Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Pc-5-2021.pdf
PDF · 109.79 KB
Case nature
Area
Subarea
14Pc/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci navrhovateľa: Z. K., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko: X. XX, XXX XX R., zast. LÖWY & LÖWY s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, proti odporkyni: Z. N., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko: XXX XX C. XXX, zast. JUDr. Tibor Szakál, advokát so sídlom v Dunajskej Strede, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k malol.: F. K., nar.: XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom, zástupcom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, takto
rozhodol:
I. Konanie sa v časti o určenie otcovstva a určenie rodičovských práv a povinností zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 04. 2021 domáhal určenia otcovstva a rodičovských práv k maloletej F. K.. Vecne svoj návrh odôvodnil tým, že o svojom otcovstve k maloletej nemá pochybnosti, napriek tomu, že v rodnom liste nie je uvedený ako otec. S matkou neboli manželmi, teda otcovstvo k maloletej nebolo určené na základe prvej domnienky v zmysle ustanovení zákona o rodine. Otcovstvo k maloletej nebolo určené ani na základe druhej domnienky, pretože k súhlasnému vyhláseniu rodičov nedošlo ani pred matričným úradom, ani pred súdom. Matka k súhlasnému vyhláseniu pristúpiť odmieta, nereaguje na neformálne výzvy, nereagovala ani na formálnu výzvu, ktorú jej navrhovateľ zaslal cestou advokáta. Navrhovateľ sa preto domáha určenia otcovstva na základe tretej zákonnej domnienky v zmysle § 94 zákona o rodine, t.j. preukázaná súlož muža s matkou dieťaťa v rozhodujúcom období, bez existencie vylučujúcich okolností a rozhodnutie súdu o určení otcovstva tohto muža. S matkou sa navrhovateľ bližšie spoznal v roku 2017 cestou elektronickej zoznamky, začali sa stretávať, intímne stýkať a veľmi skoro sa rozhodli pre dieťa. Ešte počas tehotenstva sa však ich vzťah rozpadol, dôvody, ktoré k tomu viedli bude asi každý vykladať inak, zo strany matky však navrhovateľ necítil záujem o vzťah s ním. O F. sa od narodenia starali ako rodičia, matka bola pri výchove prioritným rodičom, navrhovateľ ich pravidelne navštevoval. Spočiatku to fungovalo, časom však stretávaniu začali byť kladené prekážky. Množstvo dohodnutých termínov matka rušila, ich vzťah ako rodičov sa časom stal problémovým. Zhoršilo sa to najmä potom, ako každý z nich nadviazal nový vzťah. Aktuálne s navrhovateľom matka nekomunikuje vôbec, dcéru nemal možnosť vidieť niekoľko mesiacov. Pritom ako biologický otec má záujem podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletú, má záujem vykonávať svoje rodičovské práva a plniť si rodičovské povinnosti.
2. Na podporu svojich tvrdení navrhovateľ k návrhu priložil Žiadosť o vyjadrenie s podacím hárkom č. G. a potvrdením o doručení (č.l. 8 - 10), výtlačky z elektronickej komunikácie s odporkyňou (č.l. 11 - 16, 20
- 21), fotodokumentáciu kontaktu navrhovateľa s maloletou (č.l. 17 - 19). Navrhol, aby súd zabezpečil rodný list maloletej. Podaním z 04. 06. 2021 navrhovateľ doplnil výplatné listy (č.l. 47 - 53).
3. Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31. 05. 2021. Nepopiera, že navrhovateľa poznala ako predavačka v Jednote Šamorín, kde navrhovateľ chodil z pracovných dôvodov ako kontrolór od firmy Heineken, a neskôr ho spoznala na elektronickej zoznamke. Išlo o krátkodobý vzťah trvajúci 2 - 3 týždne. Vzťah matka prerušila, keď sa dozvedela, že navrhovateľ je drogovo závislý, i keď sms komunikácia medzi nimi prerušená nebola, a to z dôvodu, že odorkyňa sa bála navrhovateľa, ktorý sa po rozchode začal voči nej prejavovať surovo, vyhrážal sa jej, okrem iného tým, že ju zabije, aj jej otca a pod. Odporkyňa popiera existenciu akéhokoľvek spoločného rozhodnutia s navrhovateľom o spoločnom dieťati. Matka sa po skončení vzťahu s navrhovateľom, teda v čase rozhodnom pre počatie maloletej F., zblížila s A. N., jej terajším manželom. V čase rozhodnom pre počatie F. odporkyňa už nebola v intímnom vzťahu s navrhovateľom. Otcom maloletej je A. N., ktorého otcovstvo bolo určené spoločným vyhlásením rodičov. Odporkyňa s manželom žijú v spoločnej domácnosti a spoločne vychovávajú ich dcéru F.. Navrhovateľ svoj záujem o maloletú len predstiera, pričom nie je pravdou, že by sa o F. mali s navrhovateľom spoločne starať od narodenia, keďže prakticky nikdy spolu nežili. Odporkyňa poukázala na to, že keďže k určeniu otcovstva k maloletej došlo súhlasným vyhlásením rodičov, je vylúčené určenie otcovstva na základe tretej domnienky v zmysle § 94 zákona o rodine, a preto by mal súd bez ďalšieho dokazovania návrh zamietnuť.
4. Na podporu svojich tvrdení odporkyňa k vyjadreniu priložila rodný list maloletej (č.l. 44) a sobášny list (č.l. 45).
5. Podaním z 22. 06. 2021 navrhovateľ súdu oznámil, že odporkyňa vrátila navrhovateľovi všetky veci, ktoré kedy obstaral pre odporkyňu a maloletú, pričom tieto veci maloletá aj používala. Úkony matky sú podľa navrhovateľa namierené proti nemu, avšak nimi ubližuje aj maloletej. K podaniu priložil fotodokumentáciu (č.l. 71 - 76).
6. Replikou zo 14. 07. 2021 navrhovateľ reagoval na vyjadrenie odporkyne k návrhu a upravil svoj návrh na začatie konania. Uviedol, že vyjadrenie matky ho prekvapilo, keďže od narodenia sa o maloletú staral ako o svoju dcéru, je to jeho dcéra. Nemal vedomosť, že matka a jej súčasný manžel spoločne vyhlásili, že sú rodičmi maloletej. Týmto postupom došlo k zmareniu toho, aby sa o výchovu a starostlivosť maloletej starali jej biologickí rodičia. Návrh na určenie otcovstva a určenie rodičovských práv a povinností preto navrhovateľ zobral späť a v tejto časti žiadal, aby súd konanie zastavil. Naďalej sa však domáha úpravy styku s maloletou, pretože k nej má postavenie blízkej osoby a vyžaduje si to spravodlivé usporiadanie práv. Podľa § 25 ods. 5 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Výkladom tohto ustanovenia je možné dospieť k záveru, že dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a ďalších vzťahov a záväzkov v súlade so zákonom. Slovenské právo za blízke osoby podľa § 116 Občianskeho zákonníka považuje (i) príbuzného v priamom rade, súrodenca a manžela, (ii) iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Môže sa teda jednať aj o osoby navzájom blízke bez existencie určeného rodinnoprávneho vzťahu. K maloletej má navrhovateľ postavenie blízkej osoby, rovnako má postavenie blízkej osoby maloletá k nemu. Úpravu styku odôvodňuje záujem maloletej, najmä potreba rozvíjania vzťahov s osobami, ku ktorým má maloletá citový vzťah, zároveň si to vyžadujú pomery v rodine (individuálne okolnosti rodiny a tohto prípadu).
7. Na predchádzajúce podania navrhovateľa reagovala odporkyňa duplikou doručenou súdu 17. 08. 2021. Uviedla, že je pravdou, že navrhovateľ pri svojich náhodných, nie celkom vítaných, návštevách doniesol rôzne neželané, pre maloletú nevyužiteľné a nepotrebné, veci, ktoré nazýva darmi, ktoré mu potom matka vracala. Napr. maloletá je predčasne narodeným dieťaťom, má precitlivelú pokožku, kvôli ekcémam na pokožke môže používať len plienky zn. Premium care, navrhovateľom darované plienky boli iné, nevhodné, pre maloletú nepoužiteľné. Odporkyňa zopakovala, že chcela prerušiť akékoľvek kontakty s navrhovateľom ako s bývalým partnerom, ale navrhovateľ sa jej opakovane vyhrážal fyzickým násilím, že jej ublíži, že ju zbije, vyhrážal sa aj jej rodičom, a pod., zrejme aj pod vplyvom drogovej závislosti. Odporkyňa sa ho nevedela a nevie zbaviť, kvôli jeho vyhrážkam bála sa úplne odmietať kontakty s ním, navrhovateľ je neodbytný, z času na čas, s odstupom veľkej doby sa prihlási, naposledy sa ukázal 8.11.2020, keď boli v dedine hody. K navrhovateľovej replike odporkyňa
uviedla, že je hrubo zavádzajúce od navrhovateľa, ak tvrdí, že od narodenia sa staral o maloletú ako o svoju dcéru. Ak navrhovateľ pod ním chápanou tzv. otcovskou starostlivosťou rozumie nejaké občasné, sporadické návštevy matky ako bývalej partnerky, fotografovanie sa s maloletou, nosenie pre maloletú nepoužiteľných, nepotrebných či dokonca použitých vecí ako vraj „dary", a tým vyvolávať navonok dojem o údajnom plnení si úlohy otca, ktorým nebol a nie je. Navrhovateľ napr. neposielal matke žiadne výživné na mal. dieťa. Zákon o rodine v ust. § 84 a nasl. stanovuje, že otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. Maloletá sa narodila XX. XX. XXXX a súhlasné vyhlásenie rodičov A. N. a Z. N. bolo vykonané XX. XX. XXXX. Klamlivé je tvrdenie navrhovateľa o citovom vzťahu 3-ročnej maloletej k nemu, keď ho napr. posledných 9 mesiacov ani nevidela. Podľa odporkyne nie sú splnené podmienky na úpravu styku podľa § 25 ods. 5 zákona o rodine. Maloletá žije v usporiadanej rodine svojej matky a otca, ktorí sa riadne starajú o jej výchovu a výživu, zabezpečujú jej všestrannú, zdravotnú a inú starostlivosť, Rodičia sa poznali už dávnejšie, nakoľko otec bol dlhoročným priatel'om brata matky, dobre si vychádzajú, obaja pracujú, bývajú v samostatnom štvorizbovom byte spolu s maloletou ako súčasti domu vo vlastníctve rodičov matky nedávno prestavanom pre potreby matky a otca maloletej so samostatným vchodom, ich pomery sú nanajvýš usporiadné, žijú v šťastnom a usporiadanom manželstve, uvažujú o rozšírení rodiny. Čiže záujem maloletého dieťaťa na takéto navrhovateľom navrhované stretávky nie je daný, a ani pomery v rodine si žiadny ďalší zásah cestou uplatnenia súdnej moci nevyžadujú. Nie sú splnené zákonné podmienky na rozhodovanie súdom podľa ust. § 25 zákona o rodine a navrhovateľa nijako nemožno považovať za blízku osobu v zmysle §116 OZ. Akýkoľvek občasný zásah sporadickými nevhodnými návštevami navrhovateľa, ktorý nemá postavenie blízkej osoby, by bol nanajvýš nevhodným zásahom do výchovy maloletej, skôr by jej bol na ujmu, v hrubom rozpore so záujmami maloletej. Odporkyňa preto navrhla, aby súd konanie zastavil v časti o určenie otcovstva a rodičovských práv a povinností, vo zvyšnej časti aby návrh zamietol a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov konania v rozsahu 100 %.
8. Kolízny opatrovník sa k veci vyjadril podaním z 29. 07. 2021. Má za to, že navrhovateľ v rodnom liste ako otec maloletej nie je zapísaný a návrh na určenia otcovstva berie späť, k samotnej úprave styku blízkej osoby s maloletou je primárne potrebné uviesť, že základné sú rodičovské práva. Už len z pojmu rodičovské práva je zrejmé, že tieto práva patria výlučne rodičom malol. dieťaťa, t.j. matke a otcovi. Blízke osoby nemajú právny nárok na styk s malol. dieťaťom, s výnimkou splnenia podmienok a to, ak by úprava styku bola v záujme malol. dieťaťa a vyžadujú si to pomery v rodine. Kolízny opatrovník poukázal na judikát R 63/1965, podľa ktorého pri rozhodovaní o tom, či a za aký podmienok možno uložiť rodičom strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny nárok, treba vychádzať z toho, že tu ide o obmedzenie rodičovský práv, ktoré môže súd vysloviť len z dôvodov uvedených v § 38 zákona o rodine. Je tomu tak preto, že sú to práve a výlučne rodičia, ktorí majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa vo všetkých smeroch. Kolízny opatrovník preto navrhol zamietnuť návrh na úpravu styku s maloletou.
9. Na pojednávaní dňa 12. 11. 2021 navrhovateľ ako dôkaz svojho vzťahu s maloletou navrhol vykonať výsluch svedkov: brata B. K., jeho priateľku R. C. a rodičov navrhovateľa.
10. V podaní doručenom tunajšiemu súdu 13. 12. 2021 navrhovateľ uviedol, že sa nedomáha v tomto konaní určenia otcovstva k maloletej F., nakoľko rešpektuje rozhodnutie matky a zároveň vníma skutočnosť, aby maloletá vyrastala v úplnej rodine resp. v rodine, ktorú si jej matka založila uzavretím manželstva. Naďalej však trvá na tom, že maloletá je jeho dcérou a zároveň navrhovateľ je jej biologickým otcom. Vzhľadom na jeho postavenie ako biologického otca sa domnieva, že súd má zákonné možnosti regulovať styk s maloletou, a to v intenciách ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona o rodine nezužuje okruh blízkych osôb výlučne na príbuzných v priamom a pobočnom rade, ale pri napĺňaní tohto pojmu odkazuje na ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka. Blízkymi osobami sú aj osoby bez existencie určeného rodinnoprávneho vzťahu za podmienky, že sú v pomere rodinnom alebo obdobnom a ujmu, ktorú by utrpela jedna z týchto osôb, by tá druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú. Pokiaľ platná právna úprava umožňuje, aby za otca maloletého dieťaťa bola určená aj iná osoba ako biologický rodič, musí byť v intenciách ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine garantovaná možnosť realizácie aspoň základných práv biologického rodiča, a to najmä za predpokladu, že tento od malička prejavuje o maloleté dieťa záujem, a zároveň aj maloleté dieťa jeho prítomnosť pociťuje. Svoj status blízkej osoby a právo na styk s maloletou navrhovateľ odvodzuje najmä od skutočnosti, že je biologickým otcom maloletej. Ochranu biologického rodičovstva
potvrdzuje vo svojej rozhodovacej praxi aj Európsky súd pre ľudské práva, napr. v rozhodnutí vo veci Kroon vs. Holandsko č. 18535/91. Status navrhovateľa ako blízkej osoby potvrdzujú i rozhodujúce skutkové okolnosti prejednávanej veci, ktoré deklarujú, že maloletá má vytvorenú k osobe navrhovateľa citovú väzbu a pre prípad, že by s ňou navrhovateľ nemohol realizovať styk, predmetné by nepochybne maloletá pociťovala taktiež ako ujmu. Dva roky a to počas celého obdobia, kedy ju navštevoval, samotná matka pred maloletou oslovovala navrhovateľa tati, apa. Aj maloletá ho takto oslovovala. Postupne začala matka maloletej návštevy navrhovateľa odmietať. Začalo sa to diať v dobe, ked' už A. N. býval v ich dome. Je v záujme maloletej, aby poznala svojho biologického otca. Pomery v rodine, ako osobitá podmienka je taktiež splnená, a to opätovne z dôvodu biologického statusu navrhovateľa ako otca, ako aj toho, že matka popiera a neguje možnosť kontaktu maloletej s ním, a to napriek tomu, že maloletá má právo navrhovateľa poznať a má právo na kontakt s ním. K svojmu podaniu navrhovateľ priložil USB kľúč obsahujúci fotografie a videá s maloletou a elektronickú komunikáciu s odporkyňou. Ďalej navrhol ako dôkaz vykonanie DNA testu na potvrdenie jeho biologického otcovstva.
11. Odporkyňa reagovala podaním doručeným tunajšiemu súdu 22. 12. 2021. Nesúhlasí s nariadením styku navrhovateľa s maloletou. Poukázala na to, že pre regulovanie styku navrhovateľa s maloletou v intenciách ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine nie sú splnené zákonné podmienky, taktiež ani pre aplikáciu ust. §25 ods. 5 Zákona o rodine. Tvrdenie navrhovateľa o tzv. biologickom otcovstve zostáva jednostranným tvrdením navrhovateľa, ktoré nie je predmetom tohto sporu, veď navrhovateľ svojím podaním zo dňa 12.07.2021 vzal svoj návrh späť. Z tohto dôvodu je návrh navrhovateľa na vykonanie testu DNA, pre rozhodovanie o návrhu podľa ust. §25 ods.5 Zákona o rodine, bezpredmetným návrhom. Odkaz navrhovateľa na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, konkrétne vo veci Kroon vs, Holandsko č. 18535/91, nie je na mieste, nemožno ho vzťahovať na súdom prerokovávanú predmetnú vec, ide o prípady obmedzenia a zákazu styku rodiča s maloletým dieťaťom, pričom vychádza z úpravy podľa § 28 ods.2 zákona o rodine - rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. O právach a povinnostiach iných osôb tu niet zmienky. Spomínané rozhodnutie európskeho súdu dôsledne rieši aj otázku záujmu maloletého dieťaťa (v našom zákonodarstve viď čl.5 Zákona o rodine), ktorý má spočívať aj v jeho ochrane pred možnou neurotizáciou, chronifikovaním až psychologizáciou dieťaťa z dôvodu styku s druhým rodičom (nerozlišuje navrhovateľom uvádzané pojmy sociálny či biologický rodič, hovorí len o dvoch rodičoch) resp. ako je ochrana maloletého dieťaťa pred rodičom, ktorý by bol pre neho nevhodný svojím životným príkladom, ohrozoval by mravnosť maloletého dieťaťa z dôvodu jeho sociálneho úpadku alebo preberania negatívnych vzorov správania, neprijateľných postojov a reakcií k blízkym osobám či skupinám. Falošné tvrdenia navrhovateľa o statuse blízkej osoby či o údajnej citovej väzbe s maloletou (ktorú naposledy videl 8.11.2020 - vtedy mala maloletá dva roky) sú tvrdením bez reálnej opory, v rozpore s objektívnou pravdou.
12. V podaní z 18. 01. 2022 navrhovateľ zopakoval, že zotrváva na svojej doterajšej argumentácii a úpravy styku s maloletou sa domáha ako jej blízka osoba z dôvodu svojho postavenia ako biologického otca, pričom matka do dnešného dňa nepreukázala skutočnosti, že otcom maloletej nie je navrhovateľ. Práve od nej možno zároveň spravodlivo vyžadovať predloženie predmetného dôkazu (ak otcovstvo navrhovateľa popiera), nakoľko v súčasnosti navrhovateľ nemá možnosť žiadneho kontaktu s dcérou, a aj z uvedeného dôvodu sa ho domáha v danom konaní. Z hľadiska presného určenia rozsahu styku, a pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností navrhovateľ žiada, aby súd upravil jeho styk s maloletou F. K.F. tak, že je oprávnený sa s ňou stýkať každú druhú sobotu v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod.
13. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a výsluchom navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
14. Podľa rodného listu maloletej (č.l. 44) je otcom maloletej manžel odporkyne A. N. (sobášny list na č.l. 45). Z fotodokumentácie a komunikácie, ktorú navrhovateľ priložil k návrhu na začatie konania, je zrejmé, že sa s maloletou stretával a tiež komunikoval s odporkyňou ohľadom maloletej. Rovnako mal súd z predloženej fotodokumentácie a z vyjadrení účastníkov za preukázané, že navrhovateľ dal odporkyni veci určené pre maloletú, pričom tieto veci odporkyňa neskôr navrhovateľovi vrátila.
15. Podľa § 90 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení (ďalej len „ZoR“) ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
16. Podľa § 91 ods. 1 ZoR za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
17. Podľa § 94 ods. 1 ZoR ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
18. Podľa § 25 ods. 5 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
19. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
20. Navrhovateľ sa svojím návrhom na začatie konania domáhal určenia svojho otcovstva k maloletej a určenia rodičovských práv a povinností. V konaní bolo zistené, že ako otec maloletej je v rodnom liste zapísaný A. N., manžel odporkyne, a teda je nepochybné, že za otca maloletej sa podľa § 91 ods. 1 ZoR považuje A. N.. Tým je vylúčený postup podľa § 94 ZoR. Keďže navrhovateľ vzhľadom na uvedené zobral svoj návrh na začatie konania späť v časti o určenie otcovstva a rodičovských práv a povinností k maloletej (viď odsek 6 tohto rozsudku), súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Zároveň navrhovateľ zmenil svoj návrh, pričom žiadal, aby súd určil styk navrhovateľa ako blízkej osoby maloletej podľa § 25 ods. 5 ZoR resp. § 36 ods. 1 ZoR. Keďže o zmenenom návrhu súd mohol rozhodovať na základe výsledkov doterajšieho konania, nebol dôvod pre nepripustenie zmeny návrhu (§ 28 CMP), a teda súd zmenený návrh prejednal a rozhodol o ňom.
21. Určenie styku blízkej osoby s maloletým dieťaťom rozhodnutím súdu ZoR podmieňuje kumulatívnym splnením troch podmienok: (i) daná osoba má postavenie blízkej osoby v intenciách § 116 Občianskeho zákonníka, (ii) určenie styku je potrebné v záujme maloletého dieťaťa a (iii) určenie styku vyžadujú pomery v rodine. Ak nie je splnená ktorákoľvek z uvedených podmienok, súd nemôže svojím rozhodnutím autoritatívne určiť styk s maloletým dieťaťom, a to ani ak skutočne ide o blízku osobou. Navrhovateľ sa v dokazovaní zameral na preukázanie svojho statusu ako blízkej osoby maloletej, a to jednak v dôsledku tvrdeného statusu biologického otca (na preukázanie ktorého navrhol vykonanie DNA testu) a tiež s ohľadom na faktický vzťah s maloletou (ktorý preukazoval najmä fotografiami a videami). Vo svojich vyjadreniach sa však nezaoberal dostatočne splnením ostatných dvoch podmienok, ktorými sú záujem dieťaťa a pomery v rodine. Preto súd na pojednávaní dňa 25. 01. 2022 vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, kde sa navrhovateľa dopytoval, prečo sa navrhovateľ domnieva, že nariadenie styku v zmysle jeho návrhu je potrebné v záujme maloletej a prečo by si to mali vyžadovať pomery v rodine. Navrhovateľ uviedol, že dcéra je ľahko ovplyvniteľná, pričom už za otca označuje manžela odporkyne. Záujem maloletej nevie posúdiť, nevie ani, či by ho maloletá ešte vôbec spoznala. Nespochybnil ani pomery v rodine a neuviedol žiadnu skutočnosť spočívajúcu vo vzťahových, sociálnych, finančných či iných pomeroch v rodine maloletej, pre ktorú by bolo potrebné nariadiť styk navrhovateľa s maloletou. Navrhovateľ svoje právo na styk s maloletou vyvodzuje z toho, že je jej biologickým otcom. Právna zástupkyňa navrhovateľa doplnila, že medzinárodná právna úprava akcentuje právo dieťaťa poznať svojho biologického otca. V danom prípade sociálne otcovstvo nekopíruje biologické otcovstvo, pričom návrh, ktorý navrhovateľ podal, je jediná možnosť ako si udržať kontakt s jeho maloletou dcérou.
