Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f18/400503.db5c94.pdf
PDF · 131.53 KB
No categories available
3Urtost/6/2016
N a j v y š š í s ú d 3 Urtost 6/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci
proti odsúdenému R. S., v konaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody vykonávaného na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. decembra 2015,
sp. zn. 1Ntc 15/2015, o uznaní a výkone rozsudku Krajinského súdu Korneuburg, Rakúska
republika z 13. novembra 2014, sp. zn. 505Hv 103/14p, v spojení s rozsudkom Vyššieho
Krajinského súdu Viedeň, Rakúska republika z 12. marca 2015, sp. zn. 18Bs 39/15i,
na neverejnom zasadnutí konanom 9. novembra 2016, o sťažnosti odsúdeného R. S.
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. augusta 2016, sp. zn. 1Ntc 15/2015, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného R. S.
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. augusta 2016, sp. zn. 1Ntc 15/2015,
zamietol podľa § 18 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými
sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení
zák. č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov s použitím § 415 ods. 1
Trestného poriadku a s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, žiadosť
odsúdeného R. S., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere
3 (tri) roky uloženého mu rozsudkom Krajinského súdu Korneuburg z 13. novembra 2014,
sp. zn. 505Hv 103/14p, v spojení s rozsudkom Vyššieho Krajinského súdu Viedeň
z 12. marca 2015, sp. zn. 18Bs 39/15i, uznaného a vykonávaného rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave z 9. decembra 2015, sp. zn. 1Ntc 15/2015, právoplatným 19. februára 2016
a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava III z 21. augusta 2014, sp. zn. 1T 212/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
18. septembra 2014.
Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že formálnu podmienku
pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdený splnil po tom,
ako vykonal polovicu uloženého trestu. K materiálnej podmienke uviedol, že odsúdený
má 17 (sedemnásť) záznamov v registri trestov, má absenciu pracovných návykov, na základe
čoho súd dospel k záveru, že práve neschopnosť odsúdeného dlhodobo sa zaradiť
do pracovného života bola determinujúcim faktorom jeho trestnej činnosti. Krajský súd
v Bratislave zároveň dospel k záveru, že požiadavka pozitívnej prognózy správania
odsúdeného na slobode splnená nebola.
Proti tomuto rozhodnutiu podal včas a riadne odsúdený R. S. sťažnosť
(č. l. 194 spisu), ktorú následne podaním z 31. októbra 2016 odôvodnil.
Uviedol, že z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trnava
z 22. júla 2016 vyplýva, že odsúdený si povinnosti plnil v rámci možnosti ústavu,
na požadovanej úrovni. Sám o sebe uviedol, že vždy bol v ústave zaradený do práce
(pracovisko Terminál), kde sa snažil dodržiavať pokyny majstra a tým aj plniť program
zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že do práce môže byť odsúdený zaradený
po schválení komisiou, ale nie vždy to je možné a prechodné, nakoľko na prácu čaká veľmi
veľa odsúdených. V tejto súvislosti poukázal na odsúdených, ktorí nejavia o prácu záujem,
ale uvedené sa netýka osoby odsúdeného S.. Ďalej poukázal na skutočnosť,
že bol sedemnásť 17 (sedemnásť) razy súdne trestaný, je si vedomý toho, že to nie je málo,
avšak svoj dlh spoločnosti splatil, a preto požiadal súd, aby prihliadol na prítomnosť
a nie minulosť odsúdeného, ktorá ho veľmi mrzí a dávno všetko oľutoval. K účelovému
správaniu odsúdený uviedol, že každý jeden človek sa správa účelovo, či je na slobode,
v ústave, v práci, v rodine atď. Človek musí robiť veci účelovo, alebo správať sa účelovo,
inak by nemal o chvíľu prácu, výplatu a hlavne domov a rodinu.
Poukázal na príklad jedného odsúdeného, jeho trest bol 12 (dvanásť) rokov,
bol prvotrestanec, vo výkone trestu je momentálne ôsmy rok a ani raz za ten čas nebol
potrestaný disciplinárne, približne 9 (deväť) razy bol disciplinárne odmenený, každý mesiac
mal pravidelné návštevy rodiny, pracovne bol zaradený počas celého výkonu trestu, zapájal
sa do ústavných aktivít a pracoval nad rámec. V strednom stupni stráženia
bol v diferenciačnej skupine A, hodnotenie mal priaznivé a pri preradení do minimálneho
stupňa stráženia prešiel na štvrtý 4 (štvrtý) raz počas vyše troch rokov, kde mu bolo súdom
stále vytýkané to isté, t. j. účelové správanie. Je preto toho názoru, že ak takýto odsúdený
s hodnotením A neprešiel z basy do basy, čo si má tento odsúdený potom pomyslieť,
ak bude podávať žiadosť o podmienečné prepustenie. Odsúdený sa môže vo výkone trestu
akokoľvek snažiť, ale po podaní žiadosti o podmienečné prepustenie súd žiadosť zamietne,
či máte kladné alebo záporné vyhodnotenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil,
že sťažnosť odsúdeného R. S. nie je dôvodná.
Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými
sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení
zák. č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, súd, ktorý rozhodol
o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené
s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne
prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím
správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej
republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisu zistil, že krajský
súd rozhodol v súlade so zákonom, keď žiadosť odsúdeného zamietol.
Rovnako ako krajský súd, aj Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,
že u odsúdeného sú naplnené formálne podmienky pre podmienečné prepustenie.
Rozhodujúcim kritériom z hľadiska posúdenia dotknutého trestného činu ako prečinu,
zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu vo vzťahu k podmienke výkonu určitej časti trestu
pri podmienečnom prepustení (§§ 66 – 67 Trestného zákona) je právna kvalifikácia podľa
cudzieho rozhodnutia, ktoré bolo uznané príslušným súdom Slovenskej republiky,
a to z hľadiska kritérií uvedených v §§ 10 a 11 Trestného zákona (rozhodnutie č. 13
uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
č. 2/2016).
Pri právnej kvalifikácii podľa uznaného rozhodnutia (trestný čin krádeže vlámaním
sčasti v štádiu pokusu, sčasti dokonanej podľa § 127, § 129 č. 1, § 15 ods. 1 rakúskeho
Trestného zákonníka – č. l. 58 spisu) ide o úmyselný trestný čin s hornou hranicou trestnej
sadzby neprevyšujúcou päť rokov – sadzba 6 mesiacov až 5 rokov podľa § 129 rakúskeho
Trestného zákonníka (č. l. 4 spisu). Ide teda o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona),
čomu zodpovedá lehota pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona, ktorá plynie od 6. októbra 2014 (uznesenie o započítaní – č. l. 84 spisu). Podmienka
výkonu jednej polovice trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený vo výmere troch rokov
a šesť mesiacov, bola preto splnená 6. júla 2016.
Pokiaľ ide o materiálne podmienky podmienečného prepustenia, hoci sú sčasti splnené
(odsúdený síce preukazuje snahu po polepšení, ústavom na výkon trestu odňatia slobody
je hodnotený celkovo kladne, čiastočne plní stanovené ciele programu zaobchádzania
(č. l. 181 spisu), napriek týmto skutočnostiam je v neprospech odsúdeného jeho veľmi
početná (opakovaná) trestná činnosť s počtom 17 záznamov (odpis registra trestov – č. l. 155
spisu a nasl.), na ktorú poukázal aj krajský súd a v podrobnostiach na rozhodnutie Najvyšší
súd Slovenskej republiky aj odkazuje. Opakované páchanie druhovo identickej trestnej
činnosti – krádeže, svedčí o tom, že v jeho prípade nemožno očakávať, že by v budúcnosti
viedol riadny život. Sám riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach
nad Parnou v hodnotení odsúdeného uviedol, že „resocializačná prognóza je podľa
hodnotenia rizika sociálneho zlyhania nepriaznivá (recidíva, dlhodobá nezamestnanosť,
v minulosti závislosť, ústavná výchova“. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere
udáva, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je namieste len v tom
prípade, ak vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré môžu mať v rámci konania o podmienečnom
prepustení význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie riadny život, čo vyššie
uvedené hodnotenie ústavu a závery súdu, najmä odpis registra trestov, priamo vylučuje.
Samotnou okolnosťou, ktorá má nepochybne veľký význam, je aj predchádzajúci spôsob
života odsúdeného, vrátane jeho prípadnej trestnej činnosti. Hoci teda odsúdený v podanej
sťažnosti navrhuje, aby súd neprihliadal na minulosť odsúdeného, ale “pozeral“ vo svetle
prítomnosti života odsúdeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere udáva,
že isteže nemožno paušálne dospieť k záveru, že u odsúdených s početnou kriminálnou
minulosťou už podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neprichádza
do úvahy; nemožno však abstrahovať (odmyslieť si) skutočnosť, že s ohľadom na túto
kriminálnu minulosť bude splnenie materiálnej podmienky, t. j. že bude odsúdený S. viesť
riadny život, skôr veľmi výnimočné. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal
za preukázané splnenie druhej, a to materiálnej podmienky, že od odsúdeného možno
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného
R. S. postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave dňa 9. novembra 2016
JUDr. Alena Š i š k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová