Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
77b/399500.89c2dc.pdf
PDF · 100.5 KB
No categories available
6Tost/47/2016
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 47/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela
Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského na verejnom
zasadnutí konanom v Bratislave 4. januára 2017 v trestnej veci odsúdeného R. I. pre prečin
poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Tr. zák.
o sťažnosti odsúdeného R. I. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko
Banská Bystrica z 8. decembra 2016, sp. zn. BB-4 T 23/2014, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného R. I. sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Trestným rozkazom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn.
BB-4T/23/2014, zo dňa 22. júla 2014 bol obvinený R. I. uznaný vinným z prečinu
poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Tr. zák.,
ktorý spáchal tak, že po tom ako dňa 29. novembra 2010 uzatvoril s Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Nitre „Dohodu o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú
činnosť“ číslo 11 l/§49/2010/NP I-2/B (ďalej len „Dohoda“), na základe ktorej mu bol
prevodom na účet číslo X. vedený v M., pobočka zahraničnej banky dňa 21. decembra 2010
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre poskytnutý finančný príspevok vo výške
2 497,38 Eur, z ktorého pomerná časť vo výške 85% predstavujúca
2 122,77 Eur bola poskytnutá zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu v období
od 22. decembra 2010 do 30. novembra 2012, použil poskytnuté finančné prostriedky na iný,
ako účel stanovený v článku II. bod 4 Dohody, teda v rozpore so žiadosťou o poskytnutie
príspevku, predloženým podnikateľským zámerom s kalkuláciou a oprávnením
na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, takto vynaložené prostriedky nemal
podložené účtovným dokladom, či záznamom riadne zaúčtovaným v účtovníctve, a teda
neboli v rozpore s článkom II. bod 6 Dohody identifikovateľné, preukázateľné a u príjemcu
príspevku riadne evidované a napriek výzve zo dňa 07. decembra 2012, ktorú prevzal dňa
26. marca 2013, v rozpore s článkom II. bod 8 a 10 Dohody neposkytol súčinnosť
pri následnej finančnej kontrole a nepreukázal dodržiavanie podmienok a v rozpore s článkom
II. bod 10 Dohody doposiaľ nevrátil poskytnutý príspevok, čím Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Nitre z pomernej časti príspevku poskytnutého z Európskeho sociálneho fondu
spôsobil škodu vo výške 2 122,77 Eur.
Prvostupňový súd uložil odsúdenému podľa § 261 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.,
§ 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1
písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd odsúdenému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
špecializovaný trestný súde uložil odsúdenému povinnosť nahradiť poškodenej strane Úradu
práce a sociálnych vecí a rodiny Nitra nahradiť škodu vo výške 2 122,77 €.
Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica uznesením z 8. decembra
2016, sp. zn. BB-4 T 23/2014, rozhodol, že odsúdený sa v skúšobnej dobe, ktorá mu bola
uložená trestným rozkazom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn.
BB-4T/23/2014, zo dňa 22. júla 2014 neosvedčil a podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodol
o výkone trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/, § 50 ods. 8 Tr. zák. súd R. I. na výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti uzneseniu prvostupňového súdu podal na verejnom zasadnutí konanom
8. decembra 2016 sťažnosť odsúdený, ktorú do dňa konania neverejného zasadnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky písomne neodôvodnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako aj konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne
vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví,
že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu
skúšobnej doby.
Skúšobná doba začala odsúdenému plynúť 5. augusta 2014 a skončila 6. augusta 2016.
Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že odsúdený počas
skúšobnej doby spáchal 3 priestupky tým, že porušil pravidlá cestnej premávky.
Prvého priestupky sa dopustil 28. septembra 2014 tak, že v obci N. viedol osobné
motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, hoci nie je držiteľom vodičského oprávnenia
na žiadnu skupinu. Tým z jeho strany došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky závažným
spôsobom (§ 4 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 137 ods. 2 písm. p/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov), a teda priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 2 písm. c/, písm. 1/ zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená sankcia pokuta vo výške
300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 14 mesiacov.
Rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Nitre, ktorým bol R. I. uznaný vinným zo spáchania priestupku nadobudlo
právoplatnosť 5. novembra 2014.
Druhý priestupok spáchal odsúdený 5. decembra 2015 a za spáchaný priestupok bola
odsúdenému Mestskou políciou v Nitre uložená bloková pokuta vo výške 30 €.
Tretieho priestupku sa odsúdený dopustil 25. januára 2016 tak, že v obci M. viedol
osobné motorové vozidlo zn. Renault Tália, hoci nie je držiteľom vodičského oprávnenia na
žiadnu skupinu. Tým z jeho strany došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky závažným
spôsobom (§ 4 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 137 ods. 2 písm. o/ zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov), a teda
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená sankcia,
pokuta vo výške 400 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov.
Rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Nitre, ktorým bol R. I. uznaný za vinného z priestupku nadobudlo právoplatnosť
2. mája 2016.
Z vyjadrenia úradu práce a sociálnych vecí a rodiny Nitra je preukázané, že odsúdený
škodu, ktorú mal poškodenej strane uhradiť na základe trestného rozkazu Špecializovaného
trestného súdu v Pezinku, sp. zn. BB-4T/23/2014, zo dňa 22. júla 2014vo výške 2 122,77 €
do dňa podania vyjadrenia (26. októbra 2016) neuhradil.
Z konštatovaných skutočností a dôkazov vyplýva, že odsúdený neviedol v skúšobnej
dobe riadny život, pretože počas plynutia skúšobnej doby spáchal 3 priestupky tým,
že porušil pravidlá cestnej premávky. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje
s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. K argumentom odsúdeného ohľadne priestupku,
kedy mu bola uložená bloková pokuta uvádza, že súdy nemôžu v tomto konaní preskúmavať
právoplatnosť rozhodnutia správnych orgánov a orgánov, ktoré uložili blokové pokuty. Pod
vedením riadneho života v skúšobnej dobe sa rozumie najmä dodržiavanie právnych noriem,
plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností. Medzi plnenie povinností je
potrebné zaradiť aj povinnosť nahradiť poškodenému škodu, ktorá bola odsúdenému uložená
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom (v danom prípade trestným rozkazom).
Správanie odsúdeného v skúšobnej dobe svedčí o tom, že ani uložený trest odňatia
slobody, ani uloženie sankcie za priestupky nesplnili svoj prevýchovný účel a nevyhovel
podmienkam uloženým v zákone ohľadne vedenia riadneho života. Rozhodnutie
prvostupňového súdu o nariadení výkonu podmienečne uloženého trestu je preto správne
a v súlade so zákonom.
Odsúdený nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, a preto
zaradenie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia je v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
Sťažnosť odsúdeného nebola dôvodná, a preto ju Najvyšší súd Slovenskej republiky
zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 4. januára 2017
JUDr. Daniel H u d á k , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová