Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
155/399416.4a2596.pdf
PDF · 168.03 KB
No categories available
6Tost/45/2016
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 45/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Františka Moznera na neverejnom
zasadnutí 7. decembra 2016 trestnej veci vyţiadanej osoby D. K. ,
vo vydávacom konaní o európskom zatýkacom rozkaze, o sťaţnosti vyţiadanej osoby proti
uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 23. novembra 2016, sp. zn. Ntc 48/2016, o jej vzatí do
vydávacej väzby, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť vyţiadanej osoby D. K.
sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Ţiline (ďalej len súd) uznesením z 23. novembra 2016, sp. zn.
Ntc 48/2016, rozhodol v bode I. podľa § 22 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom
zatýkacom rozkaze v aktuálnom znení (ďalej len EZR) vykoná sa európsky zatýkací rozkaz
vydaný Štátnou prokuratúrou Detmold (Spolková republika Nemecko) č. 23 Js 1586/16-
31 AR 171/16 z 23. augusta 2016, na D. K. (ďalej len vyţiadaná osoba), nar. X. v R., trvale
bytom Ţ., Slovenská republika, štátna občianka Slovenskej republiky, za účelom vydania
na trestné stíhanie do Spolkovej republiky Nemecko pre trestné činy týrania podľa
§ 225 ods. 1 číslo 1, nútenia podľa § 240 ods. 1, ods. 2 a od. 3, § 239 ods. 1 Trestného
zákona Spolkovej republiky Nemecko, pre skutok
1/ dňa 23. júna 2016 v K., obvinená bola v čase činu opatrovateľka 90-ročnej svedkyne E. M.,
ktorá je kvôli vysokému veku silno obmedzená v pohybe. Obvinená bývala v spoločnej
domácnosti spolu so svedkyňou v ulici B. v K.. V noci 26. júna 2016 volala svedkyňa E. M.
obţalovanú k sebe, lebo potrebovala ísť súrne na toaletu. Po tom ako obvinená
po niekoľkonásobnom zvonení prišla do izby svedkyne E. M., zobrala do oboch rúk nočný
stolík, ktorý stál vedľa postele svedkyne a v ktorom sa nachádzali výkaly – stolica a moč,
a prevrátila ho na zem. Potom obvinená strhla starú pani brutálne z jej postele a posadila
ju na zem, na ktorej sa nachádzali výkaly a moč z nočného stolíka. Nasledovne strčila
obvinená svedkyni E. M. dvakrát špongiou na zemi sa nachádzajúcu stolicu (výkaly) do jej
úst. Potom jej vyliala na hlavu zvyšok moču z nočného stolíka. K tomu jej obvinená viac krát
hodila do tváre handru namočenú v moči. Svedkyňa M. sedela asi hodinu na mokrej
a špinavej zemi, kým ju obvinená znovu vytiahla do jej postele.
2/ Počas vyššie popísaného činu vyzývala obvinená svedkyňu M. niekoľko krát,
aby upratala výkalmi a močom znečistenú podlahu. Keď sa svedkyňa vzpierala, strčila jej
obvinená do rúk handru, chytila ju za zápästie a povedala jej: „nemecké ţeny môţu tieţ
upratovať“.
3/ Keď sa svedkyni konečne podarilo stlačiť núdzové tlačidlo pre privolanie sluţby
Johanniter, zabránila obvinená zakročenie núdzovej sluţby tým, ţe uviedla, ţe omylom
stlačila núdzové tlačidlo.
v bode II. podľa § 16 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z.z. o EZR v aktuálnom znení zobral D. K.,
nar. X. v R., trvale bytom Ţ. Slovenská republika štátna občianka Slovenskej republiky
do vydávacej väzby. Lehota väzby začala plynúť 23. novembra 2016 o 11.25 hod.
a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody v Ţiline.
Proti uznesenie, a to iba do výroku o jej vzatí do vydávacej väzby podala
vyţiadaná osoba D. K. prostredníctvom ustanoveného obhajcu 23. novembra 2016
sťaţnosť. V nej uviedla, ţe v konaní o návrhu na vykonanie EZR ju príslušné orgány
Spolkovej republiky Nemecko vôbec nekontaktovali a dozvedela sa o tom aţ na základe
konania ohľadom tohto EZR. Pritom sa zdrţiava na adrese jej bydliska a známy je aj jej
telefonicky kontakt. Nikdy sa ţiadnemu úkonu v trestnom konaní nevyhýbala a vţdy
sa na základe doručených predvolaní na úkon dostavila. Tak tomu bolo aj pri rozhodovaní
krajského súdu o vykonaní EZR, proti ktorému si sťaţnosť nepodala a tomuto rozhodnutiu
sa bez výhrad podriadi. Väzba ako zabezpečovací inštitút v tomto trestnom konaní musí
rešpektovať zásadu primeranosti a zdrţanlivosti, teda vţdy by mali byť vyuţité opatrenia,
ktoré najlepšie budú viesť k dosiahnutiu účelu trestného konania a nemali by neprimerane
zasahovať do základných práv a slobôd jej osoby, voči ktorej sa uplatňujú v medziach daných
povahou príslušného obmedzenia. Zo zásady primeranosti navyše vyplýva, ţe väzba nie je
namieste, pokiaľ by bola príliš prísnym zaisťovacím opatrením s prihliadnutím
na prebiehajúce trestné konanie. Táto zásada je výrazom humanizácie trestného práva a úcty
k ľudským právam a slobodám. Na základe uvedeného navrhla, aby nadriadený súd zrušil
napadnuté uznesenie a prepustil ju z väzby na slobodu.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline (ďalej len prokurátor) vo vyjadrení
z 2. októbra 2016 k sťaţnosti vyţiadanej osoby poukázal na to, ţe krajský súd o vzatí
vyţiadanej osoby do väzby rozhodol zákonne. Po tom, ako rozhodol o vykonaní EZR,
nevyhnutne musel rozhodnúť o vzatí D. K. do vydávacej väzby, keďţe ide
o obligatórnu väzbu. Navrhol sťaţnosť vyţiadanej osoby zamietnuť ako nedôvodnú.
Vyjadrenie prokurátora bolo najvyšším súdom zaslané na vedomie vyţiadanej osobe
a jej obhajcovi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd), ktorému bol spis
so sťaţnosťou predloţený 1. decembra 2016 preskúmal podľa § 192 Tr. por. správnosť
výrokov, proti ktorým sťaţovateľka podala sťaţnosť ako aj konanie, ktoré napadnutému
uzneseniu predchádzalo a zistil, ţe sťaţnosť vyţiadanej osoby, D. K., nie je dôvodná.
V zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ zák. č. 154/2010 Z.z. EZR moţno vydať pre skutok,
za ktorý moţno podľa právneho poriadku Slovenskej republiky uloţiť trest odňatia slobody
s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť mesiacov. Podľa ods. 2 písm. a/ tohto
ustanovenia EZR moţno vykonať, ak bol vydaný na účely trestného stíhania pre skutok, ktorý
je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a právneho poriadku štátu pôvodu trestným
činom a ak moţno podľa právneho poriadku štátu pôvodu za takýto skutok uloţiť trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť mesiacov a nie je dôvod
na odmietnutie jeho vykonania.
Za trestné činy v bode 1/, 2/, 3/ právne kvalifikované ako týranie pri opatrovaní
zverenej osoby, skúšaný nátlak a zbavenie slobody podľa § 225 ods. 1 č. 1, § 240 ods. 1,
ods. 2, ods. 3, § 239 ods. 1, § 22, § 23, § 52. § 53 Trestného zákona Spolkovej republiky
Nemecko moţno uloţiť za všetky činy spolu maximálne 15 rokov trestu odňatia slobody.
Podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. Slovenskej republiky, účinného od 1. januára 2006
v aktuálnom znení v dobe skutku moţno právne posúdiť ako zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., resp. prečin nátlaku podľa § 192 ods. 1,
ods. 2 písm. b/, eventuálne poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/, ods. 2
písm. b/ Tr. zák., za ktoré je moţné uloţiť trest odňatia slobody maximálne na 3 roky
aţ 8 rokov.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti
vyţiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky
alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju sudca krajského
súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbeţné
vyšetrovanie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak vyţiadaná osoba súhlasí s vydaním, alebo
ak bolo rozhodnuté, ţe sa európsky zatýkací rozkaz vykoná, vezme sudca krajského súdu túto
osobu do vydávacej väzby, ak tak neurobil uţ sudca podľa odseku 1. Ak bolo o vykonaní
európskeho zatýkacieho rozkazu rozhodnuté podľa § 22 ods. 8, vezme osobu do vydávacej
väzby sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak tak neurobil uţ sudca krajského súdu
podľa odseku 1 alebo podľa prvej vety tohto odseku.
Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. príslušný sudca rozhoduje o väzbe podľa § 15
aţ 17 uznesením. Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťaţnosť, odkladný účinok má len
sťaţnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení osoby z väzby, ak súčasne bola podaná
sťaţnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.
Z predloţeného spisu Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. Ntc 48/2016, a sp. zn.
Ntc 40/2016, vyplýva, ţe predsedníčka senátu Krajského súdu v Ţiline (v zmysle § 14 ods. 1,
ods. 4 zák. č. 154/2010 Z.z.) na návrh prokurátora (v zmysle § 11 ods. 1, ods. 2 zák.
č. 154/2010 Z.z.) z 19. septembra 2016, opatrením z toho istého dňa pod sp. zn. Ntc 40/2016,
na ţiadosť vyţiadanej osoby ustanovila obhajcu.
D. K. bola 14. septembra 2016 o 17.10 hod v mieste trvalého bydliska zadrţaná
(v zmysle § 13 ods. 1 ods. 2, § 19 ods. 2, ods. 3 zák. č. 154/2010 Z.z.) a po výsluchu
(15. septembra 2016 od 09.10 hod. do 10.20 hod) na Krajskej prokuratúre v Ţiline bola
prepustená 15. septembra 2016 na slobodu. Pri tomto výsluchu bola oboznámená s vydaným
EZR za účelom jej vydania na trestné stíhanie do Spolkovej republiky Nemecko, bola jej
doručená kópia formulára k predmetnému EZR a kópia poučenia vyţiadanej osoby.
Vo výsluchu poprela spáchanie skutku, pre ktorý bol vydaný EZR, E. M. našla nadránom na
zemi vo vlastných exkrementoch. Dáva garanciu, ţe v prípade jej prepustenia
zo zadrţania sa bude zdrţiavať na adrese jej trvalého pobytu a dostaví sa na akýkoľvek
procesný úkon v tejto veci.
V rámci predbeţného vyšetrovania (v zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z.) boli
zaobstarané správa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Odboru kriminálnej polície
Ţilina z 20. septembra 2016, č. KRPZ-ZA-OKP4-1255-002/2016, negatívna lustrácia
v systéme Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 26. septembra 2016 a odpis
z registra trestov z 26. septembra 2016. Z nich je zrejmé, ţe vyţiadaná osoba nie je a nebola
trestne stíhaná a odsúdená na území Slovenskej republiky. Vyšetrovaním neboli zistené
obligatórne a fakultatívne dôvody na odmietnutie vykonania EZR v zmysle § 23 ods. 1, ods. 2
zákona č. 154/2010 Z.z. o EZR. Skutok, pre ktorý bol vydaný EZR a ktorý mal byť spáchaný
výlučne na území Spolkovej republiky Nemecko, je trestným činom aj podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky, tento nepodliehal amnestii prezidenta Slovenskej republiky,
nie je premlčaný a vyţiadaná osoba nebola zaň postihnutá v štátoch Európskej únii.
Po doručení originálu EZR (26. septembra 2016) bol poštou 29. septembra 2016 doručený
obhajcovi a vyţiadanej osobe. Tá bola v prítomnosti obhajcu 12. októbra 2016 poučená
aj o jej práve súhlasiť s vydaním a o uplatnení zásady špeciality a vypočutá (v zmysle § 19
ods. 3 zák. č. 154/2010 Z.z.). V tomto výsluchu uviedla, ţe na mieste, kde sa mal skutok
odohrať, pracovník agentúry Brinkman, kde robila, konštatovali, ţe sa nič nestalo. Vzhľadom
na to, ako sa voči nej správala dcéra poškodenej, odmietla ďalej vykonávať opatrovateľskú
sluţbu voči osobe M. a vrátila sa späť na Slovensko. Stále tvrdí, ţe nič neurobila,
je to všetko vymyslené, nebude zo seba robiť psychopata. Výslovne vyhlásila, ţe nesúhlasí
s jej vydaním na trestné stíhanie do Spolkovej republiky Nemecko a nevzdáva sa uplatnenia
zásady špeciality.
Krajská prokuratúra v Ţiline návrh na vykonanie EZR proti tejto vyţiadanej osobe
pod sp. zn. KPtm 41/16/5500-23, z 12. októbra 2016 podala (v zmysle § 16 ods. 1, § 22 ods. 1
zák. č. 154/2010 Z.z.) príslušnému Krajskému súdu v Ţiline 13. októbra 2016 s tým,
ţe ak sa súd stotoţní s týmto návrhom a rozhodne o vykonaní EZR, momentom takéhoto
rozhodnutia nastáva obligatórny dôvod vzatia vyţiadanej osoby do vydávacej väzby. Súčasne
navrhol rozhodovanie podľa § 22 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z.z. vykonať na verejnom
zasadnutí.
Krajský súd v súlade s § 22 ods. 3 zák. č. 154/2010 Z.z. zaslal vyţiadanej osobe a jej
obhajcovi návrh prokurátora na vykonanie EZR a výzvu na vyjadrenie sa k EZR. Vyţiadaná
osoba D. K. vo vyjadrení z 26. októbra 2016 zotrvala na obsahu svojich výsluchov
pred prokurátorom, pričom zdôraznila, ţe skutok, ktorý je uvedený v EZR neurobila, nič také
by si nedovolila urobiť, je citlivá a snaţí sa druhým pomáhať. O pani M. sa 10 dní
zodpovedne celý deň aj večer starala. Kaţdý večer jej masírovala nohy a chrbát, nosila jej
poľné kvety, púšťala hudbu a mala celý deň dostatok tekutín. Za tú dobu pribrala 3 – 4 kg
a znovu ju nastavila na liečbu proti cukrovke a pre problémy so srdcom. Dcéry si mysleli,
ţe uţ umiera a pri nej začala znovu fungovať, začalo jej chutiť jesť. Nechápe, prečo ju tak
niekto očiernil. Jediný problém bol večer 26.6., kedy na terase telefonovala na Slovensko (dá
sa to overiť v jej telefóne) a nepočula ju, keď potrebovala ísť na toaletu. Keď prišla do izby
pani sedela na zemi a bola pokakaná, umyla ju a dala ju znovu na posteľ, a to je všetko,
čo sa stalo. Nie je si vedomá toho, ţe výkaly a moč (sa vylieval vţdy pred tým, ako išla
do kúpeľne) boli v nočnom stolíku, lebo pani nosila na večer plienky a stolicu mávala
nad ránom, o čom jej dcéry vedeli. Súhlasí s verejným zasadnutím súdu, lebo vie, ţe nič,
čo jej je dané za vinu, nie ej pravda. Obhajca vo vyjadrení z 27. októbra 2016 uviedol,
ţe rozhodnutie o vykonaní EZR ponecháva na úvahe súdu a neţiada, aby súd rozhodol
na verejnom zasadnutí.
Na verejnom zasadnutí 23. novembra 2016, ktorého sa zúčastnili všetky procesné
strany, u ktorých bola dodrţaná lehota na prípravu na tento úkon, zákonne určený senát
krajského súdu prostredníctvom jej predsedníčky oboznámil procesné strany s obsahom spisu,
ku ktorým procesné strany nemali pripomienky. Vyţiadaná osoba D. K. na záver uviedla,
ţe hovorí iba pravdu, sama sa obhajovať nevie, ale musia jej veriť. Vedomá si je,
ţe v Nemecku je trestne stíhaná, ale od júna, kedy sa mal skutok v Nemecku stať nebola, ani
nevypovedala. V konečných návrhoch prokurátor poukázal na svoje vyjadrenie a navrhol
rozhodnúť o vykonaní EZR a o vzatí menovanej do vydávacej väzby, obhajca sa taktieţ
odvolal na písomné vyjadrenie a rozhodnutie ponechal na úvahe súdu a vyţiadaná osoba
uviedla, ţe nesúhlasí s tým, čo jej je kladené za vinu, vie sa vyjadriť iba ku skutku, k ničomu
inému. Na to bolo vyhlásené uznesenie, po ktorom sa prokurátor vzdal práva podať sťaţnosť
proti všetkým výrokom uznesenia. D. K. po porade s obhajcom uviedla, ţe proti rozhodnutiu
o vzatí do vydávacej väzby podáva sťaţnosť. Napadnuté uznesenie bolo doručené
prokurátorovi, obhajcovi a vyţiadanej osobe.
Z uvedeného je nepochybné, ţe prokurátor pred podaním návrhu na vzatie vyţiadanej
osoby do vydávacej väzby v rámci predbeţného vyšetrovania zistil všetky relevantné
skutočnosti potrebné pre takéto rozhodnutie, pri rešpektovaní zákonných lehôt. Nezistil
ţiadnu skutočnosť, ktorá by bránila rozhodnutiu o vykonaní EZR a vzatí vyţiadanej osoby
do vydávacej väzby v zmysle § 19 ods. 6 písm. a/ aţ písm. f/ zák. č. 154/2010 Z.z. Krajský
súd sa s uvedenými skutočnosťami v napadnutom uznesení ohľadne rozhodnutia o vzatí
vyţiadanej osoby do väzby v dostatočnom rozsahu vysporiadal. Dodrţal zákonné lehoty.
Zistil, ţe v danom prípade neexistuje zákonná prekáţka pre vzatie D. K.
do vydávacej väzby, nakoľko nezistil dôvody na odmietnutie vykonania EZR podľa § 23
ods. 1 písm. a/ aţ písm. f/, ods. 2 písm. a/ aţ písm. e/ zák. č. 154/2010 Z.z. Najvyšší súd
sa s rozhodnutím a jeho odôvodňujúcou časťou stotoţnil, a preto v podrobnostiach naň
odkazuje.
Popieranie skutku zo strany vyţiadanej osoby nie je prekáţkou na jej vzatie
do vydávacej väzby. Skutkové okolnosti prípadu sťaţnostný súd nie je oprávnený
preskúmavať, tými sa budú zaoberať orgány činné v trestnom konaní a súd Spolkovej
republiky Nemecko.
Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky
na neverejnom zasadnutí rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 7. decembra 2016
JUDr. Štefan M i ch á l i k , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová