Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Ndt/25/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša

na neverejnom zasadnutí konanom 24. novembra 2016 v Bratislave v trestnej veci obvineného

JUDr. J. A. a spol., o vylúčení sudcov Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa člen senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

JUDr. Juraj Kliment s a n e v y l u č u j e

a JUDr. Peter Hatala s a v y l u č u j e

z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obvineného

JUDr. J. A. a spol., vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.

.

O d ô v o d n e n i e

V trestnej veci obvineného JUDr. J. A. a spol. vykonáva najvyšší súd

pod sp. zn. , konanie o dovolaní, ktoré podali JUDr. J. A.

a JUDr. P. T. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 24. marca 2016, sp. zn.

.

Členovia senátu 5T JUDr. Juraj Kliment a JUDr. Peter Hatala 2. novembra 2016

vzniesli námietku zaujatosti podľa

2

V súlade s článkom 4, bod 1 Rozvrhu práce najvyššieho súdu na rok 2016 bolo

rozhodovanie o vylúčení sudcov senátu 5T pridelené senátu 4T.

Kliment uviedol, že obvinení sú bývalí kolegovia z Obvodného súdu Bratislava II,

kde pôsobil v rokoch 1990-1993 ako sudca. Stále dochádza medzi nimi ku kontaktom v rámci

náhodných stretnutí v Bratislave. Pre pomer k osobe sa cíti zaujatý. Hatala konštatoval,

že obvinení sú kolegovia z bývalého Obvodného súdu Bratislava II, kde pôsobili ako

sudcovia. Chodili spolu aj na spoločné dovolenky, oslavy narodenín a pod. Pozná aj ich

rodinných príslušníkov a nebolo by vhodné, aby vo veci rozhodoval. Cíti zaujatosť.

Najvyšší súd preskúmal opodstatnenosť zaujatosti členov senátu a zistil, že nie sú dané

dôvody na vylúčenie Klimenta a sú prítomné zákonné podmienky na vylúčenie Hatalu

z vykonávania úkonov trestného konania.

V zmysle ak z dôvodov uvedených v oznámi

zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte. O vylúčení

sudcu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu, ... .

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený

sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať

pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,

ktorých sa úkon priamo týka, ... .

Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka sa rozumie, že je k uvedeným

osobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu

úzko priateľskom alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka sú najmä

strany trestného konania.

Podľa článku 46 ods. 1 „každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“. Článkom 46 ods. 1 priznané právo

domáhať sa práva na nezávislom a nestrannom súde v sebe zahŕňa aj právo na nestranného

sudcu.

3

Rozhodnutie o vylúčení sudcu v zmysle predstavuje výnimku z ústavnej

zásady, podľa ktorej nesmie byť nikto odňatý zákonnému sudcovi s tým, že príslušnosť sudcu

aj súdu ustanoví zákon. Sudcu preto možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania

v pridelenej veci celkom výnimočne iba zo závažných dôvodov predpokladaných v § 31

, ktoré sudcovi bránia rozhodovať v súlade so zákonom objektívne a nezaujato.

Pri posudzovaní uvádzaných skutočností najvyšší súd vychádzal jednak zo zákonnej

prezumpcie nestrannosti sudcu, ako aj z toho, že výnimky z takejto prezumpcie stanovuje iba

zákon (konkrétne dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného

konania, sú vyjadrené v ustanoveniach ods. 1, 2, 3 ).

Ak sa vecnými a relevantnými argumentmi preukáže absencia predsudkov

alebo predpojatosti u konajúceho sudcu, je možné vysloviť predpoklad na zaujaté konanie

a rozhodovanie, a tým existenciu dôvodu či dôvodov na jeho vylúčenie. Nestrannosť ako

neodmysliteľná súčasť výkonu súdnictva znamená neprítomnosť predsudku (zaujatosti).

Možno rozlišovať subjektívny prístup, ktorým sa zisťuje, čo si sudca myslel pro foro interno

a objektívny prístup, ktorým sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili

akékoľvek pochybnosti v danom smere. Tento postup potom rozlišujeme nestrannosť

subjektívnu (konkrétnu) a nestrannosť objektívnu alebo štrukturálnu (abstraktnú).

Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak,

pričom spravidla sa posudzuje podľa správania sa sudcu. Objektívna nestrannosť sa

nehodnotí podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov,

vonkajších objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca

je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán i verejnosti.

Objektívne hľadisko je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek

legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenže má byť vykonaná, ale sa

musí aj javiť, že je vykonaná (Delcourt proti Belgicku). Sudca môže subjektívne rozhodovať

absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným

pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával.

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka. Na preukázanie

nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva

dôkaz o skutočnej zaujatosti (napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však

4

(subjektívne) stanovisko sudcu, či presvedčenie subjektu uplatňujúceho námietku zaujatosti,

ale iba existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti

o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje len podľa subjektívneho

stanoviska sudcu, ale nepochybne aj podľa objektívnych symptómov.

Vo vzťahu k námietkam treba uviesť, že posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len

v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej

úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť a rozhodujúcim prvkom

pri posudzovaní zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je tak to, či obava z vychýlenia

nestrannosti je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade,

či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti

Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou

je však len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych,

konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Existencia oprávnených pochybností

závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí

rozhodnúť, či existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností

o nestrannosti sudcu (Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod

na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať

zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať

objektívne za oprávnenú.

Z už spomínanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by

mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitý (nie nezaujatý) vzťah k veci

má. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania

veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k prejednávanej veci alebo k osobám,

ktorých sa úkon priamo týka, dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom

ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle

a nestranne.

Kliment vidí svoju zaujatosť v tom, že v minulosti bol v kolegiálnom vzťahu

s obvinenými. Z oznámenej zaujatosti a ani z predloženého spisu nevyplývajú dôvody

na vylúčenie Klimenta v zmysle , Najvyšší súd preto upriamil pozornosť

na skúmanie dôvodov vylúčenia podľa z dôvodu pochybností

o nezaujatosti pre pomer k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému

zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre jeho pomer k inému orgánu činnému v trestnom

konaní.

V tomto smere najvyšší súd u Klimenta nezistil okolnosti svedčiace o užšom

priateľstve, o inej kvalite než je bežný vzťah, ktoré by odôvodňovali jeho vylúčenie

z vykonávania úkonov trestného konania, ktoré sa týka obvinených.

Subjektívny názor sudcu o jeho zaujatosti nie je takou skutočnosťou, ktorá by

sama osebe zakladala rozhodnutie o vylúčení sudcu z prejednávania v jemu pridelenej

veci v zmysle ustanovenia Náhodné a ojedinelé stretnutia sudcu

s osobou, ktorá je neskôr obvinená, tiež nemôže preukazovať pomer zákonného sudcu

k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k procesným stranám

alebo k inému orgánu činnému v tomto konaní. Aby sa tak stalo, museli by byť zistené

ďalšie relevantné skutočnosti preukazujúce takýto pomer, čo doposiaľ nebolo

preukázané.

Navyše senát najvyššieho súdu považuje za potrebné poukázať na tvrdenie sudcu

Klimenta, ktoré nielen nebolo ničím podložené, ale obsah oznámenia o zaujatosti

nesvedčí o úzkych priateľských vzťahoch sudcu a obvinených.

Ak nie sú zistené konkrétne okolnosti svedčiace o užšom priateľstve, o inej kvalite než

je bežný kolegiálny kontakt, nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcu z vykonávania úkonov

trestného konania len samotná skutočnosť, že v minulosti ako kolegovia pracovali

na tom istom súde.

Podľa názoru námietkového senátu, ak by sa pripustilo, že k vylúčeniu postačí,

že sudca „pozná“ ako bývalého kolegu osobu, ktorej sa úkon týka, potom by bolo

na zváženie, či je spôsobilý vykonávať funkciu sudcu.

6

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci

len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

K vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže preto dôjsť len vtedy,

keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú

schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.

Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že sudca je pri výkone

svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný

vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods. 2

v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť všetky

veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,

keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však

neboli u Klimenta splnené.

Za týchto okolností preto možno u sudcu, pôsobiaceho na najvyššom súde,

ktorý podľa zákona prejednáva a rozhoduje v sťažnostnom, odvolacom a dovolacom konaní

proti rozhodnutiam nižších súdov, dôvodne predpokladať takú mieru profesionality,

aby bol schopný nezaujato a objektívne rozhodnúť tiež o trestnej veci, ktorá sa týka

aj A. a spol., s ktorým mal v minulosti udržiavať kolegiálne vzťahy. O priateľských

kontaktoch s obvinenými v súčasnej dobe sa sudca nezmieňuje.

Na podklade vyjadreného zákonné podmienky na vylúčenie zákonného sudcu

Klimenta a rozhodovania v posudzovanej veci v zmysle §, ods. 1 nie sú

dané.

Pokiaľ ide o subjektívne aspekty nestrannosti sudcu Klimenta poukazujúceho

na skutočnosť, že s obvinenými je bývalý kolega, táto skutočnosť sama o sebe zákonným

dôvodom vylúčenia sudcu nie je a to, že by význam takejto okolnosti umocňovala skutočnosť,

že sa stretávajú v Bratislave, nespôsobuje pochybnosti o schopnosti sudcu zhostiť sa

povinnosti vec prejednať. V tejto súvislosti sa inak žiada poznamenať i to, že u sudcu

vo všeobecnosti treba predpokladať vyšší stupeň „odolnosti“ voči vplyvom na jeho

nestrannosť, čoho logickým dôsledkom je aj to, že sudcovi v takejto situácii nesmie byť

dovolené pristupovať k výsledkom rozhodovacej činnosti inak, než k obdobnému výsledku

akéhokoľvek iného obvineného, ktorého nepozná „v rámci stretávania v Bratislave“.

Absentuje tu i objektívny základ konštatovanej zaujatosti, pretože vzájomné vzťahy

medzi bývalými sudcami sú založené na profesionalite a kolegiálnosti. Ak rámec týchto

vzťahov neprekročí rámec profesionálnosti a kolegiálnosti, nemožno mať bez ďalšieho,

pochybnosti o ich nezaujatosti. Až v prípade, že by vzájomný vzťah prerástol cez rýdzo

profesionálny rámec výkonu funkcie sudcu a nadobudol charakter bližšieho osobného -

priateľského vzťahu (tak ako je to prítomné u Hatalu, ktorý trávil spoločné dovolenky

s obvinenými), išlo by o okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti;

uvedené však nemožno u Klimenta konštatovať.

So zreteľom na vyjadrené nezistiac u Klimenta relevantný dôvod na pozitívne

rozhodnutie o jeho zaujatosti a zistiac dôvod na vylúčenie zodpovedajúci podmienkam § 31

u Hatalu najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Bratislava 24. novembra 2016

JUDr. Štefan H a r a b i n v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová