Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/468/2014

Identifikačné číslo spisu: 8609206461 Dátum vydania rozhodnutia: 26.10.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Soňa Mesiarkinová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8609206461.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD. v spore žalobcu Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., so sídlom v Košiciach, Komenského 50, IČO: 36570460, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, proti žalovaným : 1/ Družstvo podielnikov Lomné, so sídlom Lomné 82, IČO: 31701094, zastúpenej advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, 2/ EKO PD Nižná Olšava, s.r.o., so sídlom Nižná Olšava 106, IČO: 36501280, 3/ Podielnické družstvo Bukovce, so sídlom Bukovce 130, IČO: 31720307, 4/ Poľnohospodárske družstvo Tokajík, so sídlom Nižná Olšava 106, IČO: 00204692, 5/ Družstvo ROVNOSŤ Mestisko, so sídlom Mestisko, IČO: 31687229, 6/ AGRO EKO SLUŽBY, s.r.o., so sídlom Bukovce 130, IČO: 36447129, 7/ Poľnohospodárske družstvo Šarišské Čierne, so sídlom Šarišské Čierne, IČO: 00696889, 8/ EKOPRODUKT Brusnica s.r.o., so sídlom Brusnica 95, IČO: 36479896, 9/ AGRO RASLAVICE, s.r.o., so sídlom Raslavice, Čergovská 583, IČO: 36470171, 10/ Družstvo podielnikov Ladomirová "v likvidácii", so sídlom Ladomirová, IČO: 31714102, 11/ B. T., so sídlom F., IČO: 42028469, 12/ Roľnícke družstvo "Jakubovany", so sídlom Jakubovany 189, IČO: 36470201, 13/ Poľnoprodukt, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Svidník, Víta Nejedlého 677/1, IČO: 31702015, 14/ OOS, spol. s r.o., so sídlom Malá Ida, Tulipánová 17, IČO: 36174262, 15/ BLUECUBE, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 44079583, o určenie neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávky a iné, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 23. septembra 2011 sp.zn. , po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. septembra 2014 sp.zn. -47, takto

rozhodol:

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „najvyšší súd“) uznesením z 27. septembra 2013 sp.zn. rozhodol, že dovolanie žalovaného 1/ odmieta a súčasne vo výroku svojho

uznesenia vyslovil, že žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie o o trovách dovolacieho konania odôvodil tým, že dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( ). 2. Na základe sťažnosti žalobcu, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa a (ďalej aj len „ústavy“) a Listiny základných práv a slobôd (ďalej aj len „listina“), ako aj práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd („ďalej aj len „dohovor“) a podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 27. februára 2013 o náhrade trov konania, Ústavný súd Slovenskej republiky svojím nálezom zo dňa 11. septembra 2014 sp.zn. -47 rozhodol tak, že základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa a Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 27. februára 2013 o náhrade trov konania, porušené boli. Uznesenie najvyššieho súdu vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne zaviazal najvyšší súd zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 275,96 € na účet jeho právnej zástupkyne do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel. 3. Vo svojom odôvodnení m.m. uviedol, že z relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že o náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa s odôvodnením, že žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže „nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania „. Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že najvyšší súd prvým výrokom uznesenia napadnutého uznesenia odmietol dovolanie žalovaného 1/. Sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu mal teda v dovolacom konaní plný úspech. Zo znenia vyplývalo, že sťažovateľ mal právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Napriek tomu, že dovolací súd v odôvodnení výroku napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania uviedol, že ich sťažovateľovi nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil, ústavný súd zistil, že sťažovateľ už vo vyjadrení k dovolaniu doručenému 30. januára 2012 žiadal o priznanie náhrady trov dovolacieho konania, ktoré na strane 9 vyjadrenia i podrobne vyčíslil. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukázal na právny názor vyslovený i v odbornej literatúre, podľa ktorého aj stručná požiadavka účastníka konania, či už v žalobe alebo v priebehu konania „žiadam trovy“ predstavuje zatiaľ síce ešte nešpecifikovaný, ale predsa len relevantný návrh na priznanie náhrady trov konania. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ, ktorý mal plný úspech v dovolacom konaní, si náhradu trov dovolacieho konania uplatnil a trovy pozostávajúce výlučne z trov právneho zastúpenia včas vyčíslil. Navyše, zo znenia napadnutého výroku uznesenia najvyššieho súdu vyplývalo, že dovolací súd rozhodoval o náhrade trov konania, nie o trovách konania vo všeobecnosti, tak ako na to poukazuje v odôvodnení predmetného uznesenia. Ak za uvedenej situácie najvyšší súd otázku náhrady trov konania posúdil v zmysle , tak že jej náhradu trov konania nepriznal, tak podľa názoru ústavného súdu nerešpektoval príslušnú právnu úpravu, resp. nesprávne aplikoval ustanovenia , a preto sa jeho napadnuté uznesenie vo výroku o náhrade trov konania javí ako svojvoľné a vzhľadom na rozpor výrokovej časti s odôvodnením i zmätočné. Vzhľadom na uvedené došlo podľa názoru ústavného súdu napadnutým výrokom uznesenia najvyššieho súdu k zásadnému procesnému excesu, ktorý odôvodňoval záver o jeho ústavnej neakceptovateľnosti a neudržateľnosti, a to aj napriek zdržanlivosti, ktorú ústavný súd štandardne uplatňuje pri ústavnom prieskume súdnych rozhodnutí, týkajúcich sa trov konania. Ústavný súd preto rozhodol, že výrokom napadnutého uznesenia o náhrade trov konania došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a listiny, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že výrokom uznesenia najvyššieho súdu o náhrade trov konania bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa a listiny, ako aj jeho právo podľa dohovoru, bolo potrebné zároveň v zmysle a rozhodnúť o jeho zrušení a v záujme efektívnej ochrany práv sťažovateľa aj vrátiť vec v zmysle najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po zrušení výroku napadnutého uznesenia najvyššieho súdu o náhrade trov konania a vrátení veci na

ďalšie konanie je povinnosťou najvyššieho súd opätovne rozhodnúť o náhrade trov dovolacieho konania, pričom je viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v v tomto náleze ( ). 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd dovolací ( , ďalej len ) vzhľadom k tomu, že dovolanie žalovaného 1/ bolo podané 23. septembra 2011 a najvyšší súd rozhodoval uznesením, ktoré bolo vo výroku o trovách dovolacieho konania nálezom zrušené ústavným súdom, dňa 27. februára 2013, vychádzal z prechodného ustanovenia , ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, v zmysle ktorého platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Najvyšší súd viazaný právnym názorom vysloveným ústavným súdom dospel k záveru, že je potrebné opätovne rozhodnúť o trovách dovolacieho konania v predmetnej veci.

6. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane použijú na dovolacie konanie. Tu treba poukázať aj na znenie , ktoré uvádza, že v odôvodnení uznesenia, ktorým bolo konanie o dovolaní odmietnuté ( ) alebo ktorým bolo konanie o dovolaní zastavené ( ) dovolací súd stručne uvedie iba dôvod svojho rozhodnutia. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania nemusí v takom prípade odôvodňovať. Je to logické prepojenie jednoznačného nároku na trovy dovolacieho konania pri odmietnutí dovolania na úspech v dovolacom konaní, a preto nie je potrebné tento výrok uznesenia dovolacieho súdu odôvodňovať.

7. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný ( ) a vznikol mu nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanému 1/ ( a .) Preto dovolací súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. 8. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.