Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

zák. dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4To/10/2015 zo dňa 29. novembra 2016. Uvedená vec je na najvyššom súde vedená pod sp. zn

2015 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. k. 4To/10/2015 z 29. novembra 2016 vrátane ich odôvodnenia nie sú samy o sebe dôkazmi, ktoré

zo dňa 10.06.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/10/2015 zo dňa 28.10.2015 bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu výtržníctva

uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2016, sp. zn. 4 To 10/2015, podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 388 ods. 1 Tr. por. takto rozhodol:Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2016, sp. zn. 4 To 10/2015 a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Tr„najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) uznesením z 29. novembra 2016, sp. zn. 4 To 10/2015 podľa § 319 Tr. por. zamietol. Proti uzneseniu podala ministerka spravodlivosti

podarilo. V tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. 4To 10/2015. Ďalším dôkazom, ktorý okresný súd výrazne hodnotil v jeho neprospech, sú odposluchyo vine a treste znížený trest. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/10/2015 so zákonnosťou dokazovania použitím inštitútu spolupracujúceho obvineného vyvstáva

prokurátor odvolanie, ktoré najvyšší súd ako odvolací súd uznesením sp. zn. 4 To 10/2015 z 29. novembra 2016 podľa ustanovenia § 319 Trestného poriadku zamietol. 5ktorým inicioval podanie dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sp. zn. 4 To 10/2015 z 29. novembra 2016. 6. Ministerka 13. marca 2017 podľa ustanovenia § 3697/2017 zo 7. septembra 2020 rozhodol, že uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 4 To 10/2015 z 29. novembra 2016 a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol z dôvodu uvedeného

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2016, sp. zn. 4To/10/2015, z ktorého vyplýva záver, že nie je možné, aby dôkaz vyplývajúci zo svedeckého

obvinený, bol jediným dôkazom, ktorý svedčí o vine obvineného. “ ( Uznesenie NSSR 4To/10/2015). „ V prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz, preukazujúci vinu

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.11.2016, sp. zn: 4To 10/2015); obhajoba rovnako poukázala na zistenia získané použitím informačnotechnických

spôsobom zoslabovala. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/10/2015, ktorý vyslovil svoj právny názor nasledovne: I. V zásade nie je možné, aby