Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10P-11-2024.pdf
PDF · 91.46 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/11/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: C. D., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom E. a F. B., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom E. – G. G. XXX, o návrhu otca, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Mal. A., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.
II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 110,- eur mesačne, ktoré výživné je povinná platiť vždy do 20-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca, počnúc dňom 23.01.2024. IV. Zaostalé výživné za obdobie od 23.01.2024 do 23.05.2024 vo výške 468,40 eur je matka p o v i n n á zaplatiť v mesačných splátkach po 30,- eur popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého sa návrhom, súdu doručeným dňa 23.01.2024 domáhal úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Maloletého A. navrhol zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zo strany matky určiť výživné vo výške 110,- eur mesačne. V návrhu, ako i na pojednávaní poukázal na to, že s matkou dieťaťa spolu nežijú skoro rok, pričom starostlivosť o syna zabezpečuje sám. Mali problematické spolužitie, nakoľko matka denne vypila 10 – 12 pív. Stávalo sa, že odišla zo spoločnej domácnosti a následne ju so synom našli
v Nitre pri bezdomovcoch. Od júna minulého roka v jeho dome nebola, ani to nechcel. Stretli sa len náhodne na ulici. Matka bola v sprievode priateľov – bezdomovcov, ktorí sa mu vyhrážali opakovane, čo riešil cez políciu. Syn sa týchto ľudí bál. Matka ho zvykla prezváňať keď nemala kredit. Vulgárne nadávala na jeho rodičov a synovi jej priateľ pod vplyvom alkoholu uvádzal, že ho zabije. Na syna neprispieva. So synom žiadne výchovné problémy nemá, veľmi dobre sa učí. Nakoľko v súčasnosti poberá nemocenské dávky, pomáhajú mu finančne rodičia sumou 200 – 500,- eur mesačne. Odhadom na stravu pre dieťa mesačne vynaloží 200,- eur, ošatenie 100,- eur. Tiež platí za škd 15,- eur, réžiu na školskú jedáleň 3,60 eur a za ortopedické vložky 83,- eur. Samozrejme, že má náklady s energiami a hypotékou. Síce poberateľkou rodinných prídavkov je matka, avšak sú vyplácané na jeho účet. Pokiaľ matka žije na ulici, nesúhlasí, aby si dieťa brávala k sebe. Ak bude mať snahu, je ochotný jej pomôcť, aby sa dala do poriadku.
2. Súd rozhodol v neprítomnosti matky, ktorá doručenie predvolania mala vykázané v súlade s § 106, 116 Civilného sporového poriadku. Súd sa opakovane pokúšal matku kontaktovať i na telefónne čísla poskytnuté otcom, bezúspešne.
3. Kolízny opatrovník, i s poukazom na vyjadrenie maloletého, navrhol dieťa zveriť do osobnej starostlivosti otca, ktorý pre starostlivosť má vytvorené vhodné podmienky. Zo strany matky navrhol určiť minimálne výživné.
4. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:
Maloletý sa narodil z mimomanželského pomeru. Rodičia, i keď mali problematické spolužitie, žili v spoločnej domácnosti do júna 2023, kedy matka odišla a v súčasnosti sa pohybuje na rôznych miestach, aj v spoločnosti bezdomovcov. Od prerušenia spolužitia starostlivosť o maloletého zabezpečuje otec, matka na jeho výživu žiadnym spôsobom neprispela, so synom bola v sporadickom telefonickom kontakte, resp. sa stretli náhodne na ulici. 4.1. Šetrením pomerov vykonaného kolíznym opatrovníkom bolo preukázané, že otec pre výkon osobnej starostlivosti o maloletého má vytvorené vhodné podmienky. So synom býva v rodinnom dome, ktorý má vo vlastníctve. Dieťa má samostatnú izbu moderne zariadenú. Domácnosť je udržiavaná v čistote a poriadku. 4.2. Zo správy z informatívneho výsluchu maloletého, doručenej kolíznym opatrovníkom, ako i v rámci zisťovania názoru dieťaťa súdom okrem iného vyplýva, že býva s otcom, s ktorým i naďalej chce zostať. Mama s nimi dlhšie nebýva. Spočiatku mu telefonovala. Ona je na ulici, spí na lavičkách. S otcom ju videli, ale mama sa mu neprihovorila. Keď rodičia bývali spolu, pekne sa rozprávali, ale mama zvykla piť pivo, otec alkohol nepije. S mamou sa nechce stretávať vôbec, pretože jej kamaráti ich už viackrát chceli biť. Pred ním povedali, že otcovi odrežú hlavu. Ak by mama bola v poriadku, nepila by a nebola by na ulici, chcel by sa s ňou stretávať. 4.3. Otec je vlastníkom rodinného domu. Od júla 2023 je práceneschopný. Poberá nemocenské dávky vo výške 783,80 až 837,90 eur mesačne. Podľa vlastného udania mesačne uhrádza hypotekárny úver 365,- eur, mobil 30,- eur, plyn 130,- eur, elektrinu 110,- eur a ročne TV 30,- eur. Finančne ho podporujú rodičia. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Na jeho účet sú vyplácané rodinné prídavky vo výške 60,- eur mesačne.
4.4. Matka je nezamestnaná. Naposledy bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie do 30.07.2023, kedy bola vyradená z dôvodu nedostavenia sa na úrad v stanovenom termíne. Z lustrácie Sociálnej poisťovne bolo zistené, že nie je poberateľkou invalidného dôchodku. Dávky v hmotnej núdzi nepoberá. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. 4.5. Maloletý A. navštevuje 2. ročník základnej školy. Mesačné stravné (réžia na školskú jedáleň) predstavuje 3,60 eur, škd 15,- eur. V rámci školy navštevuje matematický a futbalový krúžok. Je sledovaný v ortopedickej ambulancii. Otec odhadol mesačné náklady na jeho stravu 200,- eur a náklady na ošatenie 100,- eur. 5. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
6. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
7. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
8. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že návrh otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je podaný dôvodne, keď rodičia nežijú v spoločnej domácnosti skoro rok, mimosúdne sa nedohodli, pričom matka na výživu dieťaťa dobrovoľne neprispieva. Vychádzajúc zo skutočnosti, že skoro rok starostlivosť o maloletého zabezpečuje otec, prihliadnuc na vyjadrenie maloletého dieťaťa i kolízneho opatrovníka a tiež na to, že neboli v starostlivosti otca zistené žiadne nedostatky, súd maloletého A. zveril do jeho osobnej starostlivosti. Obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, keď sú obaja nositeľmi rodičovských práv a povinností v plnom rozsahu.
18. Súd poukazuje nato, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich riadneho náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.
19. Základnými pravidlami pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného, ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie – potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými čo kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj na potencionálne príjmy, teda nie len to čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod. Skúma tiež majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.
20. Nárok na výživné a vyživovacia povinnosť sú založené priamo v zákone. To znamená, že k vzniku vyživovacej povinnosti postačí, aby tu existovali podmienky, ktoré stanoví zákon bez toho, aby k tomu museli pristúpiť akékoľvek ďalšie právne skutočnosti. Výživné, i keď je samostatným nárokom, má úzky vzťah k iným inštitútom rodinného práva. Platí to najmä o ustanoveniach o výchove maloletých detí, lebo povinnosť rodičov zaistiť ich riadnu výchovu a výživu je potrebné chápať komplexne. Právne predpisy, ktoré upravujú výživné majú kogentnú povahu, teda nemôžu byť menené dohodou medzi oprávneným a povinným. Z povahy výživného, ako zákonného nároku vyplýva i to, že zákon záväzne upravuje i jeho rozsah. Vzhľadom k mnohotvárnosti konkrétnych prípadov sa pri jeho určovaní kladie dôraz na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Pri rozhodovaní o výživnom musí súd vychádzať zo zistení, ktoré určujú rozhodujúce podmienky pre stanovenie a výšku výživného v dobe rozhodovania. Pre rozsudok je rozhodný stav, ktorý tu je v čase vyhlásenia.
21. Súd odôvodnené mesačné náklady pre maloletého ustálil vo výške cca 438,- eur (strava 200,- eur + strava v škole 3,60 eur + ošatenie 50,- eur + hygiena a zdravotný stav 50,- eur + škd 15,- eur + alikvotná časť nákladov na bývanie, teda 1-ina z poplatkov za plyn a elektrinu, t.j. 120,- eur). Otcom prezentované náklady na maloletého nie sú premrštené, pohybujú sa len v rozsahu základných výdavkov, keď v nich nie sú zahrnuté náklady napr. na učebné pomôcky, kultúrne a športové vyžitie. Sčasti sú náklady maloletého kryté rodinnými prídavkami, ktoré síce poberá matka, avšak má ich k dispozícii otec, keď sú vyplácané na jeho účet.
22. Pri určení výživného zo strany matky súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletého, ako i na možnosti a schopnosti oboch rodičov. Otec si vyživovaciu povinnosť k synovi plní, keď mu zabezpečuje všetky potreby. Matka v súčasnosti je bez príjmu, na ktorú skutočnosť súd neprihliadol a v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal pri určení výživného z jej potencionálneho príjmu, ktorý by mohla dosahovať aspoň v rozsahu minimálnej mzdy, ktorej výška v roku 2024 je cca 615,- eur netto (750,- eur brutto). Matka je v produktívnom veku a v konaní neboli zistené žiadne objektívne prekážky (napr. nepriaznivý zdravotný stav), ktoré by ju obmedzovali v zabezpečení adekvátneho príjmu, súc si vedomá svojej vyživovacej povinnosti. Zo skutkových okolností prejednávanej veci je nepochybné, že matka dlhodobo prenáša bezdôvodne vyživovaciu povinnosť na plecia otca. Bola vyradená z evidencie nezamestnaných pre nespoluprácu. Takýmto postojom matka bez existencie objektívnych dôvodov ukracuje maloleté dieťa na uspokojovaní jeho odôvodnených životných potrieb. Súd opätovne zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu, ktoré nie je schopné sa samé živiť, je ich zákonnou povinnosťou, teda rodičia sú povinní zabezpečiť si príjem a vynakladať maximálnu snahu o zvýšenie nielen svojej životnej úrovne, ale i životnej úrovne svojho maloletého dieťaťa.
23. V súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné súd určil odo dňa začatia konania, t.j. od doručenia návrhu súdu (23.01.2024). Do dňa rozhodnutia súdu vznikla matke na výživnom zaostalosť vo výške 468,40 eur (alikvotná čas za mesiac január 28,40 eur + 4 mesiace x 110,- eur), ktorú jej súd povolil zaplatiť popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 30,- eur s tým, že ak čo i len jednu splátku nezaplatí načas, celý zvyšok nesplateného dlhu sa stane splatným naraz.
24. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok ). Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením (§ 44 CMP).