Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/7/2016

Identifikačné číslo spisu: 9515100259 Dátum vydania rozhodnutia: 09.11.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:9515100259.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci obžalovaného V. I. a spol. pre prečin nepriamej korupcie podľa , na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave 9. novembra 2016, o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor") proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 29. februára 2016, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s a z a m i e t a.

Odôvodnenie

Samosudca Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica rozsudkom z 29. februára 2016, sp. zn. , v spojení s opravným uznesením z 30. marca 2016 rozhodol, že postupom podľa obžalovaných V. I. st., V. I. ml. a JUDr. O. A. oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, pre skutky právne posúdené v bode 1/, vo vzťahu k obžalovaným V. I. st. a V. I. ml., ako prečin nepriamej korupcie spolupáchateľstvom podľa , a v bode 2/, vo vzťahu k obžalovanému JUDr. O. A., ako prečin nepriamej korupcie podľa , ktorých sa mali dopustiť na skutkovom základe, že

1/ obv. V. I. ml. po vzájomnej dohode so svojím otcom obv. V. I. st., ku ktorej došlo najmä počas návštev v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody na ul. Kpt. Nálepku č. 1 v Prešove v období od 28. marca 2013 do 16. septembra 2013, sa v rodinnom dome so súpisným číslom XXX v obci P. a na parkovisku pred prevádzkou fitness centra Selvo Klub, na ul. Nerudovej č. 14 v Košiciach opakovane stretol s advokátskym koncipientom obv. JUDr. O. A., od ktorého žiadal, aby ovplyvnil rozhodnutie súdu v prospech jeho otca tak, aby bol jeho otec prepustený z väzby na slobodu, pričom v presne nezistenom čase v období od 16. septembra 2013 do 7. októbra 2013 sa obv. V. I. ml. stretol na nezistenom mieste s obv. JUDr. O. A., ktorý si v tejto súvislosti vyžiadal úplatok 70 000 Eur,

o čom obv. V. I. ml. dňa 7. októbra 2013 v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody na ul. Kpt. Nálepku č. 1 v Prešove informoval svojho otca obv. V. I. st., ktorý s tým súhlasil a požiadal svojho syna obv. V. I. ml., aby požadovaný úplatok 70 000 Eur JUDr. O. A. poskytol, na základe čoho obv. V. I. ml. v presne nezistenom čase v období od 07. októbra 2013 do 28. októbra 2013, na nezistenom mieste odovzdal obv. JUDr. O. A. úplatok vo výške 70 000 Eur, o čom dňa 28. októbra 2013 v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody na ul. Kpt. Nálepku č. 1 v Prešove informoval svojho otca obv. V. I. st. a následne v presne nezistenom čase v období od 28. októbra 2013 do 18. novembra 2013 po tom, ako Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. -36 dňa 23. októbra 2013 zamietol sťažnosť obv. V. I. st. proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. -22 zo dňa 30. septembra 2013 a predĺžil mu lehotu väzby do 28. apríla 2014, sa obv. V. I. ml. na presne nezistenom mieste stretol s obv. JUDr. O. A., od ktorého prevzal späť finančné prostriedky v hodnote 65 000 Eur z poskytnutých 70 000 Eur a 5 000 Eur ponechal obv. JUDr. O. A. na základe jeho žiadosti, ktorú obv. JUDr. O. A. zdôvodnil tým, že v minulosti v prospech obv. V. I. st. vybavil uľahčenie výkonu väzby tým, že zabezpečil zrušenie kolúznej väzby podľa , o čom následne dna 18. novembra 2013 v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody na ul. Kpt. Nálepku č. 1 v Prešove informoval obv. V. I. ml. svojho otca obv. V. I. st., ktorý s ponechaním úplatku 5 000 Eur obv. JUDr. O. A. súhlasil,

2/ obv. JUDr. O. A. sa v období od 28. marca 2013 do 16. septembra 2013 v rodinnom dome so súpisným číslom XXX v obci P. a na parkovisku pred prevádzkou fitness centra Selvo Klub, na ul. Nerudovej č. 14 v Košiciach opakovane stretol s obv. V. I. ml., ktorému prisľúbil, že ovplyvní rozhodnutie súdu v prospech jeho otca obv. V. I. st. tak, aby bol prepustený z väzby na slobodu, pričom v presne nezistenom čase v období od 16. septembra 2013 do 7. októbra 2013 sa na nezistenom mieste stretol s obv. V. I. ml., od ktorého si v tejto súvislosti vyžiadal úplatok 70 000 Eur, o čom obv. V. I. ml. dňa 7. októbra 2013 v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody na ul. Kpt. Nálepku č. 1 v Prešove informoval svojho otca obv. V. I. st., ktorý s tým súhlasil, na základe čoho obv. JUDr. O. A. v presne nezistenom čase v období od 7. októbra 2013 do 28. októbra 2013, na nezistenom mieste prevzal od obv. V. I. ml. úplatok vo výške 70 000 Eur a následne v presne nezistenom čase v období od 28. októbra 2013 do 18. novembra 2013 po tom, ako Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. -36 zo dňa 23. októbra 2013 zamietol sťažnosť obv. V. I. st. proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. -22 zo dňa 30. septembra 2013 a predĺžil mu lehotu väzby do 28. aprila 2014, sa obv. JUDr. O. A. na presne nezistenom mieste stretol s obv. V. I. ml., ktorému vrátil finančné prostriedky v hodnote 65 000 Eur z poskytnutých 70 000 Eur a úplatok 5 000 Eur si ponechal pre seba, čo zdôvodnil tým, že v minulosti v prospech obv. V. I. st. vybavil uľahčenie výkonu väzby tým, že zabezpečil zrušenie kolúznej väzby podľa , s čím obv. V. I. ml. aj obv. V. I. st. súhlasili.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktoré zahlásil už do zápisnice na hlavnom pojednávaní (č. l 848) a následne ho odôvodnil písomným podaním z 21. marca 2016.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že prvostupňový súd oslobodzujúci rozsudok odôvodnil okrem iného tým, že vyšetrovateľ mal včas vydať rozhodnutie o začatí trestného stíhania podľa , prípadne včasným podaním podnetu na príslušný orgán policajného zboru, ktorý by už mohol konať aj v zmysle ustanovení upravujúcich postup pred začatím trestného stíhania, čo už v zmysle je trestným konaním. V prípade, ak by orgán činný v trestnom konaní ihneď po prepočutí prvého inkriminovaného rozhovoru, v priebehu niekoľkých dní napríklad vydal rozhodnutie v zmysle , legalizoval by nielen použitie nasledujúcich rozhovorov ako dôkazu v inej trestnej veci, ale umožnil by aj skúmanie súvislostí s predchádzajúcimi odpočutými rozhovormi. Vyšetrovateľ konal s polročným oneskorením, z dôvodu nesplnenia si svojich povinností zapríčinil nemožnosť vykonania dôkazov nasadením informačno - technických prostriedkov v inej veci, než v akej bolo ich použitie sudcom pre prípravné konanie prikázané.

Rozhodnutie špecializovaného trestného súdu prokurátor považuje za predčasné a nezákonné. Cituje v odvolaní ustanovenie , , ktoré upravuje začatie trestného stíhania a konštatuje, že samotná skutočnosť, že trestné stíhanie tzv. „vo veci“ bolo začaté takmer pol roka po prvom odpočutom zázname, nemôže mať vplyv na jeho použiteľnosť ako dôkazu v trestnom konaní v inej trestnej veci.

Zdôraznil, že formulácia skutku v zmysle musí spĺňať prísne kritériá, pretože spôsob, akým je skutok pri začatí trestného stíhania formulovaný, má podstatný procesný význam pre ďalšie trestné stíhanie z pohľadu zachovania totožnosti skutku.

Prokurátor ďalej v odvolaní vyslovil názor, že policajt ešte v čase odpočutého prvého záznamu nedisponoval takou sumou relevantných dôkazov, aby začal trestné stíhanie, o čom svedčí skutočnosť, že operatívni pracovníci sa zaoberali zhromažďovaním informácií, pričom posledný záznam operatívneho pracovníka k preverovaniu je z 3. februára 2014 a trestné stíhanie bolo následne začaté 21. februára 2014.

Odvolanie smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo a to z dôvodu, že súd odmietol vykonať dôkaz - zadovážené zvukové záznamy.

Navrhol, aby odvolací súd zrušil podľa , , odvolaním napadnutý rozsudok a podľa vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného odvolania podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému prokurátor podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, majúc na zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a zistil, že odvolanie prokurátora je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou ( ) a včas ( ), pričom zistil, že podané odvolanie prokurátora je nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po preskúmaní veci zistil, že špecializovaný trestný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení , najmä zásady zákonného procesu - (), práva na obhajobu

- (§ 2 ods. 9), náležitého zistenia skutkového stavu veci - (§ 2 ods. 10), voľného hodnotenia dôkazov - (§ 2 ods. 12) i rovnosti strán (kontradiktórnosti) (§ 2 ods. 14). Súd prvého stupňa teda dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Špecializovaný trestný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie ( ). Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovaným ako aj okolnosti, ktoré svedčia v ich prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne ( ). V odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a tiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Pokiaľ súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by prípadne sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle zákonných ustanovení. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil žiadne relevantné dôvody na to, aby zabezpečené a riadne vykonané dôkazy hodnotil s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako dôkazy hodnotil súd prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie otázky, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, ktoré ostali sporné, alebo ktoré sú nevyhnuté na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, preskúmavaného v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

Úlohou odvolacieho súdu v tomto opravnom konaní bolo zaujať stanovisko k použiteľnosti nosných dôkazných prostriedkov (zvukové záznamy odpočutých rozhovorov v rámci návštev vo výkone väzby obžalovaného V. I. st., na základe príkazov sudcu pre prípravné konanie, ktoré neboli vydané v tejto veci), o ktoré prokuratúra v podstate opiera svoj záver o vine obžalovaných.

Z obsahu spisu vyplýva, že prokurátor obžalobu, ktorú podal na špecializovaný trestný súd vo vzťahu ku všetkým trom obžalovaným oprel o dôkaz - elektronické nosiče a s tým súvisiace prepisy elektronicky zachytenej komunikácie, ktoré však neboli vyhotovené v teraz posudzovanej veci, ale všetky príkazy sudcu pre prípravné konanie boli vydané v inej trestnej veci, ktorá sa týka obžalovaného V. I. st. a objasňovania jeho inej, majetkovej trestnej činnosti, pre ktorú bol ešte aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu vo väzbe.

Podľa (obdobne aj ) v inej trestnej veci ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v ods. 1 (

- pre vymenované trestné činy.).

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že nejednotnosť v otázke výkladu týkajúcu sa nejednotnosti v názore o možnosti použitia záznamu ako procesného dôkazu v inej trestnej veci spôsobuje najmä zakomponovanie zákonodarcu slovka „súčasne“ do textu právnej normy. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky inicioval legislatívne vyriešenie problému, no zatiaľ bezúspešne.

Špecializovaný trestný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne rozvádza rozdielne stanoviská senátov trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré odvolací súd opakovať nebude, nakoľko by to bolo aj vzhľadom na vyššie spomenutú skutočnosť, že v dvojinštančnom konaní rozhodnutia súdov prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, nadbytočné.

V tejto konkrétnej, odvolacím súdom posudzovanej, veci podozrivé rozhovory evokujúce korupčné správanie obžalovaných prebiehali v období od 16. septembra 2013 až do 26. decembra 2013. Trestné stíhanie bolo podľa začaté až 21. februára 2014 (podnet na začatie trestného stíhania bol daný 10. februára 2014) a prvé obvinenie bolo vznesené postupom podľa až 16. januára 2015.

Odvolací súd sa absolútne stotožnil s názorom a postupom prvostupňového súdu, že v prípade, ak by orgán činný v trestnom konaní hneď ako získal informáciu o možnom korupčnom správaní obžalovaných, teda už po odpočutí prvého inkriminovaného rozhovoru medzi obžalovanými vydal rozhodnutie o začatí trestného stíhania v zmysle , legalizoval by použitie nasledujúcich odpočutých rozhovorov ako dôkazu, ktorý by bol procesne použiteľný v inej trestnej veci a umožnil by aj skúmanie súvislostí s predchádzajúcimi odpočutými rozhovormi.

Tým, že orgán činný v trestnom konaní reagoval až s odstupom piatich mesiacov, zapríčinil, že v tejto trestnej veci nebolo možné ako dôkaz vykonať informácie získané nasadením informačno - technických prostriedkov v inej veci, než v akej bolo ich použitie sudcom pre prípravné konanie prikázané.

Neobstojí odvolacia námietka prokurátora, že v období od odpočutia prvého rozhovoru evokujúceho

korupčné správanie až po začatie trestného stíhania boli operatívnymi pracovníkmi zhromažďované informácie a až na základe týchto bol daný podnet na začatie trestného stíhania.

Informácie zhromažďované operatívou sa týkali už konkrétnych osôb (väzby JUDr. A. na prokuratúru a súdy, že je koncipientom advokátskej kancelárie, vyťažovanie svedka, ktorý bol v jednej cele s obžalovaným V. I. st. a pod.), teda mali význam pre otázku či a ktorým osobám bude prípadne vznesené obvinenie.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu orgán činný v trestnom konaní, ktorý je v štádiu prípravného konania zodpovedný za zákonný priebeh trestného stíhania, by včasným vydaním rozhodnutia o začatí trestného stíhania ( ), prípadne včasným podaním podnetu na príslušný policajný orgán, ktorý je oprávnený konať aj v zmysle ustanovení upravujúcich postup pred začatím trestného stíhania (§-198), čo už podľa Tr. zák. je trestným konaním, eliminoval vznik stavu, aby z dôvodu procesného pochybenia mohlo dôjsť k tomu, že by nebolo možné použiť dôkaz v inej trestnej veci, ktorého procesnú spôsobilosť včasným vydaním rozhodnutia o začatí trestného stíhania nebolo ťažké v posudzovanej veci dosiahnuť.

Špecializovaný trestný súd teda v posudzovanej veci postupoval správne, keď nevyhovel návrhu prokurátora na vykonanie dôkazu - prehratie zvukových záznamov, pretože tento dôkaz vyhodnotil v tejto veci ako dôkaz nezákonný. Je pravda, že takýmto postupom súdu, nie však jeho vinou, sa prokurátor dostal do dôkaznej núdze a neuniesol ako žalobca dôkazné bremeno. Iné dôkazy, ktoré by nad akúkoľvek pochybnosť objektivizovali, že skutok tak, ako bol v obžalobe ustálený sa stal a preto postup súdu, keď obžalovaných V. I. st., V. I. ml. a JUDr. O. A. postupom podľa oslobodil, považuje za správny aj odvolací súd.

Odvolací súd považuje prvostupňové rozhodnutie za zákonné a správne, nezistil dôvod pre jeho zmenu v žiadnom smere, odvolanie prokurátora považoval za nedôvodné, preto ho postupom podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.