Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/168/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobkyne: T.. T. M., G.. X.X.XXXX, K. K., C. Č.. X proti žalovaným: X/ T.. U. Š., G.. XX.X.XXXX, K. K., P. V. Č.. XX, zastúpenej žalovanou 2/, X/ B.. N. Š., G.. XX.X.XXXX, K. K., Z. Č.. X Q. X/ T.. M. Š., G.. XX.XX.XXXX, K. K., V. Č.. X, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. septembra 2018 č. k. -63, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/-3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že nie sú dané dôvody jej vydedenia poručiteľom V.. T.. B. Š., R.., zomrelým dňa XX.XX.XXXX, uvedené v listine o vydedení, spísanej formou notárskej zápisnice dňa 16.9.2016 (N 313/16, Nz 32429/16, NCRI s 33312/16). Žalovaným nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poručiteľ žalobkyňu ako svoju dcéru vydedil z dôvodov uvedených v ustanovení i písm. b/ . Uviedol, že bol naplnený prvý dôvod vydedenia, t. j., že žalobkyňa poručiteľovi neposkytla potrebnú pomoc v chorobe a v starobe, keď poručiteľovi poskytovali pomoc len žalovaní, ktorí sa o neho aktívne zaujímali a starali. Z lekárskych správ pritom vyplývalo, že poručiteľ pomoc potreboval pri bežných denných činnostiach, odkázaný bol chodiť len za pomoci zdravotnej pomôcky a aj jeho manželka mala problém pohybovať sa. Dospel k záveru, že na tejto pomoci mala povinnosť participovať aj žalobkyňa, ktorá tak nerobila, o zdravotný stav otca sa vôbec nezaujímala a ak od svojich detí mala o ťažkostiach poručiteľa vedomosť, táto skutočnosť ju nechávala chladnou. V tejto súvislosti považoval za nadbytočný žalobkyňou navrhnutý dôkaz výsluchom jej manžela, ktorý mal odviesť poručiteľa na chatu za účelom vypnutia vody, keďže takáto ojedinelá pomoc v bližšie nešpecifikovanom období neznamená, že nebol naplnený dôvod vydedenia. Žalobkyňa poukazovala na to, že nebola v kontakte s poručiteľom pre vážne onkologické ochorenie. Súd túto obranu neakceptoval, keď z dokazovania vyplýva, že napriek ochoreniu si žalobkyňa riadne plnila svoje pracovné povinnosti, starala sa o rodinu, chodila na dovolenky a pod., čo nerozporovala. Za tohto stavu mala rovnako možnosť nájsť si pár minút na telefonát s poručiteľom a jeho rodinou, prípadne hodinku na jeho návštevu doma alebo v nemocnici. Žalobkyňa však ani takýto minimálny kontakt nevykonala a neprejavila žiadnu účasť na utrpení poručiteľa v poslednom období jeho života.

3. Dospel tiež k záveru, že je naplnený i druhý uplatnený dôvod vydedenia v zmysle písm. b/, t.j., že žalobkyňa neprejavovala opravdivý záujem o poručiteľa, ktorý by ako potomok prejavovať mala, keď žalobkyňa najmenej v období dva a pol roka pred smrťou poručiteľa žiadnym spôsobom nekontaktovala, neprijala jeho pozvanie na oslavu životného jubilea, nevyhovela požiadavke, aby za účelom zoznámenia sa s najbližšími príbuznými priviezla svoje deti, nenavštívila poručiteľa v nemocnici, na poručiteľove telefonáty nijako nereagovala, u príbuzných sa neinformovala o jeho zdravotnom stave. So žalovanými sa žalobkyňa nekontaktovala viac ako 30 rokov. Vzťah žalobkyne s otcom bol narušený ešte z obdobia detstva, na rozdiel od brata, žalovaného 3/, žalobkyňa otca naďalej odmietala.

4. Súd prvej inštancie tiež nevykonal žalobkyňou navrhnutý dôkaz výsluchom notárky JUDr. Ivany Vagašovej (výsluch JUDr. Vlhovej navrhla žalovaná strana) na zistenie duševného stavu poručiteľa v čase spísania listiny o vydedení, keď takýto návrh nebol uplatnený včas a na preskúmanie duševného stavu poručiteľa nepovažoval za postačujúce, že tento bol pri prijatí do nemocnice dezorientovaný, navyše za situácie, keď hospitalizácia nastala až po spísaní listiny o vydedení.

5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť jednak pre nevykonanie navrhnutých dôkazov (výsluch notára a manžela žalobkyne) i pre nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie o tom, že dôvody vydedenia podľa , a boli dané. Opätovne poukázala na svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý bola uznaná invalidnou. Tvrdila tiež, že nebola naplnená požiadavka dlhodobého nepreukazovania záujmu o poručiteľa, keď s týmto nebola v kontakte viac ako 2 roky, do januára 2014 však bola s poručiteľom v kontakte. Obdobie do spísania listiny o vydedení nemožno preto hodnotiť za trvalý nezáujem o otca. Namietala tiež, že otec neuviedol, akú potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch potreboval a nikdy ju o takúto pomoc nežiadal.

