Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/45/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí

konanom 11. januára 2017 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného I. R. rodeného I. S.,

pre trestný čin nedovolenej výroby a držania omamných a psychotropných látok, jedov

a prekurzorov podľa účinného do 31. decembra 2005

prerokoval sťažnosť odsúdeného I. R. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.

, z 22. septembra 2016 a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného I. R.

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením, sp. zn. , z 22. septembra 2016

rozhodol podľa o zamietnutí návrhu odsúdeného I. R.

na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave

pod sp. zn. , pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného

poriadku. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že: „Súd konštatuje,

že pre povolenie obnovy konania vo všeobecnosti musia byť kumulatívne splnené dve

podmienky. Musia nastať skutočnosti súdu skôr neznáme, a zároveň musia byť spôsobilé

privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre páchateľa. Možnosť zasahovania do právoplatných

rozhodnutí súdov je však v súlade so zásadou nemennosti právoplatných rozhodnutí

pre zaručenie právnej istoty striktne obmedzená určením presných zákonných kritérií

uvedených v citovanom ustanovení . Už zo systematického

zaradenia inštitútu obnovy konania medzi mimoriadne opravné prostriedky je zrejmé,

že v konaní o povolenie obnovy nedochádza k opätovnému prehodnocovaniu veci, ale jedná

sa posúdenie, či nová skutočnosť, ak je daná, spôsobuje takú zmenu dôkaznej situácie,

2

že by bolo potrebné obvineného spod obžaloby oslobodiť alebo uznať za vinného podľa

miernejšieho ustanovenia zákona, prípadne mu uložiť miernejší trest. Obnova konania

je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky

v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, a to v prípadoch, keď príčiny zistených

nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Neskoršia

rozhodovacia činnosť súdov, ktorá nie je skutočnosťou týkajúcou sa trestného konania

odsúdeného, nemôže byť ani predmetom dokazovania skutku. Je tiež potrebné mať na zreteli,

že spôsobilosť novej skutočnosti alebo dôkazu zmeniť pôvodné rozhodnutie je vždy treba

posudzovať podľa právneho stavu existujúceho v dobe vydania pôvodného rozhodnutia

(ex tunc), a preto k prípadným zmenám hmotnoprávnych ustanovení (či k zmenám

v ich výklade) nemožno ako k rozhodnej skutočnosti prihliadať. Zhodný právny názor

vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí, sp. zn. zo dňa

12. marca 2008. In concreto, odsúdený I. R. sa domáha obnovy konania preto,

že aplikačná prax súdov v neskoršom období ustálila konkrétne hmotnostné a ďalšie kritériá

pre vznik trestnosti prechovávania omamných látok, resp. konkretizovala podmienky,

za ktorých možno určité látky považovať za návykové látky podľa ,

a to prísnejšie, ako tomu bolo v čase odsúdenia I. R.. Zisťovanie, či určité konanie naplnilo

znaky skutkovej podstaty trestného činu však v žiadnom prípade nie je skutkovou otázkou,

kedy sa zisťuje, či nastali okolnosti uvedené v skutkovej vete, ale otázkou právneho

posúdenia zistených skutkových okolností. Na nápravu prípadných právnych omylov však

slúži iný mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie. K procesným námietkam odsúdeného

vzneseným v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súd uvádza, že odsúdenému

bolo na základe jeho žiadosti umožnené nahliadnuť do spisu a bol mu poskytnutý priestor

na plné uplatnenie jeho práva na obhajobu. Nie je však právom odsúdeného určovať,

čo má byť obsahom spisu z hľadiska potrieb súdu, poznať všetky relevantné okolnosti

prípadu, navyše odpis registra trestov odsúdeného, ktorého sa tento domáhal, v konaní

o danom návrhu na povolenie obnovy konania, nehrá z hľadiska splnenia podmienok obnovy

konania v zmysle žiadnu rolu. Tvrdenie odsúdeného

o nedostatočnej žurnalizácii spisu je nepravdivé, nie je ničím podložené, a tak isto

ako v uvedenom prípade, nič nehovorí o predmete konania“.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený I. R.. V sťažnosti

uviedol: „Krajský súd v Bratislave sa dostatočne nevysporiadal s dôkaznou situáciou, najmä

s tým, že bol v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

3

publikovaný judikát, sp. zn. Tpj 1/98, z 01. júna 1998. Teda ide o oficiálny judikát, ktorým

sú súdy nižšieho stupňa viazané, pre ne záväzný. Súdy majú rozhodovať nielen zákone ale aj

spravodlivo, v identických veciach rovnako, ide o tzv. predvídateľnosť práva – rozhodnutia,

právnu istotu. Čo sa týka mojich námietok voči tvorbe, skladbe – žurnalizácii spisu, sp. zn.

, tak tieto námietky považujem za právne relevantné. Odsúdený poukazuje

a dáva do pozornosti sťažnostnému súdu, že okrem rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 12. novembra 1997, sp. zn. , nemohlo byť žiadne iné známe Krajskému

súdu v Bratislave dňa 18. februára 1998, keď vydával trestný rozkaz . Vzhľadom

na to, že odsúdený uviedol všetky argumenty, ktoré sú rozhodné a rozhodujúce pre posúdenie

dôvodnosti návrhu na povolenie obnovy konania a to tak v písomnom podaní zo dňa

22. júna 2016 ako aj vo verbálnom prejave na verejnom zasadnutí dňa 22. septembra 2016,

tieto si odsúdený osvojuje aj ako odôvodnenie sťažnosti proti napadnutému uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave. Vzhľadom k uvedenému preto odsúdený žiada, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil

na nové konanie a prejednanie tomuto súdu“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle

správnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo

a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že I. R. rod. I. S. bol trestným rozkazom

Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. , z 18. februára 1998 uznaný vinným

zo spáchania trestného činu nedovolenej výroby a držania omamných a psychotropných látok,

jedov a prekurzorov podľa účinného do 31. decembra 2005,

za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, pričom výkon trestu

mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Zároveň bola menovanému

uložená povinnosť spočívajúca v obmedzení zdržať sa v priebehu skúšobnej doby užívania

omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov a povinnosť zaregistrovať sa počas

priebehu skúšobnej doby v centre pre liečbu drogových závislostí a absolvovať v tomto centre

odvykaciu kúru. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 19. marca 1998.

Najvyšší súd pripomína, že podľa obnova konania, ktoré

sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí,

ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe

4

alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine,

alebo vzhľadom na ktoré pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu

alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom

trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa

alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie taká skutočnosť, ktorá nebola

predmetom dokazovania v pôvodnom konaní. Ide o objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej

istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové

skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi.

Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný

v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný ale s novým obsahom,

ak by v dôsledku tohto dôkazu došlo k podstatnej zmene výpovede svedka. Predmetom

hodnotenia súdu musí byť aj okolnosť, pre ktorú došlo k obsahovej zmene dôkazov.

V konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú

správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle ustanovenia

obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie

obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové skôr neznáme.

Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

možno zistiť z obsahu spisov a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal

alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne

ich nesprávne vyhodnotil (R 6/1997).

Z návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, z jeho vyjadrení v konaní

pred Krajským súdom v Bratislave v rámci obnovovacieho konania ale i z podanej sťažnosti

vyplýva, že menovaný sa domáha iného právneho posúdenia jeho konania s ohľadom

na ďalšie rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. K ďalším a prípadne aj obsahovo iným

rozhodnutiam súdov Slovenskej republiky v porovnaní s rozhodnutím týkajúcim

sa odsúdeného I. S. najvyšší súd poznamenáva, že tieto rozhodnutia nie sú ani

skutočnosťou predtým neznámou v zmysle a ani predtým

neznámym dôkazom v zmysle označeného zákona ustanovenia.

5

V súvislosti s aplikáciou judikatúry v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov

je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia , v znení

neskorších predpisov sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný

len , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa

ods. 2 a ods. 5 a zákonom. Právny názor Ústavného súdu

Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1

je pre súd v konkrétnej veci záväzný. Za podmienok

ustanovených osobitnými predpismi je sudca viazaný aj právnym názorom, ktorý vyslovil

vo svojom rozhodnutí súd vyššieho stupňa.

Z označených zákonných ustanovení je teda nesporné, akými právnymi predpismi

je súd pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný. Vo svetle okolností pri riešení

prejednávaného prípadu sťažnostný súd nemá právo preskúmavať a vyjadrovať

sa k rozhodnutiam iných súdov nižšieho stupňa alebo iným rozhodnutiam iných senátov

najvyššieho súdu. Opak by znamenal, že sťažnostný súd by si atrahoval pôsobnosť, ktorá

mu nepatrí a tým by svojvoľne negoval princíp ustanovení Slovenskej

republiky (princíp legality), ktorý je jedným zo základných postulátov právneho štátu,

nevyhnutný aj pre ochranu základných práv a slobôd občanov.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov najvyšší súd zverejňuje súdne rozhodnutia zásadného

významu a prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne

záväzných právnych predpisov, a to za účelom zabezpečenia ich jednotného výkladu

a jednotného používania. Význam takého uverejňovania rozhodnutí, ktorého dôsledkom

je aj faktické rešpektovanie tzv. konštantnej judikatúry súdmi je treba vidieť z pohľadu

princípu predvídateľnosti práva, ktoré je neopomenuteľným komponentom princípu právnej

istoty ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorým je Slovenská republika v súlade s čl. 1

ods. 1 viazaná. To však v žiadnom prípade neznamená,

že všetky rozhodnutia najvyššieho súdu nadobúdajú povahu precedensov alebo sa stávajú

tzv. sudcovským právom. Súdne rozhodnutie (judikát, stanovisko) nie je prameňom práva

(je len zdrojom argumentačnej sily pre zabezpečenie ústavnej súladnej aplikácie

a interpretácie právnych noriem).

6

S ohľadom na uvedené najvyšší súd uzatvára, že podobne ako krajský súd nezistil

splnenie podmienok na povolenie obnovy konania vo veci odsúdeného I. R. tak,

ako to predpokladá ustanovenie a preto, osvojac

si argumenty krajského súdu, na ktoré odkazuje, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 11. januára 2017

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Vypracoval : JUDr. Martin Bargel

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová