Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/218/2015

Identifikačné číslo spisu: 1014201876 Dátum vydania rozhodnutia: 23.11.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014201876.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: O. N., B. XX, A., zastúpeného advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, Černyševského 26, Bratislava, proti žalovanému: 1/ Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a evidencie vozidiel, Špitálska 14, Bratislava, 2/ Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Pezinku, Okresný dopravný inšpektorát, Šenkvická 14, Pezinok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 2/ č. ORP-P-268/PK-DI-OBCP-2011 zo dňa 17.08.2011 a o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -40 zo dňa 10.06.2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. - 40 zo dňa 10. júna 2015 vo výroku, ktorým zastavil konanie v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 2/ č. ORP-P-268/PK-DI-OBCP-2011 zo dňa 17. augusta 2011 p o t v r d z u j e .

Odvolanie proti výroku, ktorým bol zamietnutý návrh o uloženie povinnosti žalovanému 2/ predložiť rozhodnutie č. ORP-P-268/PK-DI-OBCP-2011 zo dňa 17. augusta 2011 odvolaciemu orgánu na rozhodnutie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd") napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 2/ č. ORP-P-268/PK-DI-OBCP-2011 zo dňa 17.08.2011. Návrh o uloženie povinnosti žalovanému 2/ predložiť rozhodnutie č. ORP-P-268/PK-DI- OBCP-2011 zo dňa 17.08.2011 odvolaciemu orgánu na rozhodnutie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným šetrením zistil, že druhostupňové rozhodnutie žalovaného 1/ bolo

právnemu zástupcovi žalobcu účinne doručené dňa 10.10.2011. Pretože žaloba bola podaná až 10.11.2014, teda po uplynutí dvojmesečnej zákonnej lehoty na podanie žaloby, krajský súd konanie v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 2/ č. ORP-P-268/PK-DI-OBCP-2011 zo dňa 17.08.2011 zastavil podľa .

Druhým výrokom napadnutého rozsudku krajský súd zamietol podľa posledná veta návrh žalobcu o uloženie povinnosti žalovanému 2/ predložiť rozhodnutie č. ORP-P-268/PK-DI-OBCP- 2011 zo dňa 17.08.2011 odvolaciemu orgánu na rozhodnutie po zistení, že správny orgán nebol v konaní nečinný. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť pokutu a trovy správneho konania treba považovať za rozhodnutie, ktorým má žalobca v konaní niečo vykonať. Preto uvedené rozhodnutie o odvolaní malo byť doručené aj žalobcovi.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach podaného odvolania ( v spojení s veta prvá ) bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „") upravujúci v zmysle a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

Odvolacie konania podľa piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov ( ).

Odvolacím dôvodom odvolania žalobcu v danej veci bolo tvrdenie - s poukazom na zákonnú úpravu ustanovenia o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) - že rozhodnutie o odvolaní v správnom konaní v danej veci nebolo účinne doručené, lebo okrem právneho zástupcu malo byť doručené aj žalobcovi.

Tomuto výkladu ustanovenia § 25 ods. 5 správneho poriadku nemožno prisvedčiť. Tým, že žalobcovi bola uložená pokuta a povinnosť zaplatiť trovy, nebola mu uložená povinnosť „osobne v konaní niečo vykonať", lebo takéto povinnosti nie sú viazané na osobu povinného. Žalobca by bol povinný osobne v konaní niečo vykonať v prípade, že by mu bola napr. uložená povinnosť osobne sa zúčastniť na rekonštrukcii, ohliadke, ustanoviť sa k znalcovi, predložiť listinu, ktorú má v držbe a pod.

Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd nepochybil, keď rozhodol o zastavení konania podľa , keďže žalobca podal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu zjavne oneskorene a teda rozhodnutie správneho orgánu predstavuje nespôsobilý predmet súdneho prieskumu. Najvyšší súd sa s právnym záverom krajského súdu uvedeným v jeho rozhodnutí stotožnil, námietkam žalobcu nevyhovel a napadnutý rozsudok krajského súdu podľa a v spojení s a ako vecne správny vo výroku, ktorým zastavil konanie v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 2/ č. ORP-P-268/PK-DI-OBCP-2011 zo dňa 17.08.2011 potvrdil.

Odvolanie proti výroku, ktorým bol zamietnutý návrh o uloženie povinnosti žalovanému 2/ predložiť rozhodnutie č. ORP-P-268/PK-DI-OBCP-2011 zo dňa 17.08.2011 odvolaciemu orgánu na rozhodnutie najvyšší súd odmietol podľa v spojení s .

Vo veci rozhodol uznesením, pretože aj rozhodnutie krajského súdu malo byť vydané vo forme uznesenia ( a ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa v spojení s , a tak, že žiaden z účastníkov nemá právo náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.