6. Žalovaní navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny a spravodlivý potvrdiť. Uviedli, že poručiteľ mal záujem i o deti z prvého manželstva, teda okrem žalovaného 3/ i o žalobkyňu. Negatívny postoj žalobkyne k nemu nezavinil a popreli, že k rozvodu manželstva došlo pre údajný alkoholizmus alebo agresívne správanie sa poručiteľa voči matke žalobkyne a žalovaného 3/. Choroba žalobkyne, na ktorú poukázala i v odvolaní, jej nebránila v pracovných, v sociálnych a ani v rodinných vzťahoch, teda bola nepochybne spôsobilá poskytnúť poručiteľovi potrebnú pomoci v starobe a v ťažkej chorobe.

7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených ( a ), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.

8. Materiálnou náležitosťou vydedenia (exheredatio) ako jednostranného výslovného prejavu vôle poručiteľa, ktorým sa potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi odníma právo, ktoré by mu inak patrilo zo zákona (dedičský podiel na pozostalosti), je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia, s ktorým počíta hmotné právo. Dôvody vydedenia taxatívne vypočítava ustanovenie , pričom dôvod vydedenia musí byť v listine o vydedení výslovne uvedený (kauzálny právny úkon) a musí byť daný v čase jej spísania, inak by išlo o absolútne neplatný právny úkon podľa . Ak poručiteľ ako dôvod vydedenia uvedie neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe a v starobe, súd posudzuje jednak, do akej miery poručiteľ s prihliadnutím na svoju nemohúcnosť alebo neschopnosť nie je schopný sám sa o seba postarať a jednak prihliada na objektívne možnosti vydedeného potomka potrebnú pomoc poskytnúť. Neposkytnutie pomoci musí vždy odporovať dobrým mravom. Ak je dôvodom vydedenia trvalé neprejavenie opravdivého záujmu potomka v zmysle , súd skúma vzťah medzi poručiteľom a vydedeným potomkom, najmä či išlo o skutočný vnútorný vzťah medzi poručiteľom a potomkom alebo len o vzťah formálny, predstieraný. Charakter skutočného vnútorného vzťahu možno vyvodiť z vonkajších prejavov, ako z osobného, príp. písomného styku, zo starostlivosti potomka o poručiteľa, pričom nemožno opomenúť možnosti dediča prejavovať záujem a či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie opravdivého záujmu. Nestačí len samotná existencia stavu, keď potomok neprejavuje opravdivý záujem o poručiteľa, vyžaduje sa zavinenie potomka na tomto stave.

9. V predmetnom spore poručiteľ V.. T.. B. Š.Í., R.., G.. XX.X.XXXX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX, vydedil žalobkyňu ako dcéru z jeho prvého manželstva z dôvodov podľa , písm. a/ a písm. b/, keď v listine o vydedení formou notárskej zápisnice zo dňa 16.9.2016 uviedol, že žalobkyňa neprijala pozvanie na oslavu jeho životného jubilea pred dvoma rokmi, nepovažovala za potrebné neúčasť oznámiť, či zdôvodniť. Keďže dovtedy boli sporadicky v kontakte a aj sa navštevovali, tento prístup

žalobkyne sa poručiteľa hlboko dotkol. Napriek tomu, že s dcérou nebol viac ako dva roky v kontakte, mal potrebu žalobkyňu telefonicky informovať o tom, že bol prvýkrát vo svojom živote hospitalizovaný (apríl 2016) a pokúsil sa dať ich vzťah opäť do poriadku. Dcéra mu však nezaželala ani len skoré uzdravenie, nijako nereagovala na oznámenie hospitalizácie, dokonca ani svoje deti neinformovala. V nemocnici ho nenavštívila, nezaujímala sa o neho, ani či niečo nepotrebuje, dcéra s ním neudržiavala písomný ani telefonický kontakt.

10. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne ustálil, že s ohľadom na závažný zdravotný stav otca žalobkyne (ľahký až stredne ťažký stupeň závislosti od pomoci druhej osoby pri bežných denných činnostiach, chôdza za pomoci štvorkolesového chodítka alebo za prítomnosti druhej osoby) tento v čase spísania listiny o vydedení objektívne potreboval pomoc žalobkyne v starobe i v chorobe. Nebolo sporné, že žalobkyňa napriek vedomosti o zdravotných ťažkostiach otca najneskôr od apríla 2016, tomuto akúkoľvek pomoc neposkytla, dokonca ho ani len nenavštívila v nemocnici pri jeho opakovaných hospitalizáciách, neprejavila otcovi podporu pri jeho telefonáte, sama otca následne nijakým spôsobom nekontaktovala. Súd takéto správanie žalobkyne správne vyhodnotil ako rozporné s dobrými mravmi ( ), keď v konaní nebolo preukázané, že zo strany poručiteľa došlo vo vzťahu ku žalobkyni k takému závadnému správaniu, ktoré by neposkytnutie pomoci odkázanému rodičovi ospravedlnilo. Dospel tiež k správnemu záveru o tom, že žalobkyňa bola spôsobilá pomoc poručiteľovi poskytnúť, a to napriek jej zdravotným ťažkostiam. Tieto však u žalobkyne existovali v r. 2009 (onkologické ochorenie 1. stupňa, následná invalidizácia 50%), resp. v r. 2013-2014 (gynekologická operácia), teda v značnom časovom odstupe od prvej hospitalizácie otca. Navyše, ako správne uviedol súd prvej inštancie, žalobkyni neprekážali v pracovnom procese, na náročnosť ktorého žalobkyňa poukazovala. Žalobkyňa teda bola spôsobilá poskytnúť otcovi potrebnú pomoc. Z tohto hľadiska je bezpredmetné, že poručiteľ žalobkyňu nikdy o konkrétnu pomoc v chorobe nepožiadal. Je nepochybné, že pri zdravotných ťažkostiach osoby vo veku nad osemdesiat rokov, opakovane hospitalizovanej s konštatovaním odkázanosti na pomoc pri bežných denných činnostiach, je pomoc potrebná na rôznych úrovniach (emočná, materiálna, sprievod k lekárovi, vyzdvihnutie liekov a zdravotných pomôcok, domáce práce, sprievod pri prechádzke apod.).

11. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že dôvod vydedenia podľa bol daný (naplnený), čo bez ďalšieho odôvodňuje zamietnutie podanej žaloby. Odvolací súd sa však stotožňuje i so záverom súdu prvej inštancie o tom, že bol daný i v listine o vydedení skutkovo vymedzený dôvod vydedenia podľa . Žalobkyňa nepoprela, že ani po telefonáte otca z nemocnice (apríl 2016), otca ďalej nekontaktovala písomne, telefonicky a ani ho nenavštívila. Namietala len, že nešlo o trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu, pretože do otcových osemdesiatych narodenín v januári 2014 bola s otcom v kontakte.

12. pojem „trvalo“ v ustanovení bližšie nedefinuje. Podľa názoru odvolacieho súdu i otázku trvalosti neprejavovania skutočného (opravdivého) záujmu je potrebné vyhodnotiť v závislosti od okolností toho-ktorého prípadu.

13. Z nepopretých tvrdení strán a vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa v čase rozvodu poručiteľa s jej matkou mala deväť rokov, zostala žiť v domácnosti matky, ktorá sa bezprostredne po rozvode opätovne vydala, čo bolo dôvodom na odchod žalovaného 3/ z domácnosti matky do domácnosti poručiteľa. Žalobkyňa nejaký čas odmietala kontakt s otcom, na naliehanie matky sa s otcom začala stretávať, v dospelosti boli žalobkyňa a poručiteľ v kontakte sporadicky. Otca nepozvala na svoju svadbu. Poručiteľ jej poskytol pôžičku. Posledné dva roky pred spísaním listiny o vydedení (od januára 2014 do septembra 2016) žalobkyňa otca vôbec nekontaktovala a správala sa spôsobom uvedeným v bode 9, a to i po telefonáte otca z nemocnice. V uvedenom období žalobca prekročil vek osemdesiatich rokov a závažným spôsobom sa mu zhoršil zdravotný stav. Skutočný záujem dieťaťa by vyžadoval návštevu otca v nemocnici (apríl, máj 2016), príp. konzultáciu s ošetrujúcimi lekármi alebo s ostatnými príbuznými o zdravotnom stave a zisťovanie potreby príp. pomoci v tejto novej situácii poručiteľa, čo sa zo strany žalobkyne v uvedenom období nedialo. Otec žalobkyne takýto záujem žalobkyne pre chorobu i starobu osobitne potreboval práve v období na sklonku svojho života, avšak žalobkyňa ho celkom jednoznačne radikálnym spôsobom neprejavila (nulový kontakt). V tomto kontexte možno hovoriť o trvalom (dlhodobom) neprejavovaní opravdivého záujmu, ktorý by ako potomok mala a mohla prejavovať.

14. Nevykonanie dôkazov výsluchom notárky JUDr. Vagašovej i manžela žalobkyne odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nepovažoval za relevantné na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Ak sa žalobkyňa domnievala, že otec nebol pre chorobu spôsobilý na právny úkon vydedenia, nemala sa domáhať určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané, ktorá žaloba prichádza do úvahy len v prípade, ak vydedenie ako jednostranný formálny kauzálny právny úkon je platný.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil ( ).

16. V odvolacom konaní úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, keďže im nevznikli žiadne ( v spojení s ).

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).