Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ndt/19/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Františka Moznera v trestnej

veci proti obžalovanému M. P . a spol. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.

zák. na neverejnom zasadnutí konanom 5. októbra 2016 v Bratislave o návrhu obžalovaného

M. P. podľa na odňatie veci Okresnému súdu Trenčín a jej prikázanie

Okresnému súdu Trnava, takto

rozhodol:

Trestná vec obžalovaného M. P. a spol. vedená na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.

sa tomuto súdu n e o d n í m a .

O d ô v o d n e n i e

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podanej 4. februára

2016 je na Okresnom súde Trenčín vedené pod sp. zn. trestné stíhanie

obžalovaných M. P. a J. L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa

§ 156 ods. 1 Tr. zák., ktorého podstata spočíva v tom, že 10. októbra 2014 mali v priestoroch

vychádzkového dvora Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava fyzicky napadnúť

J. J. a spôsobiť mu zranenia vyžadujúce si jeho hospitalizáciu od 10. do 21. októbra 2014.

Obžalovaný M. P. podaním došlým Okresnému súdu Trenčín 2. mája 2016 namietol

zaujatosť zákonnej sudkyne JUDr. Beáty Schmidtovej z dôvodu jej príbuzenského vzťahu

k npor. D. K. (príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže prítomný

pri prečítaní a podpise niektorých zápisníc o úkonoch prípravného konania v tejto veci,

pozn.), ktorý jej mal podľa obžalovaného prikázať, aby ho odsúdila. Súčasne navrhol

predmetnú trestnú vec odňať Okresnému súdu Trenčín a prikázať ju Okresnému súdu Trnava

2

tvrdiac, že na Okresnom súde Trenčín sú voči jeho osobe zaujatí všetci sudcovia tohto súdu

pre ich nadštandardné vzťahy s väznicou Ilava, kde sa prejednávajú žiadosti odsúdených

a návrhy riaditeľa ústavu. Tieto nadštandardné vzťahy potvrdzuje podľa obžalovaného to,

že okresný súd návrhom a požiadavkám väznice vždy vyhovie a vo veľa prípadoch zruší

takéto rozhodnutie až nadriadený súd, ktorý zároveň vytkne nesprávnosť rozhodnutia.

Okrem toho obžalovaný uviedol, že sudkyňa, ktorá rozhoduje v jeho trestnej veci a sudcovia

Okresného súdu Trenčín sú v rodinnom prepojení a sú medzi nimi rodinné väzby aj

s Okresnou prokuratúrou Trenčín, na ktorej stranu sa podľa obžalovaného jednoznačne

prikláňajú a to s cieľom kriminalizovať jeho osobu a viesť jeho trestné veci v jeho

neprospech. Uvedené sa obžalovaný dozvedel od dôveryhodného zdroja, ktorý ho informoval

v osobnej korešpondencii.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd, ktorý je obom

uvedeným súdom najbližšie spoločne nadriadený, preskúmal návrh obžalovaného ako aj

predložený spisový materiál a dospel k záveru, že niet dôležitého dôvodu na odňatie veci

vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. a na jej prikázanie Okresnému

súdu Trnava.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Úvodom považuje najvyšší súd za potrebné vo všeobecnej rovine uviesť, že odňatie

veci príslušnému súdu a jej prikázanie inému (miestne nepríslušnému) súdu je opatrením

výnimočným, pretože predstavuje prielom do garantovaného

práva, že nikto nemôže byť odňatý jeho zákonnému sudcovi ( Slovenskej

republiky). Hoci zákon v ustanovení bližšie nevymedzuje dôležité

dôvody odôvodňujúce delegáciu veci, pri ich posúdení, aj so zreteľom na vyššie uvedený

ústavný princíp zákonného sudcu, je nutné vychádzať z toho, či u miestne príslušného súdu

možno zabezpečiť dodržanie základných zásad trestného konania a vylúčiť akékoľvek

opodstatnené pochybnosti o nestrannosti súdu. Jedným z takýchto dôvodov je tak i prípad

vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania konkrétnej veci. Preto základná

otázka, ktorú musel najvyšší súd v posudzovanej veci vyriešiť, bola tá, či z vykonávania

úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného M. P. a spol., vedenej

na Okresnom súde Trenčín, sú vylúčení všetci sudcovia tohto súdu.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený

(okrem iných) sudca, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti pre jeho pomer

k prejednávanej veci, alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému

zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

V súlade s dlhodobo ustálenou súdnou praxou platí, že pomer k prejednávanej

veci môže spočívať u sudcu napríklad v tom, že sudca sám, alebo jemu blízka osoba

boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou. Z titulu pomeru k prejednávanej veci

je vylúčený tiež sudca, ktorý by vo veci mohol vystupovať ako svedok. Pre pomer k osobám,

ktorých sa úkon týka, resp. k ich zástupcom a orgánom činným v trestnom konaní bude

spravidla vylúčený sudca, ktorý je k týmto osobám predovšetkým v pomere príbuzenskom

alebo obdobnom, ale tiež vo vzťahu úzko priateľskom, či naopak nepriateľskom.

Treba zároveň zdôrazniť, že i keď zákon nespája vylúčenie sudcov z prejednania

a rozhodovania veci iba so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale dôvodom takéhoto

rozhodnutia je čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie

o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z už zmieneného ústavného princípu, že nikto nesmie

byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Inak povedané, sudcu možno vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré

mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo,

resp. vzbudzujú dôvodné pochybnosti, že jeho rozhodnutie tieto požiadavky spĺňať nebude.

Pri posudzovaní (ne)zaujatosti sudcu sa pritom uplatňuje jednak subjektívny prístup,

ktorý vychádza z osobného presvedčenia konkrétneho sudcu, ktorého osobná nezaujatosť

(nestrannosť) sa predpokladá až dovtedy, kým sa nepreukáže opak, a jednak prístup

objektívny, ktorý vyplýva z požiadavky, aby spravodlivosť bola nielen vykonávaná, ale musí

sa i zdať, že je vykonávaná, a ktorého cieľom je overiť, či existujú nejaké overiteľné

skutočnosti spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Aj pri uplatnení druhého

kritéria ale platí, že pri rozhodovaní o tom, či je v konkrétnom prípade daný legitímny dôvod

k obavám, že niektorý sudca nie je nestranný, môže byť stanovisko strán trestného konania

síce dôležité, nie je ale rozhodujúce. Rozhodujúcim je to, či takáto obava môže byť

považovaná za objektívne oprávnenú (primerane napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské

práva vo veci Hauschildt proti Dánsku z 24. mája 1989 a vo veci D. N. proti Švajčiarku

z 29. marca 2001).

Spravujúc sa týmito všeobecnými východiskami považoval najvyšší súd pri posúdení

predloženej veci za rozhodujúce, že nielen z vyjadrenia zákonnej sudkyne, ktorá poprela

akýkoľvek vzťah k npor. D. K. (ktorého ani nepozná), ale i z vyjadrení ostatných sudcov

Okresného súdu Trenčín vyplýva, že sa necítia byť v tejto veci zaujatí, pričom niet žiadneho

dôkazu o opaku. Za taký totiž nemožno v žiadnom prípade považovať ničím nepodložené

tvrdenia obžalovaného o nadštandardných vzťahoch namietaných sudcov s väznicou v Ilave

a o ich rodinných väzbách s Okresnou prokuratúrou Trenčín. Zároveň takéto všeobecné

(konkrétnymi skutočnosťami neodôvodnené) vyjadrenia nie sú spôsobilé vyvolať také

pochybnosti o nezaujatosti sudcov príslušného súdu, ktoré by bolo možné považovať za

objektívne oprávnené, ale nasvedčujú skôr tomu, že zo strany obžalovaného ide iba

o procesnú obštrukciu.

Tieto dôvody viedli najvyšší súd k záveru, že sudcovia Okresného súdu Trenčín nie sú

vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania vo veci obžalovaného M. P. a spol. vedenej

pod sp. zn. a preto tu nie je daný dôležitý dôvod pre jej odňatie tomuto súdu

a prikázanie Okresnému súdu Trnava.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. októbra 2016

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. František Mozner

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová