Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/71/2016

Identifikačné číslo spisu: 8713010558 Dátum vydania rozhodnutia: 29.11.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8713010558.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Františka Moznera v trestnej veci proti obvinenému H. G. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa §276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom 29. novembra 2016 v Bratislave o dovolaní obvineného H. G. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 3. mája 2016, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného H. G. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Poprad (ďalej len „okresný súd“) uznesením z 23. februára 2016, sp. zn. , vyslovil podľa , že odsúdený H. G. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom tohto súdu z 28. novembra 2013 vydaným pod tou istou spisovou značkou neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov vykoná. Súčasne podľa Tr. zák. zaradil odsúdeného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Sťažnosť odsúdeného podanú proti vyššie uvedenému uzneseniu Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 3. mája 2016, sp. zn. , podľa zamietol.

Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený H. G. 27. júna 2016 prostredníctvom zvoleného obhajcu dovolanie, ktoré oprel o dôvod uvedený v , pričom nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia vytýka aj súdu prvého stupňa.

Podľa obvineného okresný súd nesprávne vyhodnotil množstvo preukázaných porušení dopravných predpisov ako dôkaz toho, že v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedol riadny život. Poukázal na to, že išlo o priestupky nízkej závažnosti, za ktoré pokuty uhradil na mieste a preto sa na ne nemá prihliadať.

Ďalej je obvinený toho názoru, že priestupky malej závažnosti v skúšobnej dobe nie sú dôvodom na

rozhodnutie o premene podmienečného trestu na trest nepodmienečný. Súd má podľa neho povinnosť skúmať okolnosti za akých sa ich odsúdený dopustil a charakter páchanej trestnej činnosti. Z tohto dôvodu má obvinený za to, že v prípade jeho priestupkov mal súd hodnotiť závažnosť jeho konania v čase skúšobnej doby. V jeho prípade sa jednalo o priestupky v doprave, ktorých závažnosť bola nepatrná, a na druhej strane jeho podmienečné odsúdenie bolo za majetkovú trestnú činnosť, ktoré konania sa od seba diametrálne odlišujú. Preto tvrdí, že počas celej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia viedol riadny život, tak ako to má na mysli ustanovenie § 50 ods. 4 Tr. zák. a uhrádzal štátu vzniknutú škodu, ktorú spôsobil protiprávnym konaním.

V neposlednom rade zvýraznil, že účel premeny trestu nebol v jeho prípade za žiadnych okolností splnený, nakoľko závažnosť jeho priestupkov sa ani zďaleka nepribližuje záujmu spoločnosti, ktorý je chránený normami trestného práva. Práve naopak touto premenou trestu najviac utrpí jeho rodina, ktorá je základnou jednotkou našej spoločnosti, a to tým, že obvinený je samoživiteľ celej rodiny, spláca úver na byt, o ktorý môže rodina s najväčšou pravdepodobnosťou prísť, a taktiež platí školné deťom. Uviedol, že nemôže byť záujem štátu na premene jeho trestu z dôvodu jeho priestupkov na úseku cestnej premávky vyšší ako záujem štátu na riadnej starostlivosti o rodinu.

V podstate z týchto dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd v zmysle , vydal rozsudok, že došlo k porušeniu zákona tým, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia podľa a napadnuté uznesenia zrušil. Zároveň v zmysle prikázal príslušnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu opätovne prejednal a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhol z dôvodu absencie dovolacieho dôvodu podľa dovolanie obvineného podľa odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) posúdil vec najprv v zmysle a zistil, že dovolanie bolo síce podané proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, avšak neoprávnenou osobou.

V prvom rade treba k veci uviesť, že ustanovenie rozširuje nielen dôvody dovolania, keď oprávňuje ministra spravodlivosti podať dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia aj vtedy, ak bolo napadnutým rozhodnutím porušené ustanovenie alebo osobitného predpisu o väzbe a alebo o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste, ale zároveň aj okruh rozhodnutí, proti ktorým možno dovolanie podať. Uvedené otázky sú totiž vždy predmetom iných rozhodnutí, než taxatívne vymedzených v

V prípade takýchto (iných) rozhodnutí predstavuje porušenie osobitný dovolací dôvod podľa , ktorý priznáva zákon iba ministrovi spravodlivosti a ktorý je vo vzťahu k dôvodu dovolania podľa spočívajúcemu v nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktorého uplatnenia sa v tejto veci domáha obvinený, v pomere špeciality.

Z uvedeného vyplýva, že proti uzneseniu o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, resp. proti rozhodnutiu, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti takémuto rozhodnutiu, je oprávnený podať dovolanie len minister spravodlivosti.

Najvyšší súd preto dovolanie obvineného H. G. ako podané neoprávnenou osobou odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.