Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-241-2021.pdf
PDF · 105.88 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/241/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: M. K., nar. XX.XX.XXXX, V. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - F. K., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/X, XXX XX G., zastúpená Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátkou so sídlom Trenčianska 17, 821 09 Bratislava, a otec - Y. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. 6, XXX XX G., zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, v konaní o návrhu matky na určenie výživného na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 09.02.2021, č.k. 20P/59/2019-554, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV, rozsudkom, zo dňa 09.02.2021, č.k. 20P/59/2019-554, na čas do rozvodu manželstva vo výroku I. uložil otcovi povinnosť uhradiť výživné na maloletého V., nar. XX.XX.XXXX k rukám matky za obdobie od 25.09.2018 do 11.07.2019 v sume 180 eur mesačne, zročné výživné 1.719,91 eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. uložil otcovi povinnosť uhradiť výživné na maloletého M. K., nar. XX.XX.XXXX k rukám matky za obdobie od 25.09.2018 do 11.07.2019 v sume 130 eur mesačne, zročné výživné 1.243,61 eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku III. v prevyšujúcej časti konanie zastavil, vo výroku IV. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil § 62 ods. 1,2,4 a 5, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej len Zákon o rodine), keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti návrhu matky na určenie výživného na maloleté deti od podania návrhu na čas do nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 17P/40/2018-116 zo dňa 21.05.2019, právoplatného 12.07.2019. Otca zaviazal platiť výživné na maloleté deti v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti (§ 62, § 75 ods.1 Zákon o rodine). Svoje závery oprel o dokazovanie zamerané na zistenie nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré matka v rozhodnom období vyčíslila mesačne na maloletého M.a sumou 421,58 eur (ako priemer ročných výdavkov na škôlku 237,60 eur, jedáleň 420 eur, životné poistenie 284,40 eur, zubár 20 eur, oblečenie 300 eur, obuv 290 eur, lyžiarsku výstroj 100 eur, voľnočasové aktivity 500 eur, darčeky 130 eur, lieky 80 eur, náklady na domácnosť v pomere 1/3 spolu 2.696,95 eur), na maloletého V. sumou 601,73 eur (priemer ročných výdavkov na školský klub 184,80, školskú jedáleň 264
eur, krúžok 180 eur, futbal 300 eur, školu v prírode 180 eur, školské výlety 40 eur, zubár 60 eur, školské potreby 250 eur, oblečenie 600 eur, potreby na futbal 80 eur, obuv 440 eur, lyžiarska výstroj 300 eur, voľnočasové aktivity 1.595 eur, náklady na domácnosť v pomere 1/3 spolu vo výške 2.696,95 eur). Vo vzťahu k matke vychádzal z jej čistého priemerného mesačného príjmu v období od 01/2018 do 07/2019 1.608,31 eur. Pokiaľ ide o rozsah starostlivosti o maloleté detí uviedol, že v konaní nemal za preukázaný podiel otca na finančnom zabezpečení výživy a potrieb maloletých detí, ktorý túto povinnosť v celosti prenechal na matku. Pokiaľ otec tvrdil, že si príjem okrem honorárov z jeho umeleckej činnosti obstarával brigádami, resp. že si kvôli potrebám rodiny brával pôžičky uviedol, že žiadnu z týchto skutočností otec nijako nepreukázal. Zistil, že otec v rozhodnom období mal príjem z autorských honorárov v r. 2018 vo výške 962,72 eur, v r. 2019 (do 10.10.) vo výške 724,13 eur, okrem toho pracoval v r. 2018 v spoločnosti T., s.r.o. v mesiacoch júl 2018 až január 2019, s vymeriavacím základom v mesiaci 7/2018 6 eur, 8/2018 132 eur, 9/2018 120 eur, 10/2019 132 eur, 11/2018 126 eur, 12/2018 108 eur, 1/2019 24 eur, pričom iný príjem v rozhodnom období nepreukázal. Daňové priznanie za roky 2014 až 2018 nepodával, úhrn jeho zdaniteľných príjmov za rok 2018 predstavoval sumu 624 eur. Tvrdeniam otca, že sa podieľal na výžive maloletých detí aj finančne súd neuveril a za preukázané mal, že otec nezabezpečoval potreby detí primerane ani osobnou starostlivosťou o domácnosť. Z potvrdení školského resp. predškolského zariadenia mal za preukázané, že do školy, resp. škôlky vodila a preberala deti prevažne matka, prípadne starí rodičia, maloletý V. často chodieval sám, otec ho vyzdvihoval menej často ako matka, hoci táto pracovala na plný pracovný úväzok. Nepreukázané zostali aj tvrdenia otca, že sa o deti staral po ich príchode zo školy, prípravou stravy alebo starostlivosťou o domácnosť. Naopak, zo skutočnosti, že často deti vodievala do školy a škôlky matka, mladšieho syna často zo škôlky aj vyzdvihovala, prípadne ho vyzdvihovala stará matka, v spojení s do spisu založeným vyhlásením matkiných rodičov a stanovísk školského resp. predškolského zariadenia, súd uveril tvrdeniam matky, že aj po tom, ako prišla domov zo zamestnania, venovala sa starostlivosti o deti a o domácnosť, okrem prípravy stravy deťom sa venovala napr. aj praniu a udržiavaniu domácnosti. Uviedol, že v danom prípade nešlo o model rozdelenia úloh v domácnosti a matka, ktorá okrem toho, že zabezpečovala príjem pre rodinu plným pracovným úväzkom, vykonávala aj starostlivosť o deti a domácnosť tak pred odchodom do práce ako aj po jej príchode. Hoci súd nespochybnil, že nejakým spôsobom sa otec na starostlivosti o deti podieľal, niekedy ich zo školy, resp. škôlky vyzdvihol, prípadne s nimi strávil popoludní nejaký čas, rozhodne sa nejednalo o starostlivosť, ako ju definoval 24/7, teda plnohodnotnú starostlivosť po celý čas v miere, ktorá by reálne vyvážila podiel, ako sa na potrebách domácnosti a maloletých detí podieľala matka. Pokiaľ ide o možnosti otca súd prvej inštancie uviedol, že otec nepreukázal žiaden iný prijem okrem príjmu z autorských honorárov, resp. príjmu v mesiacoch júl 2018 až január 2021 zo spoločnosti T., s.r.o., s vymeriavacím základom 132 eur mesačne (prípadne nižším), pričom v konaní nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by mu objektívne bránili zabezpečiť si príjem na plnenie jeho vyživovacej povinnosti v primeranej výške. Poukázal na to, že otcovi vyhovovalo (dlhoročné) dosahovanie príjmu vo výške niekoľko sto eur ročne a a nevysvetlil, prečo sa nesnažil zaobstarať si primerané zamestnanie zodpovedajúce jeho možnostiam na dosiahnutie zodpovedajúceho príjmu (poukazujúc na priemerný príjem v Slovenskej republike v roku 2018 sumu 1.013 eur brutto, v roku 2019 1.092 eur brutto). Matkou požadované sumy výživného považoval za zodpovedajúce tak veku maloletých detí ako aj ich aktivitám a zároveň aj okolnosti, že otec sa v relevantnom období finančne na výžive maloletých detí prakticky nepodieľal, a toto nevyvážil ani osobnou starostlivosťou o maloleté deti. Uplatnený nárok na výživné na maloleté deti vyhodnotil ako dôvodný v celom rozsahu, ktorý otec vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol uspokojiť. Poukázal na majetkové vyrovnanie rodičov a matkou vyplatenú otcovi sumu cca 95.000 eur. Pokiaľ ide o dlhy otca na ktoré poukazoval, súd prvej inštancie uviedol, že tieto v konaní presne nešpecifikoval a (s výnimkou finančnej pomoci pri plnení vyživovacej povinnosti od jeho otca) nepreukázal, že by jeho podlžnosti nejako súviseli s plnením potrieb domácnosti počas trvania manželstva prípadne potrieb maloletých detí. Mal za to, že matkou vyplatená finančná hotovosť otcovi, môže čiastočne slúžiť na plnenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, obzvlášť, ak má prednosť pred inými výdavkami otca. Povinnosť otca prispievať na výživu maloletých detí určil za obdobie od podania návrhu dňa 25.09.2018 do 11.7.2019 (dňa 12.07.2019 nadobudol právoplatnosť výrok rozsudku o rozvode manželstva), zročné výživné na V. v sume 1.719,91 eur (za 10/2018 až 06/2019 spolu 1.620 eur (180x9), za 09/2018 pomerne 36 eur, za 07/2019 pomerne 63,91 eur), na M. v sume 1.243,61 eur (za 10/2018 až 06/2019 spolu 1.170 eur (130x9), za 09/2018 pomerne 25,98 eur, za 07/2019 pomerne 47,63 eur), ktoré zohľadniac u otca dispozíciu dostatočnou finančnou hotovosťou, mu uložil zaplatiť podľa § 232 ods. 3 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).
3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podľa § 365 ods. 1 písm. b),f), h) CSP), § 62 ods. 1 CMP odvolanie otec, navrhujúc ho v napadnutej časti zmeniť a návrh matky zamietnuť. Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil v čase podania návrhu jeho spolužitie s matkou a maloletými deťmi v spoločnej domácnosti, pričom aj keď nie finančne ale v podobe starostlivosti o maloleté deti a domácnosť sa podieľal na zabezpečení ich potrieb. Aj napriek tomu, že si nedokázal nájsť adekvátne zamestnanie vzhľadom na svoju profesiu, potreby domácnosti zabezpečoval v tomto období inak ako prispievaním do rodinného rozpočtu. Nepoprel, že sa o domácnosť a o maloleté deti nestaral 24/7, avšak staral sa vždy keď mohol a bolo to potrebné. Namietal, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na potreby maloletých detí, avšak nezohľadnil jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a mieru jeho osobnej starostlivosti. Súd prihliadal len na tvrdenia matky a nezohľadnil okolnosť, že do kedy mal stabilný príjem, cca do roku 2014 financoval potreby rodiny takmer výlučne sám. Vzhľadom na charakter jeho zamestnania ako profesionálneho hudobníka mal za to, že ide len o prechodné obdobie. Zdôraznil, že po tom, čo prišiel o značnú časť svojich príjmov skúšal si nájsť aj inú prácu, avšak išlo len o krátkodobé brigády. Namietal, že súd sa nezaoberal jeho zlou finančnou situáciou, že si dlhodobo nevie nájsť adekvátne zamestnanie v ktorom by zhodnotil svoju profesiu a skúsenosti. Aktuálna pandemická situácia mu v podstate ani neumožňuje si takúto prácu nájsť. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a bez pomoci svojich rodičov by skončil na ulici. Súd sa nevysporiadal s jeho schopnosťami a možnosťami uhradiť určené výživné. Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia nie je zrejmé na základe akých dôkazov vyhodnotil jeho príjmové pomery a obmedzil sa iba na konštatáciu uvedenú v bode 24. odôvodnenia. Nezaoberal sa jeho tvrdeniami a ani žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo nepovažoval za opodstatnené vykonať doplnenie dokazovania, ktoré by jeho zlú finančnú situáciu preukázalo. Mal za to, že rozhodnutie vykazuje zásadné nedostatky spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd sa uspokojil so záverom, že by mal v súčasnosti disponovať finančnou hotovosťou 95.000 eur, vyplatenú mu matkou ako vyporiadací podiel na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak tieto jeho pomery bližšie neskúmal, keď uvádzal existenciu finančných problémov a množstvo dlhov, ktoré musí splácať. Poukazujúc na vyšetrovací princíp čl. 6 CMP uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, neúplne zistil skutočný stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd vec nesprávne právne posúdil, keď stanovil rozsah jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom výlučne na základe ich odôvodnených nákladov a opomenul zohľadniť pomery na jeho strane a ustanovenie § 71 ods. 1 Zákona o rodine.
4. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 CMP, s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, dospejúc k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
6. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia otázky určenia výživného na maloleté deti, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky § 220 ods.2 CSP, súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania. Odvolací súd nezistil nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie majúci za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. V odvolaní neboli uvedené také skutkové a právne tvrdenia, ktoré by súd prvej inštancie nevyhodnocoval, ani nové, ktoré by mali za následok potrebu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliadasa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá.
9. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine). Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto napr. výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča. Všeobecne teda platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.
10. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine).
11. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého
z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Aj z toho dôvodu pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti riadne nevyužíva.
12. V danej prejednávanej veci po preskúmaní napadnutých výrokov rozsudku o určení výšky výživného na maloleté deti a o zročnom výživnom, zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania a odvolacie dôvody otca, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k rovnakým právnym záverom. Súd prvej inštancie sa pri určení výšky výživného na čas do rozvodu manželstva spravoval vyššie uvedenými princípmi a výživné stanovil s ohľadom na oprávnené náklady na maloleté deti ako aj zistené možnosti a schopnosti povinného rodiča, pri zohľadnení toho, ktorý z rodičov sa akou mierou podieľal aj na výkone osobnej starostlivosti o maloleté deti. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného v rozhodnom období zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletých detí, ich veku, ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného pre maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Námietky otca o nesprávnom vyhodnotení jeho osobnej starostlivosti o deti a domácnosť súdom prvej inštancie v posudzovanom období, jeho možností, schopností a majetkových pomerov alebo nedostatočnom vykonaní dokazovania, odvolací súd považoval za nedôvodné. Otec tak v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní nepreukázal svoje tvrdenia (a ani nenavrhol dôkazy na ich preukázanie), že miera jeho osobnej starostlivosti o maloleté deti a domácnosť mohla čiastočne nahrádzať jeho podiel na finančnom zabezpečení výživy a potrieb maloletých detí. Nevysvetlil a tiež nepreukázal, ako „inak“ zabezpečoval v posudzovanom období potreby maloletých detí a domácnosti. Práve naopak, procesom dokazovania súdom prvej inštancie vyšli najavo skutkové okolnosti potvrdzujúce argumentáciu matky o jej prevažnej osobnej starostlivosti o maloleté deti (okrem toho že rodinu zabezpečovala aj po finančnej stránke), uvedenú dôkaznú situáciu otec nijako konkrétne nerozporoval. Pokiaľ namietal, že súd prvej inštancie vychádzal iba z odôvodnených potrieb maloletých detí (ktorých výšku a dôvodnosť osobitne nespochybnil) a nezohľadnil jeho možnosti a schopnosti odvolací súd udáva, že tieto súd prvej inštancie správne posúdil na základe potencionality jeho príjmov a to bez ohľadu na jeho profesiu. Je nesporné, že pokiaľ sa otec dlhodobo (od roku 2014) nevie uživiť ako hudobník, vzhľadom na trvanie jeho zákonnej vyživovacej povinnosti k nezaopatreným maloletým deťom sa javí ako nevyhnutné, aby sa zamestnal v inom odbore alebo prijal aj manuálnu prácu. Pokiaľ otec odkazuje na svoje dlhy ktoré musí splácať s námietkou, že tieto súd prvej inštancie neskúmal, tu treba zdôrazniť že ich existenciu a dôvodnosť otec ani nepreukázal, ako ani vyplatenie svojich finančných záväzkov z finančných prostriedkov poskytnutých mu matkou titulom vyporiadania BSM. Navyše existencia dlhov otca, skutková okolnosť ktorá zostala iba v rovine jeho tvrdení, nemá vplyv na určenie prednostnej pohľadávky a to výživného na maloleté deti (za posudzované obdobie od 9/2018 do 7/2019), rovnako ako okolnosť, že otec rodinu finančne zabezpečoval do roku 2014. Pokiaľ namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav, keď nie je zrejmé na základe akých dôkazov vyhodnotil jeho príjem a celkové pomery, nevykonal dokazovanie na preukázanie jeho zlej finančnej situácie odvolací súd udáva, že aj keď súd vo veci starostlivosti o maloleté deti koná na základe čl. 6 CMP a uplatňuje vyhľadávaciu zásadu, bolo povinnosťou otca súdu predložiť dôkazy na ktoré sa odvoláva, uviesť prekážky na jeho strane (napr. nepriaznivý zdravotný stav) ktoré by mu bránili sa zamestnať, ako aj jeho finančné záväzky ktoré žiadal zohľadniť. V posudzovanej veci súd prvej inštancie za zohľadnenia zákonných kritérií určovania výživného na maloleté deti dospel k správnemu záveru, že otec nevyužíva všetky svoje možnosti aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ktoré sú na neho odkázané výživou a od roku 2014 nevykonáva primeranú zárobkovú činnosť. Takýto prístup otca v žiadnom prípade nemôže byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti k deťom, nakoľko prvoradou povinnosťou každého z rodičov je svoje deti vyživovať. Poukazovanie na existenciu pandemickej situácie v súvislosti so šírením ochorenia Covid -19 v rokoch 2020/2021 nemá vplyv na rozhodnutie súdu o určení výživného na maloleté deti za obdobie od 25.09.2018 do 11.07.2019. Pokiaľ ide o ustálenie odôvodnených nákladov na maloleté deti tieto tak ako vyplývajú zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania a ich definovania z pohľadu primeranosti a veku maloletých detí aj odvolací súd považoval v celosti za opodstatnené, vychádzajúc zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v predškolskom a školskom veku. V konaní o určení výživného na maloleté deti PV., vzhľadom na zistené skutkové okolnosti danej prejednávanej veci, právna argumentácia otca (bez jej bližšieho zdôvodnenia), o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie z dôvodu nezohľadnenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine (vzájomná vyživovacia povinnosť manželov) nemá žiadny vplyv správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
13. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a II. a v súvisiacom výroku IV. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).