Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5S-35-2018.pdf
PDF · 114.12 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/35/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: MAC TV, s.r.o., Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpený: ADAUS, s.r.o. so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Palisády 36, 811 06 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/41/2017, správne konanie č. 278-PLO/O-3497/2013 zo dňa 20.12.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. RP/41/2017, správne konanie č. 278-PLO/ O-3497/2013 zo dňa 20.12.2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vo výške, o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej aj len „Rada“) listom zo dňa 04.03.2013 č. 1060/2013 vyzvala žalobcu podľa § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 308/2000 Z. z.“ alebo „zákon o vysielaní a retransmisii“) o zaslanie súvislých záznamov vysielania špecifikovaných programov a súvislých záznamov vysielania programovej služby JOJ v období od 01.02.2013 do 28.02.2013 v lehote 15 dní. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 06.03.2013. Žalobca výzve nevyhovel a požadované záznamy nepredložil.
2. Listom č. 3497/2013 zo dňa 02.07.2013 Rada oznámila žalobcovi, že začína voči nemu ako vysielateľovi správne konanie č. 278-PLO/O-3497/2013 vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. v súvislosti s tým, že nedodal Rade na jej vyžiadanie súvislé záznamy vysielania programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich odvysielaných v rámci televíznej programovej služby JOJ v období od 01.02.2013 od 28.02.2013.
3. Rada dňa 05.11.2013 rozhodnutím č. RP/083/2013 ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/, h/ postupom podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. rozhodla tak, že žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. uložila pokutu určenú podľa § 67 ods. 2 písm. a/ vo výške X.XXX,XX e.ur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. l/ tohto zákona tým, že nedodal Rade na jej vyžiadanie súvislé záznamy vysielania programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich odvysielaných v rámci televíznej programovej služby JOJ v období od 01.02.2013 do
28.02.2013; súčasne Rada vyslovila, že podľa § 64 ods. 5 zákona uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila.
4. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca v zákonnej lehote podal opravný prostriedok na v danom čase vecne príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „najvyšší súd“) a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe podaného opravného prostriedku najvyšší súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 250l a nasl. a v spojení s § 492 ods. 1 SSP v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcov účastníkov konania na pojednávaní dňa 26.10.2017 po tom ako dospel k záveru, že opravný prostriedok žalobcu je dôvodný, rozsudkom vo veci sp. zn. 7Sž/2/2016-58 napadnuté rozhodnutie žalovaného č. RP/083/2013 zo dňa 05.11.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému.
5. Najvyšší súd svoje rozhodnutie založil na názore, že bolo povinnosťou Rady posudzovať porušenie právnej povinnosti žalobcu v danom prípade v zmysle trestnoprávnej úpravy vo vzťahu k viacčinnému súbehu skutkov, pretože v rozhodnom čase, ako mala zo skutkových zistení preukázané, sa žalobca (navrhovateľ) dopustil viacerými skutkami porušenia právnej povinnosti a túto skutočnosť mala Rada premietnuť do uloženia úhrnného trestu - sankcie. Najvyšší súd mal tak zo skutkových zistení preukázané, že Rada rozhodnutím č. RP/061/2013 zo dňa 27.08.2013, vydaným v správnom konaní č. 198-PLO/O-2116/2013 začatom na základe oznámenia o začatí správneho konania doručeného žalobcovi 09.05.2013 uložila žalobcovi sankciu za porušenie právnej povinnosti v zmysle § 16 ods. 3 písm. l/ zákona o vysielaní a retransmisii vo výške 6.600,00 eur; rozhodnutím č. RP/064/2013 zo dňa 10.09.2013, vydaným v správnom konaní č. 235-PLO/O-2658/2013 začatom na základe oznámenia o začatí správneho konania doručeného žalobcovi dňa 07.06.2013 uložila sankciu za porušenie právnej povinnosti v zmysle § 16 ods. 3 písm. l/ zákona o vysielaní a retransmisii vo výške X.XXX,XX eur a v preskúmavanej veci Rada oznámením doručeným žalobcovi dňa 24.07.2013 začala voči žalobcovi správne konanie č. 278-PLO/O-3497/2013 za porušenie právnej povinnosti v zmysle § 16 ods. 3 písm. l/ zákona o vysielaní a retransmisii, v ktorom vydala preskúmavané rozhodnutie č. RP/083/2013 zo dňa 05.11.2013, a ktorým mu uložila sankciu - pokutu vo výške X.XXX,XX eur. Skutkové okolnosti tak potvrdzujú, že voči žalobcovi sa viedli tri samostatné správne konania za porušenie právnej povinnosti ustanovenej mu v zákone o vysielaní a retransmisii, ktorých porušení sa žalobca dopustil viacčinným súbehom skutkov, na ktorú skutočnosť žalovaný nijak neprihliadol a ani nijakým spôsobom sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyporiadal. Pokiaľ Rada sa v odôvodnení rozhodnutia skutočnosťou viacčinného súbehu skutkov, ktorými sa žalobca porušenia právnej povinnosti uloženej mu zákonom o vysielaní a retransmisii dopustil nezaoberala a nijak nevysporiadala, najvyšší súd vyhodnotil, že toto rozhodnutie je zároveň postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.
6. Po zrušení a vrátení veci najvyšším súdom Rada dňa 20.12.2017 v správnom konaní č. 278-PLO/ O-3497/2013 opätovne rozhodla a rozhodnutím č. RP/41/2017 (napadnuté rozhodnutie) rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že nedodal Rade na jej vyžiadanie súvislé záznamy vysielania programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich odvysielaných v rámci televíznej programovej služby JOJ v období od 01.02.2013 do 28.02.2013, za čo mu uložila podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu určenú podľa § 67 ods. 2 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške X.XXX,XX eur. Teda vo veci rozhodla rovnako ako pôvodným rozhodnutím zo dňa 05.11.2013.
7. Rada svoje rozhodnutie založila na závere, že v danom prípade najvyšší súd vydal rozsudok vo veci sp. zn. 7Sž/2/2016 priamo v rozpore s rozsudkom vo veci sp. zn. 7Sž/9/2013, pričom obe konania pred súdom sa týkali skutkovo obdobnej veci a spolu priamo súviseli, avšak najvyšší súd sa s touto skutočnosťou v zrušujúcom rozsudku žiadnym spôsobom nevyrovnal napriek tomu, že na pojednávaní mu boli predložené právoplatné rozhodnutím Rady č. RP/061/2013 a RP/064/2013. Pokiaľ teda NS SR v inom konaní potvrdil rozhodnutie Rady č. RP/061/2013 a RP/064/2013, a tieto sú právoplatné, neexistuje žiadna možnosť, aby Rada mohla predmetné tri správne konania spojiť a rozhodnúť v nich jedným rozhodnutím tak ako vyslovil najvyšší súd. A keďže najvyšší súd nenašiel žiaden iný dôvod na zrušenie rozhodnutia ako nevyrovnanie sa s možným viacčinným súbehom, Rada nemá inú možnosť
ako rozhodnúť opätovne tak isto ako v prípade zrušeného rozhodnutia, pretože má naďalej za to, že sa v predmetnom prípade nejedná o viacčinný súbeh. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 02.02.2018.
II.
Žaloba
8. Žalobou podanou na poštovú prepravu v zákonnej lehote dňa 19.02.2018 sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia č. RP/41/2017 zo dňa 20.12.2017 z dôvodu, že toto rozhodnutie považuje za nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k uvedenej sankcii, vo vzťahu k súbehu skutkov a pre vadu v konaní spočívajúcu v tom, že Rada sa neriadila právne záväzným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v rozsudku vo veci č. k. 7Sž/2/2016-58 zo dňa 26.10.2017 tým, že nekonala o skutku ako o viacčinnom súbehu.
9. Keďže žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia ani bližšie nevysporiadal s tým, prečo vo veci nekonal tak ako mu bolo uložené a teda, že Rada sa povinnosti rozhodovať o čiastkových útokoch ako o jednom pokračovacom správnom delikte neodôvodnene vyhla a v napadnutých rozhodnutiach nijakým spôsobom neuviedla a ani neodôvodnila, prečo jednotlivé porušenia povinností podľa § 16 ods. 3 písm. l/ zákona o vysielaní a retransmisii už nepovažuje za čiastkové útoky pokračovacieho správneho deliktu, napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu nedostatočne odôvodnené a stáva sa nezrozumiteľným a nepreskúmateľným. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe
10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 13.07.2018 tak, že navrhol žalobou napadnuté rozhodnutie ako vecne a právne správne potvrdiť. V dôvodoch vyjadrenia nesúhlasil s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe a zhodne s argumentáciou uvedenou v samotnom rozhodnutí č. RP/41/2017 zo dňa 20.12.2017 uviedol, že za daných okolností, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o ostatných dvoch skutkoch opačne než vo veci rozhodnutia č. RP/083/2013 zo dňa 05.11.2013, ktoré rozsudkom vo veci č. k. 7Sž/2/2016-58 zo dňa 26.10.2017 zrušil, vysloviac názor o viacčinnom súbehu skutkov, ale rozhodnutia Rady č. RP/061/2013 a č. RP/064/2013 právoplatne potvrdil, neexistovala možnosť, ako by Rada mohla predmetné tri správne konania spojiť a rozhodnúť v nich jedným rozhodnutím.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalovaný napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné, má za to, že dostatočným spôsobom bolo rozhodnutie a aj postup Rady zdôvodnený a že rozhodnutie bolo vydané na základe správnych skutkových a právnych záveroch. Výška uloženej sankcie - pokuty bola v rozhodnutí plne odôvodnená a žalovaný sa vyrovnal v rozhodnutí riadne s argumentami žalobcu. Žalobou napadnuté rozhodnutie tak nevykazuje žiadne právne ani logické vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť a rovnako ani postup žalovaného v predmetnom správnom konaní nevykazuje žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
IV.
Relevantné právne predpisy
12. Podľa § 5 ods. 1 písm. m/ zákona č. 308/2000 Z.z., do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby.
13. Podľa § 16 ods. 3 písm. l/ cit. zákona, je vysielateľ povinný uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; záznam vysielania je vysielateľ povinný poskytnúť Rade do 15 dní od doručenia žiadosti Rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania, na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí Rada v licencii po dohode s vysielateľom.
14. Podľa § 64 ods. 1 cit. zákona, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, Rada ukladá tieto sankcie : a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,
c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.
15. Podľa § 67 ods. 2 písm. a/ cit. zákona, Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 165 eur do 6 638 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 eur do 1 659 eur, ak nesplnil povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. l).
16. Podľa § 64 ods. 3 cit. zákona, pokutu Rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinností, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému.
17. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
18. Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov.
19. Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
20. Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine. Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.
21. Podľa § 41 ods. 4 Trestného zákona, ustanovenie odseku 3 sa nepoužije, ak predchádzajúci rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie.
22. Podľa 191 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“), správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
23. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
24. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
V.
Právne posúdenie veci
25. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj s prihliadnutím na ust. § 195 SSP a následne dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť pre vadu v konaní, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
26. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v relevantných intenciách posúdi aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
27. V posudzovanej veci predmetom preskúmavacieho konania pred správnym súdom bolo rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu č. RP/41/2017 zo dňa 20.12.2017, ktorým rozhodnutím bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške X.XXX,XX eur podľa § 64 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 67 ods. 2 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. l/ uvedeného zákona.
28. Zákonom č. 308/2000 Z. z. zákonodarca zveril do právomoci Rade presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Rada dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom (§ 4 ods. 1 a 2). Do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa zákona o vysielaní a retransmisii a podľa osobitných predpisov, ako aj ukladať sankcie vysielateľom za porušenie právnej povinnosti (§ 5 ods. 1).
29. Na tomto mieste súd považuje za potrebné pripomenúť, že účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu - priestupku, či iného správneho deliktu, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejedávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky.
30. V tejto súvislosti úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť vykonané dôkazy bez zreteľa, či sú v prospech alebo v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nie je rozhodujúce, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu.
31. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovanej, správnemu súdu jednoznačne vyplynulo, že skutok vyplynúci z vykonaných dôkazov, je totožný so skutkom, ako bol Radou v napadnutom rozhodnutí definovaný čo do špecifikácie miesta, času a spôsobu jeho spáchania.
32. Dokazovaním i podľa názoru správneho súdu bolo preukázané, že žalobca, ktorý je vysielateľom mediálnej služby na výzvu žalovaného doručenú mu dňa 06.03.2013 žalovanému požadované súvislé záznamy vysielania špecifikovaných programov a súvislých záznamov vysielania programovej služby JOJ v období od 01.02.2013 do 28.02.2013 nepredložil.
33. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že neposkytnutie súvislého záznamu vysielania na vyžiadanie žalovaného je správnym deliktom a je priamo sankcionované zákonom č. 308/2000 Z.z. Konkrétne sa jedná o správny delikt pre porušenie povinnosti upravenej v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona.
34. V posudzovanej veci správne konanie začalo doručením Oznámenia o začatí správneho konania č. 3497/2013 zo dňa 02.07.2013 žalobcovi dňa 24.07.2013.
35. Vo veci skôr vydané rozhodnutie o uložení pokuty č. RP/083/2013 zo dňa 05.11.2013 Najvyšší súd SR ako v danom čase vecne a miestne príslušný súdny orgán na konanie a rozhodnutie na základe opravného prostriedku žalobcu rozsudkom vo veci sp. zn. 7Sž/2/2016-58 zo dňa 26.10.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
36. Najvyšší súd SR v tomto rozsudku o.i. vyslovil „Najvyšší súd zo skutkových zistení mal preukázané, že Rada rozhodnutím č. RP/061/2013 zo dňa 27.08.2013 vydaným v správnom konaní č. 198/PLO/ O-2116/2013, začatom na základe oznámenia o začatí správneho konania doručeného navrhovateľovi 09.05.2013 uložila navrhovateľovi sankciu za porušenie právnej povinnosti v zmysle § 16 ods. 3 písm. l/ zákona o vysielaní a retransmisii vo výške X.XXX,-eur a rozhodnutím č. RP/064/2013 zo dňa 10.09.2013 vydaným v správnom konaní č. 235-PLO/O-2658/2013, začatom na základe oznámenia o začatí správneho konania doručeného navrhovateľovi dňa 07.06.2013, uložila navrhovateľovi sankciu za porušenie právnej povinnosti v zmysle § 16 ods. 3 písm. l/ zákona o vysielaní a retransmisii vo výške X.XXX,-eur. V preskúmavanie veci Rada oznámením doručeným navrhovateľovi dňa 24.07.2013 začala voči navrhovateľovi správne konanie č. 278-PLO/O-3497/2013 za porušenie právnej povinnosti v zmysle § 16 ods. 3 písm. l/ zákona o vysielaní a retransmisii, v ktorom vydala preskúmavané rozhodnutie č. RP/083/2013 dňa 05.11.2013, ktorým mu uložila sankciu - pokutu, vo výške X.XXX,-eur. Skutkové okolnosti potvrdzujú, že voči navrhovateľovi sa viedli tri samostatné správne konania za porušenie právnej povinnosti ustanovenej mu v zákone o vysielaní a retransmisii, ktorých porušení sa dopustil viacčinným súbehov skutkov, na ktorú skutočnosť odporca nijak neprihliadol a nijakým spôsobom sa ňou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyporiadal.
...... bolo povinnosťou Rady posudzovať porušenie právnej povinnosti navrhovateľa v danom prípade v zmysle trestnoprávnej úpravy vo vzťahu viacčinného súbehu skutkov, pretože v rozhodnom čase sa navrhovateľ dopustil viacerými skutkami porušenia právnej povinnosti a túto skutočnosť premietnuť do uloženia úhrnného trestu - sankcie, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa zaoberať a vysporiadať s uvedenými skutkovými zisteniami. Pokiaľ Rada sa v napadnutom rozhodnutí skutočnosťou viacčinného súbehu skutkov, ktorými sa navrhovateľ porušenia právnej povinnosti uloženej mu zákonom o vysielaní a retransmisii dopustil, nezaoberala a nijak nevysporiadala, rozhodnutie je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.
Z uvedených dôvodov najvyšší súd za dôvodnú považoval námietku navrhovateľa, ktorou namietal nesprávne právne posúdenie veci Radou vo vzťahu k uloženej sankcii - pokuty a vo vzťahu súbehov skutkov, ktorými zákonnú právnu povinnosť porušil.“
37. V ďalšom konaní po vrátení veci súdom žalovaný dňa 20.12.2017 vydal vo veci nové rozhodnutie č. RP/41/2017 (správne konanie č. 278-PLO/O-3497/2013), ktorým žalobcovi opätovne podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2002 Z. z. uložil sankciu - pokutu určenú podľa § 67 ods. 2 písm. a/ zákona č. 308/2002 Z. z. vo výške X.XXX,-eur s odôvodnením, že sa nejedná o pokračovací správny delikt a Rada nemala dôvod rozhodnúť vo vyššie uvedených správnych konaniach jedným rozhodnutím. Žalobca ako účastník konania sa v predmetnom správnom konaní nevyjadril a ani nenavrhol rozhodnúť v správnom konaní a v správnych konaniach č. 198-PLO/O-2116/2013 a č. 235-PLO/O-2658/2013 jedným rozhodnutím. Rovnako túto námietku nevzniesol ani v ostatných dvoch správnych konaniach. Pokiaľ NS SR už potvrdil rozhodnutia Rady č. RP/061/2013 a č. RP/064/2013 a tieto sú právoplatné, neexistuje žiadna možnosť, ako by Rada mohla predmetné tri správne konania spojiť a rozhodnúť v nich jedným rozhodnutím, pričom najvyšší súd ostatné argumenty žalobcu uvedené v jeho opravnom prostriedku odmietol ako nedôvodné. Z uvedeného žalovanému vyplynulo, že nakoľko najvyšší súd nenašiel žiaden iný dôvod na zrušenie rozhodnutia č. RP/083/2013 (skoršie rozhodnutie v danej veci) ako nevyrovnanie sa s možným viacčinným súbehom, žalovaný nemá inú možnosť ako rozhodnúť opätovne tak isto ako v prípade zrušeného rozhodnutia.
38. Žalobca v žalobe namieta záveru žalovaného a tvrdí, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože žalovaný sa vo veci neriadil právne záväzným názorom NS SR vysloveným mu vo veci rozsudkom sp. zn. 7Sž/2/2016-58 zo dňa 26.10.2017 a preto tvrdí, že rozhodnutie vychádza opätovne z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k uvedenej sankcii, vo vzťahu k súbehu skutkov a tiež, že žalovaný sa dostatočne v rozhodnutí nevysporiadal a neodôvodnil, prečo jednotlivé porušenia povinností už nepovažuje za čiastkové útoky pokračovacieho správneho deliktu.
39. Ako už bolo vyššie uvedené, v správnom konaní vedenom voči žalobcovi pod č. 278-PLO/ O-3497/2013 bolo dňa 05.11.2013 vydané rozhodnutie č. RP/083/2013 o uložení sankcie - pokuty vo výške X.XXX,-eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2002 Z. z. Na základe opravného prostriedku žalobcu Najvyšší súd SR ako vecne a miestne príslušný súdny orgán v danom čase rozsudkom vo veci sp. zn. 7Sž/2/2016-58 zo dňa 26.10.2017 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s vysloveným a pre žalovaného záväzným právnym názorom o viacčinnom súbehu. Tento právne záväzný názor Najvyššieho súdu SR žalovaný v konaní po vrátení veci nerešpektoval. Orgán verejnej správy je viazaný rozhodnutím správneho súdu v danej konkrétnej veci. Viazanosť orgánu verejnej správny s právnym názorom súdu je právna i skutková a vzťahuje sa na postup orgánu v novom konaní, a to na výrok aj na odôvodnenie nového rozhodnutia. Orgán verejnej správy je pritom viazaný právnym názorom správneho súdu tak pri posudzovaní otázok hmotného práva ako aj pri aplikácii procesných predpisov. Viazanosť orgánu verejnej správy právnym názorom správneho súdu v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie. Nie je úlohou orgánu verejnej správy polemizovať s právnym názorom správneho súdu, ani ho spochybňovať, ale je jeho povinnosťou ho rešpektovať, najmä, ak bol jasne a zrozumiteľne vyslovený. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa orgán verejnej správy s právnym názorom správneho súdu stotožnil, je však povinný sa ním riadiť (bližšie pozri napr. rozsudky NS SR vo veci sp. zn. 5Sž/7/2013 alebo sp. zn. 5Sžo/25/2013).
40. Žalovaný v novom rozhodnutí argumentoval, že vo veci nie je možné spojiť na spoločné konanie a rozhodovanie o troch skutkoch za obdobných skutkových a právnych okolností, ktorých sa mal žalobca dopustiť v rozhodnom čase (bod 36 a 37 rozsudku vyššie). Keďže v súvisiacich dvoch správnych konaniach už bolo právoplatne rozhodnuté, o čom najvyšší súd v čase rozhodovania vo veci 7Sž/2/2016 vedomosť mal alebo mať musel, aj toto bol dôvod, pre ktorý s právnym názorom NS SR nesúhlasil.
41. Správny súd upriamuje svoju pozornosť na tú skutočnosť, že jednak najvyšší súd vo svojom rozhodnutí nehovorí o spoločnom vedení troch konaní, najvyšší súd konštatoval, že žalovaný bol povinný posudzovať porušenie právnej povinnosti žalobcu v zmysle trestnoprávnej úpravy vo vzťahu k viacčinnému súbehu skutkov a túto skutočnosť premietnuť do uloženia úhrnného trestu - sankcie. Správny súd v tejto súvislosti preto poukazuje na dikciu § 41 Trestného zákona, v ktorom zákonodarca upravuje podmienky pri ukladaní úhrnného trestu a spoločného trestu, ktorými ustanoveniami sa žalovaný mal v novom konaní riadiť. Nedodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, Správny súdny poriadok vymedzením v § 195 písm. d/ považuje za takú vadu trestania, ktorá privodzuje nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, teda aj žalovaného.
42. Keďže žalovaný sa právne záväzným názorom najvyššieho súdu vo veci neriadil, správnemu súdu nezostávalo nič iné ako napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a nedostatočné zdôvodnenie odklonu od právneho názoru najvyššieho súdu, s uvedenou námietkou sa správny súd nestotožňuje. Žalovaný pri jeho právnom názore, že sa nejedná od počiatku, teda aj v pôvodnom konaní o pokračujúci správny delikt, tento svoj názor odlišný od názoru odôvodnil, majúc za to, že spojiť všetky tri konania na spoločné konanie za daných skutkových okolností nebolo možné, keďže o dvoch skutkoch už bolo právoplatne rozhodnuté, čo aj stručne, ale jasne zdôvodnil.
43. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP.
44. Bude úlohou žalovaného po vrátení veci správnym súdom, rešpektujúc právne záväzný názor vyslovený v tomto rozhodnutí aj v skoršom rozhodnutí najvyššieho súdu, vo veci opätovne rozhodnúť za primeraného použitia zásady ukladania trestov podľa § 41 Trestného zákona a svoje nové rozhodnutie riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti aj odôvodní.
45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi v konaní plne úspešnému priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.