Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-23-2021.pdf
PDF · 105.18 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. R., nar. X.XX.XXXX, bytom S. XX/XX, Š., v konaní zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matka: P. R., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX/XX, Š., otec: R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. D., t.č. v ÚVTOS Košice, o návrhu na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje výživné otca na maloletú B. R., nar. X.XX.XXXX zo sumy 67 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 28.4.2021.
II. Otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletú za obdobie od 28.4.2021 do 31.1.2022 v sume 758,07 eur v pravidelných splátkach po 21 eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následok straty výhody splátok.
III. Súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 8P 24/2010-36 zo dňa 18.11.2010, v časti výšky výživného na maloletú.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 28.4.2021 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné otca na maloletú B. zo sumy 67 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov, ktorá nastala na strane dieťaťa.
2. Matka návrh odôvodnila tým, že maloletá B. nastúpila dňa 2.9.2020 na Súkromnú strednú odbornú školu Gos - Sk v Trnave, čím jej vzrástli náklady na starostlivosť a to nielen vzhľadom na jej vek, ale i záujmovú činnosť, ktorú je potrebné u dieťaťa podporovať a rozvíjať. Maloletá študuje na strednej školy v Trnave a jej náklady sa tak zvýšili aj o cestovné vo výške 30 eur mesačne. V škole platí poplatky ZRPŠ 15 eur, poistné, pracovné zošity na cudzie jazyky, ďalej vybavenie a oblečenie na prax. Má vyššie výdavky aj pokiaľ ide o hygienu, oblečenie, voľný čas a iné aktivity. Od narodenia maloletej až doteraz je výška výživného nezmenená, i keď vyzývala otca maloletej, aby sa dohodli na vyššom výživnom, s čím nesúhlasil. Maloletej okrem vyživovacej povinnosti inak neprispieva a ani sa o ňu nezaujíma.
3. Otcovi maloletého dieťaťa bol návrh matky doručený dňa 22.11.2021. Podaním doručeným súdu dňa 26.11.2021 sa vyjadril k návrhu a uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí. V súčasne dobe je vo výkone trestu odňatia slobody na 12 mesiacov. Pred nástupom na trest pracoval na dohodu s mesačným
príjmom 146 eur. Má aj ďalšie vyživovacie povinnosti voči E. R. vo výške 67 eur mesačne a voči N. D.j vo výške 30 eur. Býva s družkou a so svojou ďalšou dcérou K. L. N.. Jeho mesačný príjem nepokryje jeho náklady na živobytie a zabezpečenie jeho rodiny. Jeho družka nemá žiaden príjem, je doma s dieťaťom a jediný príjem do rodiny je ten jeho. Určenie vyššieho výživného by bolo pre neho likvidačné, preto žiadal, aby mu bola ponechaná doterajšia výška výživného voči maloletej B.. Záverom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a pojednávania sa nechcel zúčastniť.
4. Matka v rámci svojho prednesu na pojednávaní uviedla, že od roku 2010, kedy naposledy bolo výživné upravované, výška výživného menená nebola. V súčasnej dobe došlo k zmene pomerov na strane maloletej tým, že je podstatne staršia a vyspelejšia, má už 17 rokov. Od 1.9.2021 je študentkou 2. ročníka Súkromnej strednej odbornej školy Gos -Sk v Trnave, takže jej vznikli výdavky v súvislosti s cestovaním do školy 30 eur mesačne. Ďalšie výdavky v súvislosti so školou sú na začiatku roka poplatok ZRPŠ 15 eur na rok, za zošity na cudzie jazyky, a to na anglický jazyk v hodnote 30 eur a na nemecký jazyk 25 eur. Občas, asi raz do mesiaca, jej platí 3-4 eur na výrobky v rámci praxe a odbornej činnosti. Stravuje sa doma a výdavky na stravu dieťaťa odhaduje na 100 eur mesačne. Ďalšie výdavky sú na paušál 30 eur, oblečenie a hygienu, celkové výdavky na B. v rámci mesiaca odhaduje vo výške do 300 eur. B. chce ísť aj na vodičský kurz, s čím bude mať výdavok 700 eur. Maloletá je zdravá, v súvislosti s jej výživou má len bežné výdavky. V roku 2019 matka uzavrela manželstvo s Q. C.. Z ich vzťahu sa ešte pred uzavretím manželstva narodila maloletá E. R., nar. 6.11.2008 a K. R., nar. XX.XX.XXXX. Spolu s manželom a deťmi bývajú v dome, ktorý je vo vlastníctve manžela. Jej manžel je zamestnaný a dosahuje priemerný čistý príjem okolo 300 eur týždenne. Ďalší príjem nemá. V čase podania návrhu na súd, matka bola zamestnaná od 13.8.2020 do 31.7.2021 na dohodu v spoločnosti INSIGHT Support Service, s.r.o. Trnava, kde dosiahla týždenný príjem okolo 250 eur v čistom. Následne od 25.8.2021 do 31.10.2021pracovala v spoločnosti PURITY of LIFE service s.r.o. Bratislava s priemerným príjmom 787 eur. V súčasnej dobe je od 29.11.2021 zamestnaná v COOP Jednota Trnava, kde mala za december príjem740 eur v čistom za 8 hodinový úväzok, ale od januára 2022 pracuje na polovičný úväzok a bol jej prisľúbený čistý príjem do 500 eur. Ďalší príjem nemá. V rámci rodiny majú výdavky na hypotéku 250 eur, splácajú spotrebný úver vo výške 200 eur, štvrťročne platia vyúčtovanie vody 300 eur, za plyn platia 100 eur a za elektrinu 90 eur mesačne. Oba úvery sú záväzkom jej manžela z obdobia pred uzavretím manželstva. Maloletá E. je žiačkou 7. ročníka základnej školy a K. chodí do materskej školy. Obe deti sú zdravé. Otec maloletej B.y jej do júla 2021 platil výživné viacmennej pravidelne, od júla jej prestal platiť. Má ale vedomosť, že od júla 2021 do júla 2022 je otec vo výkone trestu. V kontakte s otcom nie sú, od jeho družky ale má vedomosť, že vyživovacia povinnosť voči E. R. mu už zanikla, pretože sa zamestnala, aj N. D. je už plnoletá, ale nevie, či otcovi vyživovacia povinnosť voči nej ešte trvá. Z telefonátu s priateľkou otca, ktorá je matkou maloletej K. L. tiež vie, že tento vzťah už ukončila práve z dôvodu trestného činu, pre ktorý je otec odsúdený. O majetkových pomeroch otca nevie uviesť žiadne ďalšie skutočnosti. Na požadovanej výške výživného 150 eur zotrvala.
5. Zástupca procesného opatrovníka s návrhom matky na zvýšenie výživného súhlasil, keď zvýšenie výživného je v záujme dieťaťa a od posledného určenia výživného v roku 2010 sa zvýšili náklady na dieťa, ktoré je staršie a chodí už na strednú školu.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, výsluchom matky, procesného opatrovníka, oboznámením sa s potvrdením o návšteve školy dieťaťom, s pracovnou zmluvou matky a s dohodou o zmene pracovnej zmluvy, s potvrdením o pracovnom príjme matky, s oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov a s oznámením Sociálnej poisťovne pobočka Trebišov, pričom zistil nasledovný skutkový stav, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti otca dieťaťa, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednanín veci v jeho neprítomnosti.
7. Maloletá B. sa narodila zo vzťahu svojich rodičov, ktorí manželmi neboli nikdy. Naposledy bola výška výživného otca upravená rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 8P/24/2010-36 zo dňa 18.11.2010, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu dieťaťa sumou 67 eur mesačne. V tom čase mala B. 6 rokov, bola zdravá, navštevovala predškolské zariadenie a náklady na ňu boli primerané jej veku. Matka bola dobrovoľne nezamestnaná a nemala žiaden príjem, mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej E. R.j. Otec bol zamestnaný
s priemerným mesačným príjmom vo výške 385,51 eur. Okrem B. mal ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči E. R.j a N. D.ičkovej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2010.
