Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/48/2016

Identifikačné číslo spisu: 7815010127 Dátum vydania rozhodnutia: 05.10.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7815010127.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci obvineného Q. H., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa a iný trestný čin, na neverejnom zasadnutí konanom 5. októbra 2016 v Bratislave, o dovolaní obvineného podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , z 23. júla 2015 takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Q. H. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. , z 3. júna 2015 bol obvinený Q. H. uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa v bode 1/ rozsudku a z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa v bode 2/ označeného rozsudku a to pre skutok podrobne rozvedený vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Za tieto trestné činy bol menovanému uložený podľa s použitím , , s prihliadnutím na ust. , , úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov. Podľa bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Poškodená strana bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Krajský súd v Košiciach na podklade odvolania podaného obvineným Q. H. rozhodol uznesením, sp. zn. , z 23. júla 2015 podľa o zamietnutí odvolania menovaného.

Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal obvinený Q. H. prostredníctvom obhajcu dovolanie z dôvodu podľa , pretože: „Prvostupňový súd nesprávne použil ustanovenia o posudzovaní poľahčujúcich okolností a v dôsledku toho nebral pri rozhodovaní o treste do úvahy a nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa , a to napriek tomu, že vo výroku rozsudku je použitie ustanovenia , Trestného

zákona uvedené, v dôsledku čoho mu bol uložený prísnejší trest.“ Ďalej vysvetlil, že on „po celú dobu popisoval všetky okolnosti o trestnej činnosti tak, ako bol nakoniec uznaný aj vinným a v tomto rozsahu označoval aj všetky dôkazné prostriedky a aktívne prispieval k objasneniu svojej trestnej činnosti. Nijakým spôsobom nezavinil a ani to nemohol ovplyvniť, že svedok, poškodený a C. ho nedôvodne chcel usvedčovať z inej trestnej činnosti, než ktorú v skutočnosti spáchal, a preto v tomto smere nemal dôvod sa priznávať a naopak musel označovať dôkazy a tvrdenia na svoju obranu a preukázanie skutkového stavu. S touto skutočnosťou sa nedostatočne vysporiadal aj odvolací súd a tak porušil ustanovenie , čím boli porušené ustanovenia až 4 a a ust. s použitím ust. , pretože mal rozsudok prvostupňového súdu zrušiť vo výroku o treste a vo veci mal sám rozhodnúť tak, že mu mal uložiť miernejší trest.“ V závere dovolania navrhol, aby najvyšší súd vyslovil rozsudkom, že uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , z 23. júla 2015 bol porušený zákon, zrušil označené uznesenie krajského súdu a rozsudok Okresného súdu Rožňava, sp. zn. , z 3. júna 2015 vo výroku o treste a prikázal Okresnému súdu Rožňava, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu ( ), bolo podané prostredníctvom obhajcu ( ) osobou oprávnenou ( ) v zákonnej lehote ( ) na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni ( ) dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (, ) a že obvinený podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok ( ).

Najvyšší súd následne zistil, že dovolanie obvineného Q. H. nie je opodstatnené, pretože je zrejmé, že nie sú splnené podmienky dovolania.

K namietanému porušeniu zákona súdmi nižších stupňov tým, že pri určení druhu trestu a jeho výmery nezistili a nezohľadnili poľahčujúcu okolnosť podľa (napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), v dôsledku čoho bol obvinenému uložený trest odňatia slobody s použitím , (prevaha priťažujúcich okolností plus zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu) Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva nasledovné.

Otázka zisťovania resp. zhodnotenia (ne)existencie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmavania dovolacieho súdu v prípade, že tento koná na podklade dovolania obvineného podľa . Ak ale súd vo výroku napadnutého rozhodnutia konštatuje danosť niektorej takejto okolnosti či už poľahčujúcej alebo priťažujúcej, ale v rozpore s tým ju nezoberie do úvahy pri ukladaní trestu - pri úprave trestnej sadzby - tak, ako to ustanovuje až 4 , ide o skutočnosť, ktorá za splnenia podmienky uvedenej v môže znamenať naplnenie dovolacieho dôvodu podľa (R 18/2015).

S ohľadom na všetky okolnosti prípadu je možné pripustiť, že obvinený sa k trestnej činnosti priznal. Skutočnosť, že obvinený Q. H. sa k trestnej činnosti priznal už bola súdmi nižších stupňov zohľadnená v aplikácii poľahčujúcej okolnosti podľa (priznal sa k trestnému činu a tento úprimne oľutoval). Opätovné zohľadnenie tej istej skutočnosti ako zároveň aj druhej poľahčujúcej okolnosti podľa sa prieči logike, zákonu i zmyslu ich samotného dobrodenia v prospech obvineného. Dvojité pričítanie tej istej okolnosti v predmetnom prípade nie je možné. Z predloženého spisu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali „aktívnemu prispievaniu obvineného k objasneniu svojej trestnej činnosti“, pretože opakovaný pravdivý opis priebehu skutkového deja (ktorý bol napokon ustálený súdom) má stále len povahu priznania sa k trestnému činu. Preto okresný ani krajský súd nemohli zistiť a napokon ani zohľadniť u obvineného poľahčujúcu okolnosť podľa .

Okrem toho v predmetnej veci by bol dovolací dôvod podľa daný, ak by okresný súd vo výroku o treste konštatoval existenciu aj poľahčujúcej okolnosti podľa a napriek tomu by obvinenému uložil trest za použitia , čo sa ale nestalo.

Za takéhoto stavu platí v úvode vyslovené, že otázka zisťovania resp. zhodnotenia (ne)existencie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmavania dovolacieho súdu.

Ďalej najvyšší súd poznamenáva, že nemožno opomenúť ustanovenie , podľa ktorého dôvody podľa odseku 1 písm. i/ a podľa odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.

Analyzujúc predmetnú vec aj s ohľadom na ustanovenie , hoci by aj bol daný dovolací dôvod v rozsahu naznačenom obvineným, nemohol by najvyšší súd dospieť k pozitívnemu záveru o dôvodnosti podaného dovolania, pretože obvinenému Q. H. bol uložený taký druh trestu a v takej výmere, ktorá je spravodlivým obrazom účelu trestu z hľadiska generálnej i individuálnej prevencie a primerane a v dostatočnom rozsahu zohľadňuje osobu obvineného, povahu trestnej činnosti a tiež celkový stupeň spoločenskej škodlivosti jeho konania. Za takejto situácie by nebolo možné vysloviť, že uložený trest (pri prípadnom porušení zákona zo strany súdov nižších stupňov, ktoré však najvyšší súd nezistil) zásadne negatívne ovplyvnil postavenie obvineného Q. H.. Preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.