Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/73/2015

Identifikačné číslo spisu: 7914010293 Dátum vydania rozhodnutia: 25.10.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Pavol Farkaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7914010293.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. októbra 2016 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Štefana Harabina v trestnej veci proti obvinenej Ing. K. F. pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10. decembra 2014, sp. zn. takto

rozhodol:

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10. decembra 2014, sp. zn. b o l p o r u š e n ý z á k o n

z dôvodu v ustanovení , veta prvá , , Tr. zák. a Tr. zák. v prospech obvinenej Ing. K. F..

Tento rozsudok s a z r u š u j e.

Zároveň sa zrušujú všetky ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajskému súdu v Košiciach s a p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Odôvodnenie

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Trebišov z 2. októbra 2014, sp. zn. bola obvinená Ing. K. F. uznaná za vinnou zo spáchania prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že ako osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Ing. K. F., so sídlom M., M. R.U. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, ako zamestnávateľ za obdobie od 1. júla 2012 do 30. novembra 2012 zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatné dávky nemocenského poistenia, starobného poistenia, invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti, ktoré zrazila zamestnancom zo

mzdy vo výške 9,4 % z vymeriavacieho základu, a to za mesiac júl 2012 v sume 29,36 Eur, za august 2012 v sume 212,26 Eur, za september 2012 v sume 131,69 Eur, za október 2012 v sume 125,14 Eur, za mesiac november 2012 v sume 121,22 Eur, čím takto pre L. T., pobočka M. za uvedené obdobie celkovo zadržala a neodviedla poistné vo výške 619,67 Eur.

Za to bol obvinenej podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov (podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák.).

Poškodená strana L. T., pobočka M. bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podala obvinená Ing. K. F. odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací svojím rozsudkom z 10. decembra 2014, sp. zn. tak, že podľa zrušil rozsudok Okresného súdu Trebišov a na základe podľa obvinenú pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin neodvedenia dane a poistného podľa , spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratury Trebišov č. oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Poškodenú L. T., pobočka M. odvolací súd podľa s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomto rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal generálny prokurátor Slovenskej republiky ako oprávnená osoba dovolanie, pričom tento mimoriadny opravný prostriedok oprel o dovolacie dôvody uvedené v , t. j. že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Generálny prokurátor namietal správnosť záverov vyjadrených v napadnutom uznesení, keď krajský súd podľa odsudzujúci rozsudok okresného súdu zrušil a následne podľa obvinenú spod obžaloby oslobodil s odôvodnením, že pokiaľ obvinená časť dlžnej sumy vo výške 362,84 Eur skôr ako bolo vo veci ukončené vyšetrovanie uhradila, trestnosť jej činu zanikla, keďže splnila zákonné podmienky ustanovenia Tr. zák. o účinnej ľútosti, ktoré zákonné ustanovenie sa vzťahuje aj na trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa Tr. zák. Takýmto postupom krajský súd porušil zákon v prospech obvinenej Ing. K. F..

Dovolateľ ďalej dovodil, že obvinená aj napriek čiastočnej úhrade dlžného poistného naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. po stránke objektívnej i subjektívnej a v záverečnej časti odôvodnenia dovolania vyjadril názor, že odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach považuje za nedostatočné.

Generálny prokurátor preto navrhol, aby dovolací súd vyslovil podľa porušenie zákona v prospech obvinenej Ing. K. F., zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach a prikázal mu, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.

Obvinená podala k dovolaniu prokurátora prostredníctvom obhajcu písomné vyjadrenie z 15. októbra 2014 (doručené Okresnému súdu Trebišov dňa 16. októbra 2015), v ktorom uviedla, že v pôvodnom konaní sa odvolávala najmä na aplikáciu zásady trestného konania „in dubio pro reo" a na základe toho sa dožadovala oslobodenia spod obžaloby, pretože v konaní pred súdom prvého stupňa vznikli o dokazovanej skutočnosti pochybnosti. V ďalšej časti svojej argumentácie poukázala na konkrétne skutkové okolnosti, ktoré boli v rámci trestného konania predmetom dokazovania. V danej súvislosti poukazovala najmä na závery znaleckého dokazovania, a to ohľadom jej reálnej schopnosti odviesť daň a poistné v inkriminovanom období.

Obvinená tiež namietala preukázanie svojho zavinenia, a to aspoň vo forme nepriameho úmyslu

zabezpečiť sebe alebo inému majetkový prospech.

Podľa jej názoru súd vzhľadom na pochybnosti mal rozhodnúť o jej oslobodení aj vzhľadom na ustanovenie , ak sa niektorý čiastkový útok pokračovacieho trestného činu nestal (skutky za obdobie mesiacov júl, august, september a november 2012).

V záverečnej časti svojho vyjadrenia obvinená rezultovala, že napriek tomu, že skutkový stav nebol súdom spoľahlivo preukázaný a dokazovaním neboli odstránené všetky pochybnosti, súd sa neriadil zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného", a preto odsudzujúci rozsudok prvostupňového súdu považuje za neobjektívny a nezodpovedajúci stavu veci a zákonu. Poukázala tiež na nepatrnú závažnosť prečinu a svoju doterajšiu bezúhonnosť a v tejto svislosti na možnosti miernejšieho postupu, ako možnosť ukladania sankcie, napríklad možnosť zastavenia trestného stíhania podľa

Z pohľadu uvedenej argumentácie považuje obvinená napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach za správny a navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že niet žiadneho zákonného dôvodu pre odmietnutie dovolania generálneho prokurátora, preskúmal na verejnom zasadnutí ( ) zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, proti ktorému dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo so zameraním sa na dôvody dovolania podľa uvedené v podanom dovolaní (ktorými je podľa dovolací súd viazaný) a zistil, že dovolací dôvod uplatnený generálnym prokurátorom je opodstatnený.

Závery Krajského súdu v Košiciach uvedené v rozsudku zo dňa 10. decembra 2014 sp. zn. , ktorým bola obvinená spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin neodvedenia dane a poistného podľa Tr. zák. oslobodená, pretože tento skutok nie je trestným činom (podľa ), hodnotí dovolací súd ako nesprávne.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie .

Podľa odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Podľa súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.

Podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové poistenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.

Podľa § 86 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. trestnosť činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Tr. zák., neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Tr. zák. alebo nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Tr. zák., ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací konštatuje, že s právnou argumentáciou uvedenou v dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa z vecného hľadiska plne stotožňuje a považuje

preto dovolanie za plne opodstatnené.

Námietky obvinenej Ing. K. F. uvedené v jej písomnom vyjadrení k dovolaniu generálneho prokurátora smerovali prevažne k spochybňovaniu zistených skutkových okolností a k spôsobu hodnotenia výsledkov dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa a svojím obsahom zodpovedajú argumentácii použitej v rámci odvolacieho konania, ako konania o riadnom opravnom prostriedku.

Z obsahu trestného spisu vyplýva, že obvinená pred oboznámením sa s výsledkami vyšetrovania dňa 30. apríla 2014 časť dlžného poistenia za obdobie júl, august a november 2012 vo výške 362,84 Eur uhradila. Táto skutočnosť ju však nemôže zbaviť trestnej zodpovednosti práve z dôvodu, že nezaplatila celú dlžnú čiastku. Ustanovenie § 86 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. o účinnej ľútosti totiž predpokládá, že splatná daň alebo poistné bolo zaplatené v celkovej dlžnej čiastke a nie iba jej časť, ako to učinila obvinená.

Neobstojí potom argumentácia uvedená v napadnutom rozsudku krajského súdu založená na tvrdení, že ak zostatková dlžná čiastka nedosahuje výšku škody v malom rozsahu, nie je možné skutok obvinenej posúdiť ako prečin. Obvinená aj napriek neskoršej čiastočnej úhrade dlžného poistného totiž naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., pretože k naplneniu objektívnej stránky prečinu došlo už momentom zadržania a neodvedenia splatných dávok nemocenského, starobného, invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti, pretože tieto boli zadržané a neodvedené v malom rozsahu v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. (266,- Eur).

Preto, keď krajský súd posúdil konanie obvinenej ako konanie v účinnej ľútosti (s poukazom na ustanovenie § 86 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.), s tým, že ak len čiastočne zaplatila dlžnú čiastku, nie je možné jej konanie právne kvalifikovať ako prečin, pretože neodviedla poistné najmenej v malom rozsahu a následne ju spod obžaloby oslobodil, nepochybne došlo k porušeniu zákona vo výroku citovaných zákonných ustanoveniach.

Na podklade uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval naplnenie dovolacieho dôvodu podľa uvádzaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 10. decembra 2014, sp. zn. v ustanoveniach , veta prvá , , Tr. zák. a Tr. zák. bol porušený zákon v prospech obvinenej Ing. K. F..

V nadväznosti na to napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach podľa zrušil, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zm enu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad a podľa tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Krajský súd pri opätovnom prerokovaní veci je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd ( ).

V rámci opätovného odvolacieho konania obvinená bude môcť uplatniť všetky svoje námietky, ktoré uviedla vo svojom vyjadrení k dovolaniu generálneho prokurátora a krajský súd ako súd odvolací sa bude musieť s nimi pri svojom rozhodnutí dôsledne vysporiadať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.