8. Matka svojim návrhom podaným dňa 28.4.2021, žiadala zvýšiť výživné na maloletú B. na sumu 150 eur. Maloletá je v súčasnej dobe študentkou 2. ročníka strednej školy, má 17 rokov a od poslednej úpravy výživného uplynulo už viac ako 11 rokov. V súvislosti s jej štúdiom matka platí sumu približne 40 eur (cestovné 30 eur mesačne, ZRPŠ 1,50 eur po prepočte na mesiace v rámci školského roka, zošity na cudzie jazyky spolu 5,50 eur po prepočte, 3-4 eur na prax). Ďalšie výdavky sú na stravu približne 100 eur, paušál 30 eur, na oblečenie a hygienu, keď celkové výdavky na dieťa (aj spolu s výdavkami na školu) matka odhaduje do 300 eur mesačne. Matka od posledného rozhodnutia uzavrela nové manželstvo. Okrem B. má so svojim terajším manželom ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná a dosahovala príjem v čase od podania návrhu okolo 780 eur (od zamestnávateľa PURITY of LIFE service s.r.o. Bratislava), od januára 2022 bude mať predpokladaný príjem okolo 500 eur v čistom (od terajšieho zamestnávateľa). Jej manžel je tiež zamestnaný, s príjmom. Otec maloletej B. je od júla 2021 vo výkone trestu odňatia slobody, v období pred nástupom na výkon trestu bol zamestnaný do 30.10.2020, pričom jeho vtedajší pracovný príjem sa súdu nepodarilo zistiť. Podľa jeho tvrdenia má okrem B.y ešte tri vyživovacie povinnosti. Pred nástupom na výkon trestu, žil v spoločnej domácnosti s matkou svojho tretieho dieťaťa, s M. N..
9. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov súd zistil, že otec dieťaťa nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi ani iných dávok poskytovaných ÚPVSaR.
10. Z oznámenia Sociálnej poisťovne pobočka Trebišov súd zistil, že otec dieťaťa nie je vedený v evidencii ako zamestnanec ani ako samostatne zárobkovo činná osoba, nie je poberateľom dávky nemocenského poistenia ani poberateľom dávky dôchodkového poistenia.
11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
22. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného otca na maloletú B. je dôvodný s poukazom na to, že od posledného rozhodovania súdu o výške výživného na dieťa, došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa ako aj na strane výživou povinných rodičov.
23. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, a či ide o takú zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 8P/24/2010-36 zo dňa 18.11.2010, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa odôvodňujúcej zmenu výšky výživného zo strany otca. K zmene pomerov na strane dieťaťa prišlo jednak uplynutím času viac ako jedenásť rokov, keď v čase vyhlásenia skoršieho rozsudku mala B.a 6 rokov a navštevovala predškolské zariadenie, pričom v súčasnosti má už 17 rokov a je študentkou druhého ročníka strednej školy, s ktorým nárastom veku je spojené aj zvýšenie nákladov na výživu, ošatenie, hygienu, i školské potreby a voľnočasové aktivity. K zmene pomerov prišlo aj na strane matky, ktorej sa v porovnaní so stavom v čase posledného rozhodovania zvýšil príjem, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť a uzavrela manželstvo. A napokon, k zmene pomerov došlo aj na strane otca, a to stratou príjmu z dôvodu jeho nástupu do výkonu trestu odňatia slobody a taktiež mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
24. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení, v zmysle ktorých súd prihliadne na možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča, prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, a zohľadní právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. V danom prípade súd zistil, že o maloletú sa osobne stará matka, pričom dieťa vzhľadom na svoj vek už nevyžaduje starostlivosť svojej matky v takej miere ako v čase posledného rozhodovania, takže aj zo strany matky je povinnosť do určitej miery podieľať sa na výžive dieťaťa aj finančne. Otec v období krátko pred podaním návrhu ukončil pracovný pomer, príjem z ktorého sa súdu nepodarilo zistiť, rovnako ani to, či bol v rozhodnom období od podania návrhu zamestnaný a kde, prípadne či mu plynul z nejakej inej činnosti príjem, keď evidovaný ako uchádzač o zamestnanie nebol, nebol vedený ani ako podnikateľ a nepoberal ani dávku v nezamestnanosti ani ďalšie štátne dávky. Od 17.7.2021 do 17.7.2022 je vo výkone trestu odňatia slobody. Otec tvrdil, že je v nepriaznivej finančnej situácii, keď je v súčasnej dobe vo výkone trestu a nemá žiaden príjem, tiež jeho príjem je jediným príjmom, z ktorého sú hradené výdavky na jeho terajšiu domácnosť, ktorú vedie so svojou družkou. Uvádzal, že okrem B. má ešte ďalšie tri vyživovacie povinnosti, ktorým takisto musí platiť výživné.
25. Tieto otcom uvádzané dôvody, pre ktoré žiadal ponechať výživné v nezmenenej výške, súd považuje za dôvody, ktoré vznikli jeho vlastným pričinením. Tým, že bol nepodmienečne odsúdený pre trestný čin, sa vlastnou vinou pripravil o pracovný príjem, ktorý by mohol dosahovať z riadnej pracovnej činnosti a z ktorého by mohol platiť maloletej výživné. Rovnako aj to, že otec má ďalšie vyživovacie povinnosti a od posledného rozhodnutia mu pribudla ešte ďalšia, sú však dôvody, ktoré nemôžu byť na ťarchu maloletej B., keď sa otec svojim nezodpovedným prístupom pripravil o pracovný príjem a tým aj o možnosť riadneho plnenia vyživovacej povinnosti. Z toho dôvodu súd nemohol zohľadniť otcom uvádzané dôvody pre nezvýšenie výživného a výživné na maloletú B. zvýšil, keď mal jednoznačne preukázané, že na strane dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov. Súd považoval skutočnosť, že otec je v súčasnej dobe vo výkone trestu, pre ktorú nemôže pracovať, za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, keď sa vlastnou vinou pripravil o možnosť pracovať. Ako bolo v priebehu dokazovania preukázané, otec bol zamestnaný do 30.10.2020. Po tomto období, až do júla 2021, kedy nastúpil do výkonu trestu, sa otec však nikde inde nezamestnal a ani sa nezaevidoval do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ukončenie tohto zmluvného vzťahu súd taktiež považoval za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, keď otec sa tým pripravil o príjem, i keď v tej dobe nemal zabezpečený príjem z inej pracovnej činnosti, ktorý by mu takto vzniknutú stratu pokryl. Otec súdu nepreukázal, že by si aktívne hľadal prácu aby mal príjem a aby si mohol vyživovaciu povinnosť riadne plniť. Otec uvádzal, že jeho príjem je jediným, i keď nepostačujúcim príjmom, z ktorého sú hradené potreby jeho rodiny, a ktorý teraz z dôvodu jeho odsúdenia nemá. Súd
tu ale poukazuje na to, že tento príjem nemal už v období trištvrte roka pred nástupom na výkon trestu. Napriek tomu nepreukázal, že by vyvinul akúkoľvek snahu zabezpečiť si takú pracovnú príležitosť, ktorá by mu zlepšila finančnú situáciu, z ktorej by si riadne mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, i keď mal vedomosť o existencii jeho vyživovacích povinností voči viacerým deťom, náklady na výživu ktorých sa prirodzene plynutím času zvyšujú. V súvislosti s tvrdením otca, že má vyživovaciu povinnosť aj voči E. R. H.. X.X.XXXX, N. D. H.. XX.X.XXXX a K. L. N.X. H.. X.X.XXXX, súd v priebehu konania lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že voči E. R. aj N. N. D. vyživovacia povinnosť otca medzičasom zanikla, keď obe sú už plnoleté a medzičasom sa zamestnali. Len pre správnosť súd upresňuje, že N. D., nar. XX.X.XXXX, o ktorej otec uvádza, že má voči nej vyživovaciu povinnosť, sa v skutočnosti volá E., ktorá skutočnosť súdu vyplynula z lustrácie v Registri obyvateľov SR. Nakoľko reálny príjem otca v konaní preukázaný nebol a s poukazom na záver súdu o tom, že otec sa v období predchádzajúcom rozhodnutiu o výživnom vlastnou vinou pripravil o príjem, čim sa vzdal výhodnejšie zamestnania, a zároveň s prihliadnutím na produktívny vek otca u ktorého nebolo preukázané, že by bol vážne chorý alebo invalidný, alebo že by mal obmedzenia pre ktoré by z objektívnych dôvodov nemohol pracovať alebo zamestnať sa, súd pri rozhodovaní vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR, ktorú mzdu by otec mal predpoklad dosiahnuť, pokiaľ by bol riadne zamestnaný na území Slovenskej republiky. V roku 2020 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR vo výške 1.133 eur. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25 - 30 % jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Súd z toho dôvodu vychádzal pri určení výšky výživného zo sumy priemernej mzdy v hospodárstve, z ktorej 25 % predstavuje sumu 283,25 eur, z ktorej sumy je otec podľa názoru súdu schopný zvýšené výživné na B. platiť aj s prihliadnutím na jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletej K. L., ktorá má štyri roky a teda aj nižšie náklady na svoju výživu, ako má podstatne staršia B..
26. Súd zobral do úvahy všetky zistené skutočnosti a návrhu matky na zvýšenie výživného vo výroku I. vyhovel, keď mal preukázané, že sú splnené podmienky na zmenu výšky výživného, keď od poslednej úpravy výživného uplynula už značná doba, maloletá je vekovo staršia, fyzicky vyspelejšia a tak aj jej náklady sa zvýšili, pričom zároveň súd dospel aj k záveru, že výživné bolo určené v takej výške, v ktorej ho otec má možnosť a schopnosť platiť bez toho, aby bola ohrozená jeho vlastná existencia. Zároveň je potrebné podotknúť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami otca. Na druhej strane, takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa, je podľa názoru súdu v postačujúcej výške a umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby maloletej v celej miere, keď v konaní boli preukázané odôvodnené potreby dieťaťa maximálne do 300 eur mesačne.
27. Súd zvýšil výživné otca voči dieťaťu odo dňa 28.4.2021 tak, ako to matka žiadala na základe svojho návrhu podaného na súde dňa 28.4.2021, a to s poukazom na citované ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď minimálne od tohto dňa preukázateľne došlo na strane maloletého dieťaťa k zmene pomerov jeho nástupom na stredoškolské štúdium, takže rozhodné obdobie z ktorého súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie od tohto dátumu.
28. Otec v tomto rozhodnom období mal platiť na dieťa výživné vo výške 67 eur mesačne v zmysle posledného súdneho rozhodnutia. Z toho dôvodu mu vzniklo zročné výživné za obdobie od 28.4.2021 do 31.1.2022 v sume 758,07 eur (za 9 mesiacov od mája 2021 do januára 2022 v sume po 150 eur mesačne spolu s alikvótnou časťou za 3 dni mesiaca apríl 2021 vo výške 20 eur, výživné v celkovej výške 1.370 eur), po zohľadnení výživného, ktoré na základe doterajšieho rozhodnutia za rovnaké obdobie otec mal matke zaplatiť (za 9 mesiacov od mája 2021 do januára 2022 v sume po 67 eur mesačne spolu s alikvótnou časťou za 3 dni mesiaca apríl 2021 vo výške 8,93 eur, výživné v celkovej výške 611,93 eur). Preto súd umožnil otcovi zaplatiť popri bežnom výživnom aj toto zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 21 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia, keď súd zohľadnil výšku určeného bežného výživného, výšku zročného výživného, zistené osobné a majetkové pomery otca a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený do troch rokov.
29. Týmto rozsudkom súd v súlade s § 121 Civilného mimosporového poriadku zmenil vo výroku III. rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 8P/24/2010-36 zo dňa 18.11.2010 v časti výšky výživného otca na maloletú B..
30. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď rozhodol vo výroku IV. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).