Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9Co-34-2021.pdf
PDF · 109.33 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/34/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: Bytové družstvo Prešov, so sídlom Bajkalská 30, 080 01 Prešov, IČO: 173665, právne zastúpeného JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom, so sídlom Bajkalská 30, 080 01 Prešov proti žalovaným: 1) J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX T., zastúpená: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, V., 2) Slovenská republika, zastúpená Okresným úradom Prešov, so sídlom Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, o zaplatenie 779,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/113/2016-172 zo dňa 27.04.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalobcovi voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.489,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške: 8,05% ročne zo sumy 40,28 eur od 01.06.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 82,12 eur od 01.07.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 82,12 eur od 01.08.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 82,12 eur od 01.09.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 82,12 eur od 01.10.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 82,12 eur od 01.11.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 82,12 eur od 01.12.2015 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 82,12 eur od 01.01.2016 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 82,12 eur od 01.02.2016 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 82,12 eur od 01.03.2016 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 29,96 eur od 01.07.2016 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 75,63 eur od 01.08.2016 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 75,63 eur od 01.09.2016 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 75,63 eur od 01.10.2016 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 75,63 eur od 01.11.2016 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 75,63 eur od 01.12.2016 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 75,63 eur od 01.01.2017 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 75,63 eur od 01.02.2017 do zaplatenia, 8,05% ročne zo sumy 75,63 eur od 01.03.2017 do zaplatenia,
8,05% ročne zo sumy 75,63 eur od 01.04.2017 do zaplatenia,
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu prvej inštancie doručenou 04.04.2016 v znení jej zmeny pripustenej uznesením č.k. 17C/113/2016-134 zo dňa 05.11.2020 domáhal toho, aby súd rozhodol, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 1.489,99 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške: 8,05 % ročne zo sumy 40,28 eura od 01.06.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 82,12 eura od 01.07.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 82,12 eura od 01.08.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 82,12 eura od 01.09.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 82,12 eura od 01.10.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 82,12 eura od 01.11.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 82,12 eura od 01.12.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 82,12 eura od 01.01.2016 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 82,12 eura od 01.02.2016 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 82,12 eura od 01.03.2016 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 29,96 eura od 01.07.2016 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 75,63 eura od 01.08.2016 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 75,63 eura od 01.09.2016 do zaplatenia,8,05 % ročne zo sumy 75,63 eura od 01.10.2016 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 75,63 eura od 01.11.2016 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 75,63 eura od 01.12.2016 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 75,63 eura od 01.01.2017 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 75,63 eura od 01.02.2017 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 75,63 eura od 01.03.2017 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 75,63 eura od 01.04.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dôvodom, pre ktorý sa žalobca ako správca bytového domu, súpisné č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. T., na ulici V. XX, T., v ktorom sa nachádza byt č. XXX, v spoluvlastníctve žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade má voči spoluvlastníkom pohľadávku z dôvodu neuhrádzania mesačných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv na plnenia spojené s užívaním bytu, a na správu domu. Predmetné plnenia nie sú uhrádzané od roku 2015. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná v 1. rade uviedla, že po smrti predchádzajúceho vlastníka, ktorým bol J. R., uhradila žalobcovi 517,77 eura, 227,71 eura a 314,99 eura, celkom 1.054,46 eura. Mala preto za to, že je dôvodné, aby jej súd uložil zaplatiť sumu 252,13 eura a žalovaného v 2. rade dlžnú sumu vo výške 1.306,59 eura. Žalovaný v 2. rade žiadal, aby bola žaloba voči nemu zamietnutá, Slovenskej republike pripadne majetok poručiteľa J. R., ak ho nikto po ňom nezdedí, až právoplatným rozhodnutím v konaní o dedičstve, prípadne v konaní o likvidácii dedičstva. Namietal, že nakoľko nie je vlastníkom nehnuteľností, nevznikla mu ani povinnosť uhrádzať nedoplatky, resp. platiť preddavky súvisiace so správou bytu, nemohol sa teda dostať ani do omeškania. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaná v 1.rade a osoba J. R., narodený XX.XX.XXXX, zomretý XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XX, XXX XX T., boli podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XXX na X.poschodí bytového domu so súp. č. XXX, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. T., ulica V. XX, T., každý v podiele 1/2. Podľa uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 26D/727/2014-172, Dnot 202/2014 v právnej veci prejednania dedičstva po nebohom J. R., rod. R., narodenom XX.XX.XXXX, naposledy bytom T., V. XX, zomretom XX.XX.XXXX, bola určená v čase smrti poručiteľa čistá hodnota dedičstva vo výške 5.268,24 eur, pričom majetok poručiteľa, ktorý nenadobudol žiaden dedič zo závetu alebo zo zákona, pozostávajúci z nehnuteľnosti, t.j. bytu č. XXX, na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXX postaveného na parcele C KN XXX/X v T., na ulici V. vchod XX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 56/3068 zapísané na LV č. XXXX pod P v podiele 1 ako aj podiel na pozemku C KN XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria 617 m2 zapísaný v LV č. XXXX pod P v podiele 28/3068 vrátane v rozhodnutí uvedených hnuteľných vecí ako odúmrť pripadá Slovenskej republike do správy Okresného úradu Prešov. Podľa uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 26D/727/2014-304 Dnod/202/2014 zo dňa 09.09.2020 nehnuteľný majetok, ktorý bol predmetom dedičského konania po J. R., bol ponúkaný na priamy predaj, v stanovenej lehote do 31.08.2020 sa neprihlásil žiaden záujemca o kúpu. Nehnuteľný majetok bol ponúknutý aj spoluvlastníčke nehnuteľnosti, ktorá záujem neprejavila. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2020. Podľa výpisov plnení spojených s užívaním bytu žalovaní, resp. podieloví spoluvlastníci dlhujú na platbách za preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a na plnenia spojené s užívaním bytu a
na správe domu celkovo sumu 779,36 eura k 21.03.2016, ktorá pozostáva z nedoplatkov za rozdiel v mesiaci 6/2015 v sume 40,28 eura, za mesiace 7,8,9/2015 á 82,12 eura, za mesiace 10,11,12/2015 á 82,12 eura, za mesiace 1,2,3/2016 á 82,12 eura a po rozšírení žaloby aj za mesiace 4,5,6/2016 á 82,12 eura, za mesiace 7,8,9,10,11,12/2016 á 75,63 eura, za mesiace 1,2,3,4/2017 á 75,63 eura, všetko pri započítaní preplatku vyúčtovania za rok 2015 - 292,03 eura. Súd prvej inštancie z dokladov predložených žalovanou v 1. rade zistil, že žalovaná v 1. rade uhradila žalobcovi za obdobie rokov 2014-2019 celkovo sumu 2.909,58 eura, čo žalobca nespochybnil. Na základe zisteného skutkového stavu mal súd za nesporné vlastníctvo bytu, nárok na platby za užívanie ktorého bol predmetom konania, jeho vlastníkmi sú žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade, každý v podiele 1/2. Nesporné bolo, že správu predmetnej nehnuteľnosti vykonáva žalobca a rozporovaná nebola ani výška žalovanej pohľadávky, ako aj platby poukázané žalovanou v 1. rade v prospech žalobcu. Pokiaľ žalovaný v 2. rade namietal svoju povinnosť do vzťahu k žalovanému nároku, uviedol, že žalovaný v 2. rade stal sa vlastníkom spoluvlastníckeho podielu po tom, ako všetci do úvahy pripadajúci dedičia odmietli dedičstvo po nebohom J. R., ktorý bol do XX.XX.XXXX (deň úmrtia) podielovým spoluvlastníkom bytu s podielom 1/2, spolu so žalovanou v 1. rade. Keďže po J. R. nededil žiaden z dedičov, odúmrť (caducum) majetok z dedičstva prešiel na štát, ktorý ho nemôže odmietnuť, nakoľko je tzv. univerzálnym sukcesorom. K námietke žalovaného v 2. rade uhrádzať aj úroky z omeškania uviedol, že omeškanie s plnením dlhu nastáva zo zákona, bez ohľadu na to, či dlžník omeškania zavinil alebo nie. Poukázal na to, že v posudzovanej veci išlo o špecifický prípad, kedy žalovaný v 2. rade neužíval/nemohol užívať byt, avšak táto nehnuteľnosť nebola v rozhodnom období užívaná ani žalovanou v 1. rade. Štát ako subjekt práv a povinností je povinný zaplatiť aj príslušenstvo pohľadávky (úrok z omeškania), keďže v čase splatnosti jednotlivých platieb už bol vlastníkom časti nehnuteľnosti a je irelevantné to, kedy sa o vlastníctve dozvedel. Uviedol, že by bolo krajne nespravodlivé keby k úhrade príslušenstva pohľadávky bola zaviazaná žalovaná v 1. rade, aj vo svetle tej skutočnosti, že štát je ekonomicky neporovnateľne silnejším subjektom ako jednotlivec. Tak ako môže byť zaviazaný k úhrade pohľadávky s príslušenstvom dlžník - fyzická osoba, rovnako to platí aj vo vzťahu k právnickej osobe - štátu. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ust. Občianskeho zákonníka - § 139, § 123, § 124, § 125 ods. 1, § 460, § 462, § 472 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2, na ust. zákona č. 172/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov - § 7b ods. 5, § 8b ods. 1 písm. j/, § 10 ods. 1, na ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 vychádzajúc z úspechu vo veci.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v 2. rade majúc za to, že sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku. Podľa žalovaného v 2.rade súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 10 ods. 1 prvá veta zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov, podľa ktorého vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv a to od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Podľa žalovaného v 2. rade využitím analógie legis možno vyvodiť, že vyššie uvedená povinnosť nastala od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po zápise vlastníckeho práva Slovenskej republiky nadobudnutého dedičstva do katastra nehnuteľností. Uznesenie Okresného súdu Prešov sp.zn. 26D/727/2014 Dnod202/2014 z 09.09.2020 nadobudlo právoplatnosť 26.09.2020. Povinnosť Slovenskej republiky poukázať preddavky ako aj platby, by mohla vzniknúť najskôr 01.11.2020. Podľa žalovaného v 2. rade súd prvej inštancie nezohľadnil ust. § 123 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Rozhodujúce je slovné spojenie „v medziach zákona“, na čo súd prvej inštancie neprihliadal. Nadobudnutý majetok v dedičskom konaní je majetkom v dočasnej správe a zo zákona je tento majetok prebytočný. Okresný úrad ako dočasný správca nie je oprávnený na jeho užívanie čo je práve ten zákonom stanovený rámec oklieštenia vlastníckych práv Slovenskej republiky. Poukázal tiež na to, že žalovaná v 1. rade nebola na svojom vlastníckom práve žiadnym spôsobom ukrátená. Mohla byt počas celej doby nerušene užívať, prípadne byt prenajať, pričom žalovaný 2. rade na takéto konanie nemá do právoplatného rozhodnutia v konaní o dedičstve ani počas likvidácie dedičstva žiaden dosah. Je podľa žalovaného v 2. rade irelevantné, či v žalovanom období žalovaná v 1. rade byt užívala alebo nie. Žalovaný v 2. rade namietal aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania. Dlžná povinnosť, najmä jej výška a splatnosť, všetky povinnosti z nej vyplývajúce musia byť dlžníkovi známe. To, že sa Slovenská republika stala spoluvlastníčkou bytu sa
stalo známym až dňom doručenia rozhodnutia v dedičskom konaní. Povinnosť poukázať preddavkové platby mohla by vzniknúť najskôr 01.11.2020, preto sa žalovaný v 2.rade nemohol dostať do omeškania. Naviac žalobca žaluje Slovenskú republiku zastúpenú Okresným úradom Prešov, ale doposiaľ takto značenému žalovanému nebol doručený žiadny predpis mesačných zálohových platieb spojených s užívaním bytu. Mal taktiež za to, že o nároku na náhradu trov konania bolo dôvodné rozhodnúť podľa § 257 Civilného sporového poriadku.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného v 2. rade, v zmysle ktorého sa má stať spoluvlastníkom predmetného bytu až právoplatným rozhodnutím súdu v dedičskom konaní. Tento názor je v rozpore s ust. § 207 ods. 4 CSP. Poukázal na názory právnej vedy aj judikatúry, z ktorých vyplýva, že odúmrť je tradične považovaná za jednu z foriem univerzálnej sukcesie, a treba na ňu hľadieť analogicky podľa právnej úpravy nadobudnutie poručiteľovho majetku dedičmi a zodpovednosti dedičov za poručiteľove dlhy, ibaže zákon o tom ustanovuje pri odúmrtí niečo iné. Slovenskú republiku je tak potrebné považovať za vlastníka predmetného bytu od momentu smrti poručiteľa, a ako vlastník zodpovedá za záväzky spoločne a nerozdielne spolu so žalovanou v 1. rade, a to na základe § 139 Občianskeho zákonníka. Uviedol taktiež, že platením za služby spojené s užívania príspevkov do fondu prevádzky údržby a opráv všetkými vlastníkmi (aj keď ich dlžník neplatí) dochádza k zhodnocovaniu celého bytového domu, čím sa zároveň zhodnocuje aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a pozemku prislúchajúceho k bytu dlžníka, ktorý je predmetom dedenia. Takýmto spôsobom aj univerzálny dedič benefituje vyšším výťažkom z neskoršieho predaja majetku, z realizácie povinností ostatnými vlastníkmi bytov, z ich prostriedkov, ktoré slúžili na zhodnotenie domu, a to aj napriek tomu, že dedič neplatí nič. V bytovom dome do spoločných fondov domu doposiaľ neprispieval, ostatní vlastníci bytov nemajú možnosť pre prípad neplnenia povinností dlžníkom, dedičom, vystúpiť z tohto právneho vzťahu. Toto spoluvlastníctvo v bytovom dome nie je možné zrušiť, vypovedať ani inak ukončiť. Vytvorené spoločenstvo alebo správca nemajú akúkoľvek možnosť obmedziť dlžníkovi napríklad dodávky teplej a studenej vody, tepla, spoločného osvetlenia, vypnúť výťah na poschodí, neposkytovať údržbu na dom, neposkytovať služby správy, služby obnovy bytového domu, ani inak od zmluvy odstúpiť. Ak by sa čo i len pripustila právna argumentácia žalovaného v 2. rade o splatnosti jeho záväzkov vyplývajúcich z vlastníctva bytu, potom by sa žalovaný síce stal vlastníkom nehnuteľností ku dňu smrti poručiteľa, avšak v prípade výlučného vlastníctva (poručiteľa, dediča, nadobúdateľa), by nebolo osoby, ktorá by bola povinná za spoločné nehnuteľnosti v bytovom dome uhrádzať náklady za dodané plnenia, za prevádzku, údržbu a opravy bytového domu, ktoré znášajú vlastníci pomerne. Takáto predstava je neprípustná už v rovine teoretických úvah. Na základe uvedeného je možné vyvodiť, že žalovaní dostali sa do omeškania, preto sú povinní platiť aj úroky z omeškania. Odvolanie žalovaného v 2. rade je preto v celom rozsahu podľa žalobcu nedôvodné. Žalobca mal za to, že je dôvodné, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a žalobcovi priznal voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaný v 2. rade v reakcii na vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu zopakoval tvrdenia uvedené v odvolaní. Zdôraznil, že je otázne, či je spravodlivým rozhodnutie, ktorým je žalovaný sankcionovaný úrokom z omeškania za niečo čo nemohol užívať, do čoho nemal možnosť ani oprávnenie zasiahnuť, vzniká tak značný nepomer medzi povinnosťami a oprávneniami v súvislosti s prechodom vlastníctva k bytu; žalobca reagujúc na predmetné vyjadrenie žalovaného v 2. rade uviedol, že rozhodnutie súdu má deklaratórny účinok ku dňu smrti poručiteľa. Ak by malo konštitutívny účinok ku dňu vydania alebo právoplatnosti uznesenia, potom by v istom dlhom období nehnuteľnosť nemala žiadneho vlastníka. Táto téza je v rozpore s elementárnymi princípmi práva. Vo zvyšku zotrval na predchádzajúcej argumentácii.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie rozhodnutiu súdu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust § 379 a nasledujúcich CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmať z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 13.01.2022 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalovaného v 2. rade dôvodným nebolo.
6. Odvolacia argumentácia žalovaného v 2. rade, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu prvej inštancie, bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení a tvrdení o nesprávnom právnom posúdení veci prejednávanej súdom prvej inštancie. Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených tvrdení, prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
7. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
9. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením, má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie z dokazovania riadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne závery, ku ktorým dospel, vychádzajú zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne sformulované vysvetlenie dôvodov rozhodnutia, ku ktorému dospel. Je zrejmé, že sa podrobne zaoberal všetkými tvrdenými skutočnosťami, dôkazmi a námietkami, správne ich v jednotlivosti ako aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil, a dospel tak k správnemu právnemu záveru. Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a majúc za to, že opakovanie dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie a ktoré považuje za správne nezodpovedá princípu hospodárnosti konania, k odvolacím dôvodom žalovaného v 2. rade preto len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva:
10. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 462 Občianskeho zákonníka dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.
11. Východiskovou základňou výkladov právnych noriem je postup súdu, ktorý rešpektuje právny poriadok, spoločenské podmienky, zodpovedá logickým pravidlám a eliminuje vznik možných hodnotových rozporov. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, t.j. § 460 a § 462 Občianskeho zákonníka v kontexte so súdom zisteným skutkovým stavom, kde v dedičskom konaní po poručiteľovi J. R., pripadlo dedičstvo žalovanému v 2. rade je zrejmé, že žalovaný v 2. rade má osobitné postavenie. Nie je síce dedičom, ale dedičstvo mu pripadne práve preto, že žiadny iný dedič nie je. Jeho postavenie sa od postavenia dediča líši tým, že nie je na jeho vôľu ponechané to, či dedičstvo prijme alebo nie. Dedičstvo odmietnuť nemôže. Z hľadiska rozsahu platiť dlhy poručiteľa má však rovnaké postavenie ako dedič (§ 472 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 470 Občianskeho zákonníka). Na rozdiel od dedičov však nezodpovedá sa dlhy vlastným majetkom, ale len hodnotami z dedičstva, resp. výťažkom z ich predaja. Ak súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť pohľadávku, nárok z ktorej žalobca uplatnil v tomto konaní, vrátane jej príslušenstva, spolu so žalovanou v 1. rade, nie je možné tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie nič vytknúť. Pri rozhodovaní o nároku žalobcu súd prvej inštancie striktne vychádzal z právnej úpravy, ktorej iná interpretácia ako tá, ktorú súd prvej inštancie zvolil, by viedla k potlačeniu práv veriteľov, ktorým by nebola poskytnutá náležitá ochrana. Námietka, že štát nemôže dedičstvom disponovať do času určenia za nadobúdateľa dedičstva obstáť nemôže taktiež. Dedičstvo mu totiž v zmysle § 462 Občianskeho zákonníka pripadá už smrťou poručiteľa. Uznesenie súdu ktorým sa potvrdzuje, že štátu pripadlo dedičstvo, má len deklaratórnu povahu. Povinnosť platiť úhrady spojené s užívaním bytu vzniká
od momentu nadobudnutia vlastníctve, čo sa týka aj úrokov z omeškania, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky, na ktoré je preto zákonný nárok. V tejto súvislosti je priliehavá argumentácia žalobcu v tom zmysle, že nie je možné spravodlivo požadovať od ostatných spoluvlastníkov bytového domu, aby sa títo výlučne mali podieľať na platbách, k úhrade ktorých sú povinní všetci vlastníci bytov v bytovom dome do času deklarovania toho, že štát nadobudol vlastníctvo bytu v bytovom dome ako odúmrť.
12. Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol rozsudok napadnutý žalovaným v 2. rade, povinným plnením spoločne a nerozdielne, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, vrátane správneho výroku o nároku na náhradu trov konania zodpovedajúcemu výsledku konania. Výnimočnosť dôvodov pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade z okolností prejednávanej veci nevyplynula, a v priebehu konania dôvody pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovaným v 2. rade tvrdené ani neboli.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný v 2. rade bol v odvolacom konaní neúspešný, preto odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Kvantifikáciu trov zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.