Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/59/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Pavla Lacza, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: D. U., nar. XX.X.XXXX, T. XXX/X, S. G., podnikajúci pod obchodným menom D. U. DELTRON - TAKÁCS

- AUTOCOLOR, IČO: 32313632, s miestom podnikania Padáň 99, zastúpenému splnomocnencom: FORTITUDINE,s.r.o. Advokátska kancelária, so sídlom Čukáraboň 7332/2A, Dunajská Streda, IČO: 47 257 067, o zaplatenie 4.349,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 2. decembra 2019 č. k. -284, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo základu 4.351,74 eura s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , (ďalej „“ alebo „ObZ“).

2. Vecne dôvodil, že predmetom sporu zostal nárok žalobcu na zaplatenie opravnej faktúry č. 7401140785 znejúcej na sumu 4.349,74 eura, splatnej dňa 23.1.2012. V čase podania žaloby na súd dňa 31.1.2013 predstavoval uplatnený nárok sumu 11.930,14 eura s príslušenstvom, pričom súd rozsudkom z 25.4.2016 žalobe vyhovel v časti 1.538,60 eura s príslušenstvom (právoplatný dňa 11.6.2016), vo zvyšku žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zrušil, vec súdu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, zdôrazňujúc aplikáciu ust. a nasl. a . V dôsledku čiastočného uznania nároku rozhodol súd o nároku žalobcu na zaplatenie 6.041,80 eura s príslušenstvom dňa 4.11.2019 čiastočným rozsudkom pre uznanie (právoplatným dňa 18.11.2019).

3. Žalovaný namietol premlčanie nároku žalobcu. Nerozporoval, že mu právny predchodca žalobcu opravnou faktúrou vyúčtoval nedoplatok za spotrebovaný plyn vo výške 4.349,74 eura, splatný dňa 23.1.2012, avšak právo žalobcu považoval za premlčané, pretože žalobca si ho mal uplatniť najneskôr dňa 25.10.2012 (uplatnil si ho až 31.1.2013). Podľa tvrdenia žalovaného mal byť časový okamih vzniku premlčacej doby zhodný s okamihom vzniku tzv. žalobného práva, teda deň, v ktorý oprávnený mohol

po prvýkrát úspešne uplatniť žalobu na súde. Podľa žalovaného bol týmto dňom dátum vystavenia protokolu o preskúšaní meracieho systému 10.10.2008 v spojení so záznamom o vyhodnotení dodaného množstva plynu počas poruchy meradla z 10.10.2008, na základe ktorého bolo zistené skutočné množstvo dodaného plynu. Dodávateľ - právny predchodca žalobcu mal najneskôr do 15 dní vystaviť faktúru za skutočne dodané množstvo plynu. K dátumu 10.10.2008 teda žalovaný prirátal 15-dňovú lehotu splatnosti faktúry, teda malo ísť o dátum 25.10.2008.

4. Žalobca tvrdil, že k premlčaniu práva nedošlo, opravná faktúra za zúčtovacie obdobie od 19.10.2007 do 18.10.2008 bola vystavená včas, dňa 9.1.2012. Žalobca poukázal na ust. a mal za to, že je potrebné rozlišovať medzi právom vystaviť faktúru a nárokom na úhradu dlžnej sumy, t.j. právom uskutočniť právny úkon a právom na zaplatenie dlžnej sumy. Právo vystaviť faktúru nemožno spájať so samotnou splatnosťou uplatneného nároku. Dodávateľ mal 4 roky na vystavenie opravnej faktúry od skutočností, ktoré zakladajú dôvod na vystavenie tejto faktúry, pričom až následne si mohol nárok uplatniť na súde. Pred vyúčtovaním by bol nárok predčasne podaný. Dodávateľ z objektívnych dôvodov pri prvej faktúre za odberné obdobie 10/07-10/08 nemohol mať vedomosť o skutočnosti, že sa jedná o neregistrované meradlo. Dozvedel sa to až v októbri 2008 na základe protokolu o preskúšaní meracieho systému, a teda ani nemal možnosť uplatniť si nárok na súde skôr, ako bol odberateľovi vyúčtovaný skutočný odber. Za fakturačné obdobie 10/2007-10/2008 mal dodávateľ časový priestor na vystavenie faktúry až do 10/2012. Premlčacia doba začala plynúť od 10.10.2008 do 10.10.2012, a to lehota na vystavenie opravnej faktúry. Ak žalobca opravnú faktúru vystavil dňa 9.1.2012, nie je nárok premlčaný. V zmysle plynula postupcovi samostatná premlčacia lehota na uskutočnenie právneho úkonu na vystavenie opravnej faktúry, aby teda nárok mohol predstavovať actio nata a následne mohol byť uplatnený v rámci súdneho konania.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že je viazaný právnym názorom Krajského súdu v Trnave, ktorý pri posudzovaní lehoty splatnosti aplikoval ustanovenie (platenie „z ruky do ruky“). Poukázal na to, že žalobca svoju procesnú obranu proti hmotnoprávnej námietke premlčania založil na aplikácii , podľa ktorého pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, čo podľa neho (počítajúc od okamihu vystavenia protokolu o preskúšaní meracieho systému dňa 10.10.2008 v spojení so záznamom o vyhodnotení dodaného množstva plynu počas poruchy meradla) bola opravná faktúra z 9.1.2012. Zdôraznil, že žalobca nerozporoval, že o existencii protokolu o preskúšaní meracieho systému v spojení so záznamom o vyhodnotení dodaného množstva plynu počas poruchy meradla mal vedomosť od 10.10.2008.

6. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania súd konštatoval, že podľa premlčaniu podliehajú všetky záväzkové práva a podľa a platí, že právo uskutočniť právny úkon sa premlčuje vo všeobecnej 4-ročnej premlčacej lehote, pričom podľa beží premlčacia lehota odo dňa, kedy právny úkon mohol byť urobený. Pri úvahe žalobcu, kedy mohol veriteľ po prvý raz uskutočniť právny úkon (podľa žalobcu vystaviť opravnú faktúru) sa tak mohlo stať najskôr 10.10.2008 a najneskôr 10.10.2012.

7. Podľa názoru súdu prvej inštancie ust. nedopadá na prejavy vôle, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia právny vzťahy, ale výlučne na práva, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu a ktoré môžu byť vykonané jednostranným prejavom vôle oprávnenej osoby voči osobe povinnej. Právo uskutočniť právny úkon treba odlišovať od možnosti takýto právny úkon uskutočniť (v súdenom prípade to má byť podľa žalobcu právo vystaviť opravnú faktúru). Táto možnosť však nie je právom, ktoré by podliehalo premlčaniu. Pri vyslovení tohto právneho názoru súd prihliadol k tomu, že treba rozlišovať medzi právnymi skutočnosťami, ktoré vedú k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu, a týmto právnym vzťahom samým. Nemožno miešať oprávnenie vlastným prejavom vôle spôsobiť zmenu záväzku a povinnosť splniť dlh, ktorý je obsahom tohto záväzku. Dlh, ktorý je obsahom záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi za fakturačné obdobie od 19.10.2007 do 18.10.2008 nedoplatok na kúpnej cene za dodaný a odobratý plyn, vyplýva z protokolu o preskúšaní meracieho systému z 10.10.2008 v spojení so záznamom o vyhodnotení dodaného množstva plynu počas poruchy meradla z 10.10.2008. Tento dlh vznikol z dodávok plynu dodaného do 18.10.2008 (koniec tzv. fakturačného obdobia). Za tejto situácie súd prijal záver, že žalovaný námietku premlčania uplatnil právom, k premlčaniu došlo uplynutím 4- ročnej premlčacej doby dňa 18.10.2012 (žaloba bola na súd doručená až dňa 31.03.2013), preto žalobu zamietol.

8. V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , (ďalej „“), vecne procesným úspechom žalovaného v celom rozsahu (zo základu 4.349,74 eura).

9. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe, alternatívne navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ust. . Dôvodil, že opravná faktúra č. 7401140785, ktorá je predmetom sporu, bola vystavená na základe nasledovných skutočností. Na odbernom mieste bola dňa 14.11.2007 vykonaná montáž meracej zostavy. Skladala sa z plynomera Elster G25 a teplotného korektora Uniflo, ktorého stav počítadla bol určený pre obchodný styk ako fakturačný údaj. Plynomer bol namontovaný so stavom 2.392 m3 a korektor so stavom 0 m3, čo vyplýva z priloženého montážneho listu zo dňa 14.11.2007. Pri kontrole meracej zostavy dňa 10.10.2008 sa zistilo, že plynomer nameral 10.911 m3, čo zodpovedalo prevádzkovému objemu 8.599 m3 a korektor pre obchodný styk vykázal len 358 m3 (protokol o preskúšaní meracieho systému 10.10.2008). V daný čas kontroly však korektor vyhovel skúšaniam, a preto bol montérmi na odbernom mieste ponechaný. Následne však bola zistená technická porucha medzi plynomerom a prepočítavačom z dôvodu nedostatku impulzov. Bolo potrebné chýbajúce množstvo plynu 8.241 m3 odberateľovi dopočítať, čo sa aj stalo. Na základe tejto skutočnosti, a teda zisteného obdobia poruchy od 14.11.2007 do 10.10.2008 bola žalovanému vystavená opravná faktúra č. 7401140785 k vyúčtovacej faktúre č. 7416487606. Pri vykonanej kontrole dňa 14.7.2009 boli opäť zistené chýbajúce impulzy medzi plynomerom a korektorom. Plynomer nameral v prevádzkových hodnotách od 10.10.2008 9.789 m3 a korektor v obchodných hodnotách len 69 m3. Bolo potrebné chýbajúce množstvo plynu 9.720 m3 odberateľovi právoplatne dopočítať, čo sa aj stalo. Na základe tejto skutočnosti bola žalovanému vystavená opravná faktúra č. 7401140786 k vyúčtovacej faktúre č. 7447010146. Takýmto spôsobom boli žalovanému vystavené aj opravné faktúry č. 7442050102, 7401140788.

10. S poukazom na ust. , podľa ktorého plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti) - okamih, keď vznikne možnosť na základe práva podať žalobu a právo sa stalo nárokom (actio nata), mal žalobca za to, že premlčacia doba pri žalobcom vyúčtovanej opravnej faktúre, ktorá je predmetom tohto konania, začala plynúť dňa 24.01.2012. Uplatnená pohľadávka preto nie je premlčaná, pretože žalobca podal žalobu dňa 31.01.2013, t. j. pred uplynutím 4-ročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť deň po splatnosti faktúry, t. j. 24.01.2012.

11. Žalobca ďalej uviedol, že precízne vymedzuje jednotlivé momenty začiatku plynutia premlčacej doby pri rôznych druhoch práv. V prípade práv vymáhateľných súdnou cestou sa začiatok premlčacej doby viaže na moment splatnosti záväzku, teda kedy sa stáva vynútiteľným, a teda právo je realizovateľné prostredníctvom žaloby. Ako vyplýva z judikatúry, toto právo sa posudzuje objektívne, neviaže sa na subjektívnu možnosť právo uplatniť oprávnenou osobou. Počiatok plynutia premlčacej doby v prípade práva uskutočniť právny úkon sa viaže na moment objektívnej možnosti tento úkon uskutočniť. V zmysle uvedeného je nevyhnutné rozlišovať právo na vystavenie faktúry od práva na samotné zaplatenie, teda z hľadiska premlčania je potrebné odlišovať právo veriteľa vyzvať dlžníka k plneniu (vystaviť faktúru) od práva na samotné plnenie. U každého z týchto práv plynie premlčacia doba samostatne.

12. Súd prvej inštancie sa so spornou otázkou premlčania, resp. určenia začiatku počítania premlčacej doby vysporiadal tak, že cit. ustanovenia zákona nedopadajú na prejavy vôle, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia právne vzťahy, ale výlučne na práva, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu, a teda možnosť vystaviť samotnú faktúru nie je právom, ktoré by podliehalo premlčaniu. Žalobca mal vzhľadom na uvedené závery súdu prvej inštancie za to, že napadnuté rozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti, nakoľko je založené na svojvôli súdu, pričom dané odôvodnenie sa neopiera o samotný zákon. Ak by teda oprávnenie vystaviť faktúru nepodliehalo premlčaniu, nedokáže si žalobca predstaviť, akým spôsobom by sa určoval začiatok plynutia premlčacej doby v prípade, že veriteľ túto nevystaví. Dané odôvodnenie napadnutého rozhodnutia si zároveň odporuje, nakoľko súdom bol ustálený záver, že premlčaniu podliehajú výlučné práva, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu a ktoré môžu byť vykonané jednostranným prejavom vôle oprávnenej osoby voči osobe povinnej. Takýmto prejavom vôle je však aj vystavenie faktúry, nakoľko sa jedná o jednostranný prejav vôle oprávnenej osoby (veriteľa) voči dlžníkovi.

13. Žalobca zdôraznil, že v prípade uplatnenia si nároku na príslušnom súde dňa 18.10.2008 (súdom ustálený dátum začatia plynutia premlčacej doby) bol by tento nárok zamietnutý z dôvodu predčasne podanej žaloby, pretože žalovaný by o tom tomto dlhu nemal vedomosť, resp. by nebol zo strany veriteľa vyzvaný na jeho plnenie, a preto tento dátum nemôže predstavovať rozhodný termín na určenie začiatku počítania premlčacej lehoty.

14. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu zamietol dôvodiac, že právo žalobcu na zaplatenie nedoplatku kúpnej ceny za dodaný a odobratý plyn za fakturačné obdobie od 19.10.2007 do 18.10.2008, ktorý vyplýva z protokolu o preskúšaní meracieho systému z 10.10.2008 v spojení so záznamom o vyhodnotení dodaného množstva plynu počas poruchy meradla je premlčaný (k premlčaniu došlo uplynutím 4-ročnej premlčacej doby dňa 18.10.2012, pričom žaloba bola na súd doručená až dňa 31.03.2013), keď neakceptoval tvrdenie žalobcu, že od 10.10.2008 mu začala plynúť len lehota na vystavenie opravnej faktúry a premlčacia doba pri žalobcom vyúčtovanej opravnej faktúre, ktorá je predmetom tohto konania, začala plynúť dňa 24.01.2012.

17. Podľa , právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

18. Podľa premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

19. Podľa pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

20. Podľa pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

21. Podľa pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

22. Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

23. Podľa kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

24. Podľa ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

25. V posudzovanej veci nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ platne uzatvorili zmluvu o dodávke plynu, na základe ktorej právny predchodca žalobcu dodával žalovanému zemný plyn. V súlade so zmluvnými podmienkami mal žalovaný uhrádzať cenu za jednotlivé opakované dodávky plynu formou preddavkov, ktorých výšku určil dodávateľ pri uzatvorení zmluvy (3.6 Obchodných podmienok /ďalej „OP“/). Preddavkové platby dodávateľ zúčtoval po skončení fakturačného obdobia, na základe skutočne zisteného množstva odobratého plynu, s cenou stanovenou na základe skutočného odberu plynu a vystavil vyúčtovaciu faktúru (s dátumom splatnosti min. 10 dní od vystavenia faktúry), na základe ktorej mal žalovaný ako odberateľ uhradiť preplatok alebo nedoplatok (3.10 a 3.13 OP). Zo zmluvných dojednaní taktiež vyplýva, že v prípade, ak vzniknú chyby pri vyúčtovaní odberu plynu, majú odberateľ a dodávateľ právo na vyrovnanie nesprávne fakturovaných súm s tým, že povinná strana realizuje úhradu v lehote splatnosti uvedenej v opravnej faktúre (4.1 a 4.4 OP). Za fakturačné obdobie od 19.10.2017 do 18.10.2008 právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému dňa 9.1.2012 opravnú faktúru č. 7401140785 splatnú 23.1.2012 k faktúre č. 7416487606 z 27.10.2008, a to z dôvodu nesprávne vyčíslenej skutočnej spotreby zemného plynu s tým, že nedoplatok predstavoval 4.349,74 eura. Opravná faktúra bola vystavená na základe protokolu o preskúšaní meracieho systému z 10.10.2008 v spojení so záznamom o vyhodnotení dodaného množstva plynu počas poruchy meradla.

26. V danej veci je potrebné rozlíšiť medzi vznikom nároku na kúpnu cenu a splatnosťou kúpnej ceny. V právnej teórii existujú dva názory na to, kedy nastáva splatnosť pohľadávky predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny. Podľa prvého názoru vyplýva z aj splatnosť kúpnej ceny, podľa druhého je ustanovením riešený len vznik nároku na kúpnu cenu, pričom splatnosť kúpnej ceny je upravená (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 16. decembra 2011, sp. zn. ). Súdna prax sa prikláňa k druhému názoru, t.j. k záveru, že rieši výlučne len vznik nároku na kúpnu cenu, nie však jej splatnosť, ktorá nie je obligatórnou náležitosťou kúpnej zmluvy (potov. Oľga Ovečková a kolektív. . Veľký komentár. Bratislava : Wolters Kluger s. r. o., 2017, 655 s.).

27. Nárok na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny vzniká predávajúcemu voči kupujúcemu len čo je cena splatná, bez ohľadu na to, či na ňu bola vystavená faktúra (vyúčtovanie), ktorá je iba účtovným a daňovým dokladom, a preto nezakladá právo na zaplatenie kúpnej ceny (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31. augusta 1999, sp. zn. ).

28. Nárok na zaplatenie kúpnej ceny teda vzniká, ak nie je medzi stranami dohodnuté inak, bez ohľadu na vystavenie faktúry. Kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu bez ohľadu na to, či došlo, alebo nedošlo k vystaveniu faktúry; faktúra je výlučne iba účtovným dokladom a jej vystavenie nemá vplyv na už vzniknutý nárok na zaplatenie kúpnej ceny.

29. Záväzok k zaplateniu kúpnej ceny je podstatnou časťou zmluvného typu upraveného ust. . Samotným uzatvorením kúpnej zmluvy však kupujúcemu povinnosť zaplatiť kúpnu cenu bez ďalšieho nevzniká, keďže jej vznik je viazaný v zmysle , ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, na splnenie podmienky, že predávajúci v súlade so zmluvou a umožní kupujúcemu nakladať s tovarom. Iba ak je táto podmienka splnená, možno hovoriť o vzniku povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu a vznik tomu zodpovedajúceho práva predávajúceho požadovať zaplatenie kúpnej ceny. Samotný vznik povinnosti zaplatiť kúpnu cenu je ale nutné odlišovať od splatnosti kúpnej ceny, ktorá pri absencii inej dohody nastáva až na základe výzvy s tým, že ak nesplní kupujúci záväzok zaplatiť kúpnu cenu bez zbytočného odkladu po tom, ako je k plneniu požiadaný.

30. V prejednávanej veci teda nárok na zaplatenie kúpnej ceny vznikol dodávateľovi (právnemu predchodcovi žalobcu) dodaním zemného plynu žalovanému. Ako vyplýva z OP, zmluvné si strany v danom prípade si nedojednali splatnosť kúpnej ceny, ale splatnosť kúpnej ceny podmienili výzvou dodávateľa na plnenie (vystavením faktúry po skončení fakturačného obdobia, v ktorej bude splatnosť kúpnej ceny za konkrétne fakturačné obdobie dodávky zemného plynu určená).

31. Základnou otázkou, ktorú odvolací súd musel v danej veci posúdiť, bola otázka, či právo žalobcu na zaplatenie nedoplatku kúpnej ceny za dodaný a odobratý plyn za fakturačné obdobie od 19.10.2007 do 18.10.2008, ktorý vyplýva z protokolu o preskúšaní meracieho systému z 10.10.2008 v spojení so záznamom o vyhodnotení dodaného množstva plynu počas poruchy meradla z 10.10.2008, je premlčané.

32. Názor žalobcu, podľa ktorého od 10.10.2008 (t.j. odo dňa, keď žalobca zistil, že meradlo nezaznamenáva správne množstvo odobratého plynu) mu začala plynúť len lehota na vystavenie opravnej faktúry a premlčacia doba pri žalobcom vyúčtovanej opravnej faktúre, ktorá je predmetom tohto konania, začala plynúť dňa 24.01.2012, nie je správny.

33. Ak totiž nie je doba, kedy mal byť záväzok splnený alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti), dohodnutá (v OP splatnosť ceny za dodaný plyn dohodnutá nebola), ustanovená právnym predpisom ( nerieši splatnosť kúpnej ceny) alebo určená v rozhodnutí a ak je splatnosť pohľadávky závislá na žiadosti veriteľa o plnenie (bod 3.10 v spojení s bodom 3.13. OP), neuplatnia sa ustanovenia pri určení začiatku plynutia premlčacej doby záväzku vôbec. V čase, keď veriteľ dlžníka o plnenie ešte ani nepožiadal, tu nie je „doba splatnosti“, uvedené však nezakladá začiatok plynutia premlčacej doby na uskutočnenie právneho úkonu - žiadosti o plnenie v zmysle , ale (pri nemožnosti použitia osobitného pravidla podľa prvej vety ) presadenie všeobecnej úpravy premlčania práva na plnenie obsiahnuté v .

34. Ak teda premlčacia doba ohľadne obchodného záväzku (pohľadávky), pri ktorom nebola doba splatnosti dohodnutá ani určená právnym predpisom alebo rozhodnutím, začne plynúť (v súlade s ) už dňom, kedy veriteľ mohol dlžníka o plnenie obchodného záväzku prvýkrát požiadať (R 28/1984), potom nie je dôvodom k zmene jej začiatku (k použitiu vety prvej ) okolnosť, že veriteľ dlžníka o toto plnenie následne tiež požiadal (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. ).

35. V prejednávanej veci bolo teda potrebné pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby aplikovať ust. 391 ods. 1 . Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ teda objektívne mohol žalovaného o plnenie požiadať (t.j. vyzvať na plnenie formou vyúčtovacej faktúry - ako si to zmluvné strany dojednali v bode 3.10 OP) dňom nasledujúcim po skončení fakturačného obdobia, t.j. dňa 19.10.2008. V deň skončenia fakturačného obdobia 18.10.2008 už totiž dodávateľ mal vedomosť o protokole o preskúšaní meracieho systému z 10.10.2008, na základe ktorého v spojení so záznamom o vyhodnotení dodaného množstva plynu počas poruchy meradla (z nevedno akého dátumu) dňa 9.1.2012 vystavil opravnú faktúru.

36. Právo na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný zemný plyn si dodávateľ mohol uplatniť žalobou na súde ( ) dňa 30.10.2008 (19.10.2008 žalobca mohol vystaviť vyúčtovaciu faktúru s tým, že v zmysle bodu 3.13 OP minimálna lehota splatnosti pohľadávky bola 10 dní, t.j. 29.10.2008). Týmto dňom teda začala plynúť premlčacia doba a uplynula dňa 30.10.2012. Ak bola teda žaloba podaná na súd dňa 31.1.2013, bola podaná po uplynutí 4 ročnej premlčacej doby a súd prvej inštancie na základe vznesenej námietky premlčania žalovaným, preto správne žalobu (v rozsahu, v akom táto zostala predmetom konania) zamietol.

37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalobcu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán osobitne nenapadnutým, s použitím potvrdil.

38. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).