22. Súd nespochybňuje právo dieťaťa poznať svojho biologického otca. Toto právo však nemožno bez ďalšieho stotožňovať s právom pravidelného styku s maloletým dieťaťom, ktorého realizácia nevyhnutne predstavuje obmedzenie práv rodičov k maloletému dieťaťu. Tunajší súd sa stotožňuje so súdnym rozhodnutím, na ktoré poukázala kolízna opatrovníčka (R 63/1965), podľa ktorého pri rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok možno uložiť rodičom strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny nárok, treba vychádzať z toho, že tu ide o obmedzenie rodičovský práv, ktoré môže súd vysloviť len z dôvodov uvedených v § 38 zákona o rodine. Je tomu tak preto, že sú to práve a výlučne rodičia,
ktorí majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa vo všetkých smeroch. Z vykonaného dokazovania súd nezistil, že by si nariadenie styku vyžadovali pomery v rodine (napr. že rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, že neplnia svoje rodičovské povinnosti, nezabezpečujú výchovu maloletej alebo im vo výkone ich rodičovských práv a povinností bráni závažná prekážka). Rovnako tak súd nemal za preukázané, že by malo byť v záujme dieťaťa nariadiť pravidelný styk s navrhovateľom a v takom rozsahu zároveň obmedziť práva rodičov maloletej. Ak by aj navrhovateľ bol biologickým otcom maloletej (pozn. dosiaľ to nebolo preukázané - viď odsek 23. tohto rozsudku), táto skutočnosť sama o sebe nepostačuje na to, aby súd mohol považovať predmetné dve zákonné podmienky pre určenie styku s maloletou za splnené. Súd poukazuje i na aktuálnu odbornú literatúru, ktorá v tejto otázke uvádza, že sú to rodičia, kto má prvotnú zodpovednosť za výchovu dieťaťa (pozn. v danom prípade odporkyňa a otec A. N.). Proti ich zhodnému stanovisku by mal súd autoritatívne rozhodnúť len vtedy, ak by to odôvodňovali skutočne výnimočné okolnosti prípadu. Toto však budú skôr výnimky v rozhodovaní, všeobecné pravidlo by skutočne malo rešpektovať vôľu rodičov (In. Pavelková, B.: Zákon o rodine. Komentár, 3. vyd., C.H. Beck, s. 150).
23. Keďže súd nemal za preukázané splnenie podmienok podľa § 25 ods. 5 ZoR, resp. § 36 ods. 1 ZoR (ide v zásade o identickú právnu úpravu pokiaľ ide o styk blízkej osoby s maloletým dieťaťom), konkrétne, že určenie styku navrhovateľa s maloletou je potrebné v záujme maloletej a že si to vyžadujú pomery v rodine, nemohol o návrhu rozhodnúť inak, než návrh zamietnuť, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. Vzhľadom na to nebolo už v tomto konaní potrebné zisťovať, či navrhovateľ má vo vzťahu k maloletej postavenie blízkej osoby (výrok č. II rozsudku by bol rovnaký aj ak by navrhovateľ bol skutočne biologickým otcom maloletej), a preto súd nevykonal dokazovanie smerujúce k potvrdeniu statusu navrhovateľa ako osoby blízkej, konkrétne test DNA, výsluch navrhovaných svedkov a oboznámenie súborov na navrhovateľom predloženom USB kľúči (fotografie, videá, elektronická komunikácia).
24. O trovách súd rozhodol podľa § 53 CMP, podľa ktorého v konaní vo veciach určenia rodičovstva môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. V danom prípade súd bral do úvahy, že navrhovateľ v čase podania návrhu nemal vedomosť o tom, že rodičovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, pričom z predložených dôkazov možno usudzovať, že s maloletou mal vybudovaný určitý vzťah a nie je možné ani vylúčiť jeho biologické otcovstvo, keďže k súhlasnému vyhláseniu rodičov došlo až takmer 2 roky po narodení maloletej, čo nie je obvyklé. Preto sa súdu javí ako spravodlivé, aby si každý z účastníkov trovy konania znášal sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto rozsudku (§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§ 367 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP).