Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžo/62/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Ľubice

Filovej v právnej veci ţalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske zdruţenie

so sídlom v Tulčíku č. 310, IČO: 31 303 862, právne zastúpeným: JUDr. Ivetou Rajtákovou,

advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti ţalovanému: Ministerstvo životného

prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1,

v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zo dňa 28. marca 2013,

číslo: 4838/2013 - 1.10 (9/2013-rozkl.), o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 16. januára 2015, č. k. -64, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

16. januára 2015, č. k. -64 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) podľa

(ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu,

ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného z 28. marca 2013,

číslo: 4838/2013 - 1.10 (9/2013-rozkl.), ktorým bolo zastavené konanie o rozklade ţalobcu

proti rozhodnutiu zo 7. októbra 2008, číslo 3550/2008-2.1/KD, z dôvodu, ţe odpadol

dôvod na konanie. Platnosť prvostupňového administratívneho rozhodnutia uplynula dňa

15. decembra 2008, a preto bolo potrebné konanie o rozklade podľa § 82 ods. 9 písm. a/

zastaviť.

Prvostupňový správny orgán (Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky,

Odbor ochrany prírody a starostlivosti o krajinu) ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 2

ods. 1 písm. c/ o štátnej správe starostlivosti o ţivotné prostredie

a o zmene a doplnení niektorých zákonov a

o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „“), na základe ţiadosti

Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckej spoločnosti Čierny Váh so sídlom Liptovská

Teplička č. 513 a doručenej prvostupňovému správnemu orgánu dňa 18. decembra 2007,

v súlade s a a

o správnom konaní (správny poriadok) po dohode s Ministerstvom pôdohospodárstva

Slovenskej republiky menovaným rozhodnutím zo 7. októbra 2008 povolil výnimku

zo zákazov ustanovených v Výnimkou

sa ţiadateľovi povolilo usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom

revíri Čierny Váh odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30. novembra 2008 posliedkou,

alebo do 15. decembra 2008 postrieţkou na lokalite Svitanka, alebo Zálom. Zároveň

prvostupňový správny orgán v rozhodnutí stanovil podrobnejšie podmienky v zmysle § 82

ods. 12

Krajský súd preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho

orgánu v intenciách ustanovení v spojení s

ods. 3 písm. b/ menovaného zákona, ktorú právnu úpravu citoval, postupom podľa ustanovení

druhej hlavy piatej časti .

3

Krajský súd s poukazom na to, ţe zákonným predpokladom podania správnej ţaloby

v správnom súdnictve je, aby ţalobca preukázal, ţe bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím, ktoré je nezákonné, konštatoval, ţe v danom konaní ţalobca nebol ţiadateľom

o udelenie výnimky k odstrelu medveďa hnedého a je nesporné, ţe výnimka k odstrelu bola

povolená ţiadateľovi len na dobu určitú t. j. do 15. decembra 2008. Nie je preto zrejmé,

aká ujma na právach vznikla ţalobcovi tým, ţe ţalovaný zastavil rozkladové konanie

z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bola daná výnimka k odstrelu udelená. Podľa názoru

krajského súdu ţalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo

rozhodnutím o zastavení rozkladového konania, keďţe ţalobcova účasť v tomto štádiu

konania nemohla spôsobiť ukrátenie jeho práv, t. j. realizácia jeho práv bola výlučne

formálneho charakteru, bez toho, aby reálne zabezpečila výhodnejší, resp. priaznivejší

výsledok.

Tieţ zastával názor, ţe právne čistejšie a vhodnejšie by bolo zastaviť konanie ako také,

nielen rozkladové konanie.

Ďalej krajský súd vychádzajúc zo Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 4. júna 2014, číslo Snţ 72/2013 (po správnosti z 24. júna 2014, číslo Snj 72/2013;

pozn. odvolacieho súdu), konštatoval, ţe ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení

na usmrtenie chráneného ţivočícha - medveďa hnedého stratilo podľa § 89 ods. 3 zákona

č. platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie

konanie o povolenie takejto výnimky. Ak teda čas, na ktorý bolo vydané rozhodnutie uplynie

ešte pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia, zaniká dôvod na konanie aj v konaní o rozklade,

ktorý bol proti nemu podaný. Uplynutie času spôsobuje nevyhnutnosť zastavenia konania,

lebo inak by orgán rozhodujúci o rozklade nemohol neplatné rozhodnutie skúmať a prípadne

ho zrušiť, zmeniť, alebo potvrdiť, či rozklad zamietnuť.

Krajský súd uzavrel, ţe samotný formálny priebeh konania o rozklade

by nepredstavoval pre účastníka konania reálnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho

prospech a bolo by v rozpore tak so zásadou materiálnej pravdy ako aj zásadou hospodárnosti

konania.

Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1

4

. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keďţe ţalobca vo veci nemal úspech

a ţalovaný nárok na ich náhradu nemá zákonný nárok.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca.

Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok

krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie a napadnuté rozhodnutie

ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná ţalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania.

Ţalobca v dôvodoch odvolania namietal, ţe krajský súd na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( )

a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods. 2 písm. f/ ).

Ţalobca dal opätovne do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo 17. apríla 2012, sp. zn. . Namietal, ţe skutkové zistenia a právne

názory krajského súdu sú v rozpore s obsahom príloh ním predloţených k návrhu na začatie

konania. Dôvodil, ţe na základe skutkových okolností neexistoval skutkový základ

pre záver o tom, ţe napadnutým rozhodnutím ţalovaného nedošlo k zásahu do jeho práv,

a to so zreteľom na to, ţe jeho záujmom v predmetnom konaní bola ochrana prírody

vyjadrená tým, aby výnimka udelená nebola. Uviedol, ţe prvostupňové rozhodnutie nikdy

nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, keďţe nebolo doručené všetkým účastníkom konania,

konkrétne ţalobcovi. Tým sa nemohol stať právoplatným ani výrok obmedzujúci platnosť

výnimky do 15. decembra 2008 a nemohol ani nastať účinok, ţe odpadol dôvod na konanie

o rozklade ţalobcu, ktorý tento podal v zákonnej lehote po tom, čo mu bolo doručené

prvostupňové rozhodnutie. Ak teda ţalovaný konanie o rozklade zastavil, urobil tak nielen

bez právneho dôvodu, ale týmto rozhodnutím v rozpore so zákonom umoţnil nadobudnúť

právoplatnosť prvostupňového rozhodnutia. S poukazom na § 52 ods. 1 Správneho poriadku

ţalobca postup ţalovaného nepovaţoval za súladný so zákonom, keďţe zastavením

rozkladového konania sa stalo právoplatné prvostupňové rozhodnutie.

Poukázal na to, ţe jediným materiálnym dôvodom na zamietnutie ţaloby by bolo to,

ak by na základe prvostupňového rozhodnutia povolená výnimka nebola realizovaná.

5

Za týchto okolností však neexistoval ţiaden dôvod, pre ktorý by súd mohol zamietnutím

ţaloby odobriť postup ţalovaného, keďţe práva ţalobcu aktívne sa zúčastniť na konaní,

vyjadrovať k podkladom rozhodnutia, podať proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu

opravný prostriedok a tým dosiahnuť preskúmanie prvostupňového rozhodnutia, boli

porušené, a toto porušenie malo za následok porušenie záujmov ţalobcu v tomto konaní,

ktorým bola ochrana prírody, vrátane chráneného druhu - medveď hnedý.

Ţalobca poukázal na to, ţe je účastníkom viacerých identických konaní vedených

na Krajskom súde v Bratislave týkajúcich sa rozhodovania ţalovaného o jeho rozkladoch

proti rozhodnutiam o udelení výnimiek na usmrtenie medveďa hnedého, udelených v roku

2010. Dôvodil, ţe v konaniach vedených pod sp. zn. , ,

, a krajský súd vo svojich rozhodnutiach okrem

iného uviedol:

„Je nepochybné, že žalobca ako účastník správneho konania reprezentoval v konaní

záujem na nezasahovaní do prírody a jej prirodzených pomerov, v súlade so svojimi

programovými cieľmi vyjadrenými v stanovách občianskeho združenia. Keďže povolená

výnimka na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého vo vyššie uvedenej lokalite nebola

realizovaná, nedošlo k žiadnemu zásahu do populácie uvedeného chráneného živočíšneho

druhu, čo sa žalobca svojou účasťou v konaní snažil presadiť.“ „Za daných okolností je súd

toho názoru, že napadnuté rozhodnutie o zastavení rozkladového konania nemohlo ukrátiť

žalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch na ochrane prírody, pretože na základe

výsledkov správneho konania vo veci povolenia výnimky nedošlo a ani v budúcnosti

už nemôže dôjsť k žiadnemu zásahu do populácie medveďa hnedého v danej lokalite.“

Ţalobca tvrdil, ţe vo všetkých týchto konaniach Krajský súd v Bratislave dopytom

u ţalovaného zistil, ţe výnimka udelená prvostupňovým rozhodnutím nebola realizovaná,

avšak vo veci, ktorá je predmetom tohto konania, krajský súd zamietol ţalobu bez toho,

aby zo zreteľom na vyššie uvedené bolo v konaní preukázané, ţe ţalobca nemôţe mať záujem

na vyhovení jeho ţalobe, keďţe cieľ sledovaný jeho účasťou v konaní bol naplnený.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril tak, ţe navrhoval, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil, resp. konanie zastavil.

6

V dôvodoch vyjadrenia uviedol, ţe konanie ţalobcu je účelové, obsahujúce

iba námietky formálneho charakteru proti procesnému postupu ţalovaného v danom konaní.

Je zrejmé, ţe vzhľadom na uplynutie lehoty povolenej výnimky ţalobca nemôţe dosiahnuť

svoj cieľ, pre ktorý bolo toto mimovládne zdruţenie zaloţené, t. j. zlepšenie stavu ţivotného

prostredia. Takéto konanie ţalobcu je v rozpore s deklarovanými princípmi a účelom

existencie ţalobcu ako občianskeho zdruţenia, ktoré podporuje ochranu prírody a podľa

názoru ţalovaného je motivované iba snahou o získanie trov konania na úkor ţalovaného,

nie snahou o dosiahnutie cieľov ochrany prírody. Ţalovaný uviedol, ţe ţalobca en bloc

napáda svojimi rozkladmi a ţalobami prakticky všetky povoľovacie rozhodnutia vydávané

odborom výkonu štátnej správy ministerstva, čo opätovne svedčí len o snahe účelovo

sa obohatiť na trovách konania, nakoľko napadnutie všetkých rozhodnutí o povolení výnimiek

vydaných uvedeným odborom ministerstva vylučuje akýkoľvek individuálny prístup ţalobcu

k jednotlivým predmetom konania. Zdôraznil, ţe platnosť povolenej výnimky pominula

v zmysle , a teda rozhodnutie podľa tohto

ustanovenia stratilo platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. V konaní o rozklade teda

pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania nebolo potrebné zo strany odvolacieho orgánu

zrušiť prvostupňové rozhodnutie, pretoţe toto stratilo platnosť priamo na základe uţ vyššie

menovaného ustanovenia a v čase, kedy prebiehalo konanie o rozklade, bolo uţ neplatné.

Dodal, ţe ţalovaný konal v súlade s platnou legislatívou a na základe správneho

posúdenia veci, keď napadnutým rozhodnutím zastavil správne konanie o rozklade proti

prvostupňovému rozhodnutiu podľa z dôvodu

odpadnutia dôvodu na konanie v spojení s z

dôvodu, ţe rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý

bolo vydané.

Ţalovaný uviedol, ţe skutočnosť, ţe ţalovaný musel v danej veci rozhodnúť

o zastavení konania kvôli tomu, ţe odpadol dôvod na ďalšie konanie, nemoţno v nijakom

prípade povaţovať za odňatie práv ţalobcu postupom správneho orgánu.

Ţalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 17. decembra 2002, sp. zn. , podľa ktorého „Rozhodnutie sa nezrušuje preto,

aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné,

či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ a dodal, ţe opätovné prejednanie danej veci

7

by neprinieslo pre ţalobcu priaznivejší výsledok, práve naopak, opätovným prejednaním veci

by sa spôsobili zbytočné prieťahy v konaní.

Ţalovaný taktieţ povaţoval za potrebné poukázať na to, ţe ak by rozhodnutím

o rozklade zrušil prvostupňové rozhodnutie, vystavil by ţiadateľa situácii, ţe prípadná

realizácia výnimky by nebola uskutočnená na základe existujúceho rozhodnutia, t.j. dopustil

by sa priestupku alebo iného správneho deliktu podľa o poľovníctve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K ţalobcom opätovne uvádzanému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. ţalovaný poukázal na to, ţe predmetný rozsudok nie je moţné pouţiť,

pretoţe sa týka aktívne legitimovanej osoby na podanie ţaloby, pričom ţalobca v tomto

konaní nie je aktívne legitimovaný na podanie ţaloby, keď nepreukázal, aká ujma na právach

mu vznikla tým, ţe ţalovaný zastavil rozkladové konanie. Na záver poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2012, sp. zn. podľa

ktorého „ochrana životného prostredia ako spoločného záujmu všetkých občanov Slovenskej

republiky je dôležitou aktivitou a činnosť združení na ochranu životného prostredia na jeho

rôznych úsekoch si jednoznačne zaslúži pozornosť a podporu. Avšak nielen na získanie

všeobecnej podpory a rešpektu by mali zakaždým zvažovať účelnosť krokov, ktoré podnikajú,

aby v konečnom dôsledku nemrhali svoju pozornosť a prostriedky na čisto formálne,

obsahovo prázdne manifesty tak, ako je to v prípade tohto konania.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s - ďalej len „SSP“) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach

podaného odvolania ţalobcu ( veta prvá a ,

), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ,

), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred

na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a

, ) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

8

ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca proti ţalovanému správnemu

orgánu domáhal preskúmania zákonnosti jeho rozhodnutia z 28. marca 2013, číslo: 4838/2013

- 1.10 (9/2013-rozkl.), ţiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci ţalovanému správnemu orgánu

na ďalšie konanie.

Preskúmavaným rozhodnutím (z 28. marca 2013, číslo: 4838/2013 - 1.10 (9/2013-

rozkl.) ţalovaný zastavil konanie o rozklade ţalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového

správneho orgánu zo 07. októbra 2008, číslo 3550/2008-2.1/KD.

Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky, Odbor ochrany prírody

a starostlivosti o krajinu uvedeným prvostupňovým rozhodnutím zo 7. októbra 2008

na základe ţiadosti Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovnícka spoločnosť Čierny Váh

z 10. decembra 2007 povolilo ţiadateľovi výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1

. Výnimkou sa ţiadateľovi povolilo usmrtiť - odstreliť jedného

jedinca medveďa hnedého (Ursus arctos L.) v Poľovnom revíri Čierny Váh odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia do 30. novembra 2008 posliedkov, alebo do 15. decembra 2008

postrieţkou na lokalite Svitanka, alebo Zálom, a to za podmienok určených v bode 1 aţ 7

výrokovej časti rozhodnutia.

Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok krajského súdu

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal

aj napadnuté rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a konanie im prechádzajúce, najmä

z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými

v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup

ţalovaného správneho orgánu, ktorými ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o ţiadosti

ţiadateľa z 10. decembra 2007 v zmysle ustanovení postupom podľa

ustanovení .

Podľa , odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa

9

doterajších predpisov.

Podľa veta prvá , pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa , , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle

ustanovenia konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil

od relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu

úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku

krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku

napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej

veci krajským súdom v zásade za správne a súladné so zákonom.

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského

súdu vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých

v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje

a súčasne na ne poukazuje. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe

skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa

uvádza.

Podľa veta prvá (ďalej len „“), Slovenská

republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa , štátne orgány môţu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

10

Podľa , výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Z posledne zmieňovaného článku vyplýva, ţe výklad a uplatňovanie všeobecne

záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s . Vplyvom dochádza

k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol

zabezpečený ústavne konformný výklad. Poţiadavka na ústavne konformnú aplikáciu

a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.

Práve tu je ťaţisko činnosti orgánov verejnej správy a správneho súdnictva, pretoţe dikcia

zákona nemôţe byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej

regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc

sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle , s prihliadnutím

na to, ţe súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách,

ktorými je Slovenská republika viazaná ( ) a po vstupe Slovenskej republiky

do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tieţ v súlade s právne záväznými

predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci odvolací súd zastáva zhodný názor

ako krajský súd, ţe ţalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia postupoval v konaní v súlade

s ustanoveniami v spojení s

Podľa , orgán ochrany prírody konanie

podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol;

Podľa , rozhodnutie vydané podľa tohto

zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané;

Neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného ţivočícha - medveďa

hnedého spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok,

ţe odpadol predmet konania, keďţe výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia uţ zanikla

a neexistuje. Povinnosťou správneho orgánu v zmysle citovanej právnej úpravy § 82 ods. 9

písm. a/ , je zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu

správneho konania. Citovanou právnou úpravou zákonodarca zveruje do právomoci orgánu

11

ochrany prírody povinnosť zastaviť konanie, ak dôvod na konanie odpadol, keď ustanovuje,

ţe rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktoré bolo

vydané, v dôsledku ktorej úpravy je zrejmé, ţe „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba

rozumieť v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“

v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané. V súlade s právnou úpravou ustanovenou

v § 82 ods. 9 písm. a/ menovaného zákona ústredný orgán štátnej správy, ktorý koná

o rozklade, preto musí konanie o udelenie výnimky zastaviť, keďţe uplynutím doby

rozhodnutie o výnimke na povolenie k odstrelu chráneného ţivočícha - medveďa hnedého,

stratilo platnosť, čím dôvod na konanie odpadol.

Vzhľadom k uvedenému, ak podľa § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/

došlo k zastaveniu správneho konania z dôvodu, ţe uplynutím času,

ktorým bolo uplynutie lehoty na odstrel chráneného ţivočícha - medveďa hnedého, odpadol

dôvod na konanie o povolení výnimky, je takýto postup a rozhodnutie v súlade so zákonom,

keďţe rozhodnutie orgánu ochrany prírody podľa § 82 ods. 9 písm. a/ menovaného zákona

správneho orgánu nemá predmet konania, pretoţe takýmto predmetom konania nie je zviera,

na odstrel ktorého bola potrebná výnimka, ale predmetom správneho konania je právna

podmienka, ktorou je samotná výnimka, a preto ak takáto výnimka neexistuje, keďţe jej

platnosť zanikla, potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania.

Ak ţalovaný správny orgán postupoval v súlade s uvedeným zákonným ustanovením,

postupoval zákonným spôsobom a krajský súd nemá inú moţnosť ako ţalobu zamietnuť,

keď navyše takýmto rozhodnutím nedochádza k zaloţeniu, zmene alebo zrušeniu oprávnenia

a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a ani práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb uţ nimi nemôţu byť priamo dotknuté.

V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 1. júla 2008, sp. zn. , v ktorom ústavný súd (okrem iného)

tieţ konštatoval, ţe v aplikačnej činnosti štátnych orgánov treba zohľadniť účel zákona,

keď uviedol: „nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahrňujúcej aplikáciu

abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie

obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy

o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu

12

prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť

k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.

Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle totiž neznamená výlučnú

a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných

ustanovení. Ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov

textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.

Vychádzajúc z právneho názoru ústavného súdu ţalovaný v preskúmavanom

rozhodnutí správne aplikoval citované právne normy ustanovené v § 82 ods. 9 písm. a/

v spojení s Odvolací súd v danej súvislosti

súčasne dáva do pozornosti ţalobcovi, ţe súd v správnom súdnictve nie je súdom skutkovým,

ale jeho povinnosťou je na základe ţalôb, v rozsahu ich dôvodov, posudzovať, či napadnuté

rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade so zákonom, pričom správny súd

neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Vzhľadom k uvedenému je právne

irelevantné, či došlo k realizácií podmienok výnimky alebo nie. Základným cieľom konania

v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy

je preskúmavať zákonnosť len takých rozhodnutí a postupov správnych orgánov,

ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických

osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Zákonným predpokladom podania správnej

ţaloby v správnom súdnictve je teda skutočnosť, ţe ţalobca bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím, ktoré je nezákonné (R 62/1998). Správny súd musí skúmať preukázanie

ukrátenia práv ţalobcu nezákonným rozhodnutím ex offo. Ak teda výnimka k odstrelu, ktorá

bola povolená ţiadateľovi len na dobu určitú a ktorá v priebehu konania o jej udelenie

uplynula, čo malo za následok stratu platnosti tejto výnimky, odvolací súd zastáva názor,

ţe ţalobcovi nemohla vzniknúť ujma na jeho právach tým, ţe ţalovaný zastavil rozkladové

konanie z dôvodu straty platnosti výnimky uplynutím doby, na ktorú bola táto výnimka

udelená.

Ak došlo k uplynutiu lehoty platnosti výnimky na odstrel chráneného ţivočícha

aţ v priebehu konania o rozklad, ţalovaný ako príslušný odvolací správny orgán mal zastaviť

konanie celé. Pokiaľ však ţalovaný zastavil len konanie o rozklade, dopustil sa procesného

pochybenia. Podľa názoru odvolacieho súdu však uvedené pochybenie nie je takou vadou,

13

ktorá by mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci predmetnej právoplatne

udelenej výnimky, keďţe ţalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu, ţe odpadol predmet

preskúmania, nakoľko rozhodnutie o udelení predmetnej výnimky stratilo uplynutím času

platnosť priamo na základe zákona. V danej súvislosti aj senát odvolacieho súdu dáva

do pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je

neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka

vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie

v jeho prospech a za takýchto okolností platí, ţe nie kaţdé porušenie procesného predpisu

má za následok porušenie práv účastníka konania.

Odvolací súd vzhľadom k uvedenému tieţ zastáva názor, ţe ţalobca nemohol byť

ukrátený na svojich právach v dôsledku zastavenia konania rozhodnutím o zastavení

rozkladového konania, a preto krajský súd správne a v súlade so zákonom postupoval,

keď ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zamietol.

Pokiaľ ţalobca poukazoval na závery plynúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 17. apríla 2012, č. k. , odvolací súd k tomu dodáva,

ţe uvedené rozhodnutie bolo prijaté ešte pred prijatím zjednocujúceho stanoviska správneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k zjednoteniu výkladu § 82 ods. 9 písm. a/

a o dôsledkoch neplatnosti povolenia

na usmrtenie chráneného ţivočícha na priebeh súdneho konania (Stanovisko správneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2014, Snj 72/2013), a preto odvolací

súd nemal dôvod sa týmto rozhodnutím podrobnejšie zaoberať.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovaţoval námietky ţalobcu vznesené

v odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu za relevantné na vyhovenie jeho odvolacieho

návrhu, a preto pokiaľ krajský súd ţalobu zamietol, odvolací súd napadnutý rozsudok

krajského súdu podľa veta druhá v spojení s veta prvá

a , a potvrdil.

Odvolací súd ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 246c

ods. 1 veta prvá v spojení s a s a ,

14

pretoţe v tomto konaní úspech nemal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0

( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 30. novembra 2016

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Viera Vraníková