Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/110/2014

Identifikačné číslo spisu: 1013200041 Dátum vydania rozhodnutia: 23.11.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013200041.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Kataríny Benczovej v právnej veci žalobcu: J.. W.. G. Ď., bytom Y. XX, J., právne zastúpený: Advokátska kancelária Beňová, s.r.o., Blumentálska 8, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2012-18513/50491:1-sekr zo dňa 06. novembra 2012, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -35 zo dňa 30. júla 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -35 zo dňa 30. júla 2014 p o t v r d z u j e.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 142,04 € na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária Beňová, s.r.o., Bratislava, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa (ďalej len „“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 2012-18513/50491:1-sekr zo dňa 06. novembra 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uvedeným administratívnym rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 725-1/2012-PKV zo dňa 12.09.2012, ktorým v súlade s o slobodnom prístupe k informáciám žalobcovi nebolo vyhovené jeho žiadosti o sprístupnenie úplného a podpísaného protokolu o výsledku kontroly zo dňa 14.09.2010, ktorá sa týkala preverenia poskytovania, organizovania a zabezpečovania vysokoškolského vzdelávania a preverenia prijímacieho konania na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca mailom zaslaným povinnej osobe dňa 02.09.2012 žiadal v zmysle o poskytnutie informácie- sprístupnenie úplného a podpísaného protokolu o výsledku kontroly zo dňa 14.09.2010, evidenčné číslo 2010-11798/25 941: 1-137 vrátane príloh. O uvedenej žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie rozhodla povinná osoba rozhodnutím č. 725-1/2012-PKV zo dňa 12.09.2012 tak, že odmietla poskytnúť požadovanú informáciu, pričom dôvodila ustanovením majúc za to, že nejde o informáciu o rozhodnutí alebo o informáciu o inom výsledku kontroly. Preto požadovanú časť spisu žalobcovi nesprístupnila s tým, že sprístupniť mu môže podrobnú informáciu o výsledku vykonanej kontroly, ktorú však žalobca nežiadal. Proti rozhodnutiu povinnej osoby podal žalobca dňa 28.09.2012 rozklad, v ktorom namietal, že prvostupňový správny orgán dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vec nesprávne právne posúdil, čoho dôsledkom je nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. V podanom rozklade žalobca uviedol, že na rozdiel od povinnej osoby má za to, že protokol o výsledku kontroly je informáciou o ukončenej kontrole. Zároveň poukázal na skutočnosť, že výklad ustanovenia povinnou osobou je v priamom rozpore so zámerom gestorského ministerstva, ako aj zákonodarcu. Po predložení spisu ministrovi tento dňa 06.11.2012 vydal rozhodnutie č. 201-18513/50491:1- sekr, ktorým podaný rozklad žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, nakoľko mal za to, že prvostupňový správny orgán sa pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií riadil platnou právnou úpravou a vec správne právne posúdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že požadovaný úplný a podpísaný protokol o výsledku kontroly s prílohami je takou komplexnou informáciou, ktorá obsahuje skutočnosti súvisiace s priebehom kontroly, ktoré sa nesprístupňujú. Zároveň uviedol, že ak by žalobca požiadal o sprístupnenie informácie o výsledku vykonanej kontroly, prvostupňový správny orgán by takúto informáciu musel sprístupniť, avšak takáto žiadosť žalobcu nebola predmetom prebiehajúceho správneho konania.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v prípade, ak sa požadovaná informácia týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci, je podľa zákona na uvážení povinnej osoby, či ju nesprístupní vôbec, alebo ju sprístupní v obmedzenej miere. Musí pritom vychádzať z filozofie , podľa ktorej sa sprístupňujú všetky informácie, okrem tých, ktoré sú zo sprístupnenia výslovne vylúčené, pričom dôvody vylúčenia alebo obmedzenia prístupu je potreba vykladať reštriktívne, aby bolo v čo najširšej miere naplnené ústavne garantované právo verejnosti na prístup k informáciám. Je preto nevyhnutné, aby povinná osoba vždy starostlivo zvážila, či je pre naplnenie účelu zákona potrebné úplné zamedzenie, alebo postačuje obmedzenie prístupu k informáciám, s vylúčením tých informácií, u ktorých je zákonný dôvod nesprístupnenia nepochybný. Žalovaný mal teda povinnosť v rozhodnutí, ktorým nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácie, objasniť dôvod takého postoja. Je potrebné, aby povinná osoba v rozhodnutí dostatočne jasným a hodnoverným spôsobom uviedla, na základe akých skutočností vyhodnotila úplnú nemožnosť sprístupnenia požadovanej informácie a z akých dôvodov nepostačovalo len obmedzenie prístupu k informáciám. Iba takéto rozhodnutie spĺňa atribúty zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti z hľadiska správneho poriadku.

Krajský súd poukázal na to, že len všeobecné konštatovanie, že požadovaný protokol predstavuje komplexnú informáciu, obsahujúcu skutočnosti o priebehu kontroly, ktoré sú vyňaté z povinnosti sprístupnenia, je podľa jeho názoru nedostatočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Absenciu náležitých dôvodov v správnom rozhodnutí je potrebné považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie garantovaného práva občana na právnu ochranu i na prístup k informáciám, ktoré má povinná osoba k dispozícii.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. V odvolaní uviedol, že predmet kontroly a výkon kontroly sú dva pojmy, ktoré spolu súvisia a treba ich vnímať ako jeden celok. Informácie o predmete kontroly sú teda informáciami o výkone kontroly, ktoré sa podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií nesprístupňujú, resp. sa obmedzuje ich sprístupnenie. Keďže informácie o predmete kontroly sa v zmysle uvedeného nesprístupňujú, nemožno sprístupniť ani protokol o kontrole, v ktorom sú informácie o predmete kontroly obsiahnuté. Protokol o kontrole nie je konečnou informáciou o rozhodnutí alebo inom výsledku kontroly. Protokol o kontrole časovo predchádza budúcemu

rozhodnutiu alebo inému výsledku na základe informácií zistených pri vykonaní kontroly. Žalobca však nežiadal sprístupniť takéto informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, ale žiadal sprístupniť výlučne protokol o kontrole, obsahujúci informácie, týkajúce sa výkonu kontroly. Výsledkom kontroly tak, ako to má na mysli § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií je až akt orgánu verejnej moci, zasahujúci do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. Týmto výsledkom kontroly nie je protokol o kontrole, pretože protokol nie je výsledným dokumentom o vykonanej kontrole. V zmysle o kontrole v štátnej správe sa kontrola nekončí vypracovaním protokolu o kontrole, ale až jeho prerokovaním a vypracovaním zápisnice o prerokovaní protokolu obsahujúcej uložené opatrenia. Žalovaný ešte raz poukázal na to, že žalobca nežiadal sprístupniť výsledok kontroly, ale len protokol o kontrole ako nie výsledný dokument, obsahujúci informácie o priebehu kontroly. Požadovaný protokol o kontrole bol teda žalobcovi nesprístupnený v súlade s ustanovením zákona o slobode informácií.

K podanému odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadril žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v súlade s ods. ako vecne správny potvrdil a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že má za to, že krajský súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Žalobca nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, v ktorej tvrdí, že protokol o výsledku kontroly nie je rozhodnutím ani iným výsledkom kontroly a naďalej zotrváva na názore, že dokumenty, ktorých kópie žiadal v rámci jeho žiadosti zo dňa 02.09.2012 sa netýkali výkonu kontroly, ale výsledku kontroly. Žalobca má za to, že nesprístupnenie informácie o výsledku kontroly predstavuje nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom, ktoré spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a žalovaný tým, že nesprístupnil informácie o výsledku kontroly porušil a zaručené právo žalobcu na informácie.

Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ) upravujúci v zmysle a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

Odvolacie konania podľa piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk najmenej päť dní vopred.a rozsudok verejne vyhlásil (, ). Dospel k záveru, že podanému odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( a ).

Najvyšší súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, jeho odôvodnenie považuje za úplné, vyčerpávajúce, dostatočne výstižné a presvedčivé ( ). Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ) dodáva nasledovné:

Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy

ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.

Podstatou konania v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 201-18513/50491:1- sekr zo dňa 06.11.2012, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 725-1/2012-PKV zo dňa 12.09.2012, ktorým v súlade s o slobodnom prístupe k informáciám nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o sprístupnenie úplného a podpísaného protokolu o výsledku kontroly zo dňa 14.09.2010, ktorá sa týkala preverenia poskytovania, organizovania a zabezpečovania vysokoškolského vzdelávania a preverenia prijímacieho konania na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Krajský súd sa k potrebe podstatných náležitostí rozhodnutia vyčerpávajúco vyjadril. Najvyšší súd po prejednaní danej veci dospel k záveru, že pokiaľ krajský súd žalobe vyhovel z dôvodu, že v administratívnom konaní došlo k takej vade, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia, rozhodnutie je nepreskúmateľné a zistenie skutkového stavu nie je dostačujúce na posúdenie veci, rozhodol vo veci správne a v súlade so zákonom a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa veta druhá v spojení s a s , potvrdil.

Najvyšší súd záverom dodáva, že pokiaľ ide o odvolanie žalovaného proti rozsudku krajského súdu, žalovaný v ňom síce uviedol rozsiahlu argumentáciu, avšak túto mal použiť v správnom konaní o rozklade žalobcu. Žalovaný vo svojom odvolaní nijakým spôsobom neodôvodnil, prečo by mal odvolací súd zrušiť rozsudok krajského súdu, iba opakovane uvádza dôvody, prečo správny orgán rozhodol o nesprístupnení informácie.

O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa v spojení s , a veta prvá tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Priznaná suma 142,04 € pozostáva z náhrady za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu - 134 € + paušálna náhrada výdavkov - 8,04 € tak, ako bola náhrada trov odvolacieho súdneho konania uplatnená písomne (, a vyhlášky č. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.