrovnalostí medzi žalobným petitom a predloženým listom vlastníctva alebo návrh na zmenu takto „nevykonateľného“ žalobného petitu nepripustiť.

29. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil konanie žalovanej, hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby o vrátenie daru voči žalovanej. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na zistenie relevantnosti tvrdení žalovanej z hľadiska skutočností uvádzaných na svoju obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku voči žalovanej na vrátenie daru, ktorého sa žalobca domáhal titulom správania sa žalovanej voči jeho osobe spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy.

30. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku náležite objasnil nesplnenie základných predpokladov pre aplikáciu , v zmysle ktorého sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby, keď mal za to, že v konaní nebolo preukázané konanie žalovanej voči žalobkyni, ktoré by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi, aj riadne v súlade s odôvodnil.

31. Odvolací súd ďalej pripomína, že hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, prípadne hodnota vierohodnosti; záver súdu týkajúci sa pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou vnútorného presvedčenia sudcu a jeho logického myšlienkového postupu so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Tento postup však musí byť v istom zmysle objektivizovaný konceptom takého hodnotenia dôkazov, ktoré obstojí z hľadiska jeho prípadného rozporu so zákazom arbitrárnej jurisdikčnej ľubovôle; nevyhnutným predpokladom konceptu hodnotenia dôkazov

je preto náležité odôvodnenie procesu prisudzovania dôkaznej sily jednotlivým vykonaným dôkazom v odôvodnení meritórneho rozhodnutia.

32. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok - záver sudcu o tom, ktoré z rozhodujúcich sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za dokázané. Až súhrn týchto skutočností vytvára zistený skutkový stav. Predmetom odvolacieho prieskumu nie je potom vlastné „hodnotenie“ dôkazov súdu prvej inštancie, pretože nemožno „hodnotiť“ dôkazy „zhodnotené“, okrem tej procesnej situácie, kedy súdom prvej inštancie vykonané hodnotenie dôkazov je v rozpore s pravidlami logického myslenia alebo v extrémnom rozpore s obsahom spisu. Odvolací súd preto iba posudzuje, či v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia hodnotenie (inak pre rozhodnutie zásadne významných) dôkazov je alebo nie je v rozpore s pravidlami logického myslenia, a to vo väzbe na ďalšie dôkazné prostriedky; či informácie zachytené v tom - ktorom dôkaznom prostriedku sú rozdielne a súd prvej inštancie bez ďalšieho privileguje len určitý dôkaz, či určitú množinu dôkazných prostriedkov a ponecháva bez povšimnutia (komplexného či riadne odôvodneného hodnotenia) iný dôkaz, či zostávajúcu množinu dôkazných prostriedkov.

33. Žiadne takéto pochybenie odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, resp. z obsahu spisu nezaznamenal.

34. Odvolací súd na ozrejmenie právnej stránky veci poukazuje tiež na to, že v výslovne uvádza, že darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy; definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená; pod týmto pojmom možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Prenikajú celým právnym poriadkom, pričom v rôznych obdobiach a za rôznych okolností sa mravné pravidlá hodnotia rozdielne, t. j. podliehajú zmenám v závislosti od konkrétneho spoločenského vývoja, sú súhrnom určitých v spoločnosti všeobecne akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti.

35. Definícia skutkovej podstaty hrubého porušenia dobrých mravov, teda nemôže byť výsledkom subjektívnych názorov účastníkov právnych vzťahov, pretože ide o objektívnu kategóriu, ktorá k jej všeobecne uznávanému a ustálenému významu akceptovanému v súčasnosti, prešla dlhým judikatúrnym a interpretačným vývojom.

36. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca v rámci konania nepreukázal dôvody pre vrátenie daru od žalovanej, ktoré by predstavovali skutočnosti takého závažného charakteru, sústavného trvania alebo intenzity, že by odôvodňovali naplnenie skutkovej podstaty správania sa žalovanej voči žalobcovi spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Súd prvej inštancie správne podotkol, že zdravotné diagnózy žalobcu, z hľadiska naplnenia hrubého porušenia dobrých mravov nie sú relevantné, nakoľko tieto sa ako dôvod vrátenia daru v liste žalobcu zo dňa 28.6.2017 adresovanom žalovanej neuvádzajú. Inak povedané, dôvodom pre ktorý sa žalobca domáhal vrátenia daru nebola skutočnosť, že žalovaná ho „vyhodila“ z bytu v čase, kedy sa žalobcov zdravotný stav radikálne zhoršil tak, ako tvrdí aj v podanom odvolaní.

37. V tejto súvislosti hodno zdôrazniť, že na platnosť právneho úkonu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom darca uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči nemu alebo členom jeho rodiny. Len tak, pri súčasnom splnení zákonných predpokladov podľa nastanú zamýšľané právne účinky jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu, t. j. zrušenie darovacej zmluvy a obnovenie jeho vlastníctva ex tunc, t. j. okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel obdarovanému (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ) .

38. Z hľadiska opodstatnenosti podanej žaloby potom bolo významné posúdenie len tých konkrétnych skutočností, ktoré žalobca uviedol v liste zo dňa 28.6.2017, ktorým vyzval žalovanú na vrátenie daru a to bola skutočnosť, že v marci 2017 zistil, že žalovaná má známosť s iným mužom a z bytu ho vyhodila, pričom toto správanie sa žalovanej a vyhodenie z bytu, za ktorý spláca úver považoval za rozporné s dobrými mravmi. Odvolací súd zároveň podotýka, že v súlade s možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo; pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. Tak ako uviedol aj súd prvej inštancie, v konaní

nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o hrubom nátlaku žalovanej a jej nového partnera, v dôsledku čoho bol žalobca nútený byt opustiť. Dôvodom, pre ktorý žalobca byt opustil bol primárne rozpad jeho vzťahu so žalovanou a pokiaľ ide o tú skutočnosť, že za byt aj naďalej spláca úver, odvolací súd uvádza, že ide o skutočnosť, ktorá existovala už v čase uzatvorenia zmluvy; darca sa pritom ako dôvodu vrátenia daru nemôže dovolávať takej skutkovej okolnosti, ktorá nastala alebo existovala už v dobe pred darovaním, prípadne takej okolnosti, za ktorej bol právny úkon urobený a o ktorej obe strany vedeli.

39. S poukazom na vyššie uvedené právne a skutkové závery odvolací súd v súlade so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že v prejednávanom spore nie je daná zákonná podmienka vrátenia daru v zmysle a námietky žalobcu v podanom odvolaní neboli z povahy veci spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, resp. neuviedol také skutočnosti, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

40. A nakoľko súd prvej inštancie správne vyhodnotil nedôvodnosť žalobcom uplatneného nároku na vrátenie daru, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( C. s .p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).