Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/72/2016

Identifikačné číslo spisu: 2513010457 Dátum vydania rozhodnutia: 13.01.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2513010457.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci proti obvinenému C. I . pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom 13. januára 2017 v Bratislave o dovolaní obvineného C. I. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 10. septembra 2015, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného C. I. sa odmieta.

Odôvodnenie

Okresný súd Piešťany (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 10. marca 2014, sp. zn. , uznal obvineného C. I. vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., ktorý spáchal tak, že v období od 30. júla 2008 do mesiaca júl 2010 v Piešťanoch na autobusovej a vlakovej stanici na ulici A. a I., na ulici I., ako aj na ďalších neustálených miestach Slovenskej republiky, pod zámienkou získania finančných prostriedkov na úhradu liečby a nákup zdravotníckych pomôcok spojených s detskou mozgovou obrnou mal. O. I. postupne vylákal od K. J. a N. J. finančnú hotovosť vo výške spolu 5 891,20 eura, pričom túto nepoužil na účel, pre ktorý bola poskytnutá, ale pre vlastnú spotrebu, čím spôsobil K. J. a N. J.kodu vo výške 5 891,20 eura.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. prihliadajúc na § 37 písm. m/ Tr. zák. a Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere päť rokov a štyri mesiace, na ktorého výkon ho podľa Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň ho podľa zaviazal uhradiť poškodeným K. J. a N. J.kodu 5 891,20 eura.

Rozsudok okresného súdu napadol obvinený C. I. odvolaním, ktoré Krajský súd v Trnave uznesením z 10. septembra 2015, sp. zn. , podľa ako nedôvodné zamietol.

Proti uzneseniu krajského súdu, ktoré bolo obvinenému C. I. a jeho obhajcovi doručené 12. novembra 2015, podal priamo obvinený 15. októbra 2015 dovolanie, ktoré si pre potreby dovolacieho konania

následne ustanovený obhajca osvojil, argumentačne doplnil a oprel o dovolacie dôvody podľa a

Porušenie práva na obhajobu v zmysle vidí dovolateľ v tom, že sudkyňa súdu prvého stupňa neakceptovala jeho snahu o zvolenie si obhajcu a zároveň zásahmi do konania zamedzila, aby sa vôbec mohol vo veci obhajovať sám. Uvedené vyplýva podľa dovolateľa aj z toho, že všetky jeho návrhy týkajúce sa práva na obhajobu boli súdom v celom rozsahu zamietnuté, pričom obvinený vytýka okresnému súdu najmä to, že neboli vypočutí ním navrhovaní svedkovia.

V rámci dôvodu dovolania podľa obvinený namieta, že sudkyňa súdu prvého stupňa pozná a aj v čase rozhodovania poznala poškodenú K. J..

Z týchto dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd po zistení uvedených dôvodov dovolania vyslovil porušenie zákona a v nadväznosti na to rozhodol o zrušení dovolaním napadnutých rozhodnutí.

Prokurátorka príslušnej okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného poukázala na to, že obvinený bol riadne poučený o jeho práve zvoliť si obhajcu, ako aj o práve požiadať o ustanovenie obhajcu podľa , a skonštatovala neporušenie jeho práva na obhajobu. K dovolaciemu dôvodu spočívajúcemu v tvrdení, že vo veci mala konať a rozhodovať sudkyňa, ktorá mala byť vylúčená [ ], uviedla, že sa jedná iba o všeobecné tvrdenie obvineného, ktorý nevzniesol námietku zaujatosti voči sudkyni bez meškania ( ) a nevzniesol ju ani v priebehu odvolacieho konania a preto tento dôvod dovolania nemôže byť obvineným v zmysle použitý. Na podklade vyššie uvedeného navrhla dovolanie obvineného pre nenaplnenie namietaných dovolacích dôvodov podľa ods. písm. c/ odmietnuť.

Poškodená K. J. v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedla, že nie je pravdou, že by poznala sudkyňu súdu prvého stupňa, túto sudkyňu stretla prvýkrát až v súdnej sieni počas pojednávania a nikdy viac, či už predtým alebo potom, ju nestretla.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) posúdil vec najprv v zmysle a zistil, že dovolanie bolo podané obvineným C. I. ako oprávnenou osobou podľa , prostredníctvom obhajcu ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [ ], v zákonnej lehote uvedenej v , potom ako dovolateľ využil svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté ( ), s obsahovými náležitosťami podľa a s uvedením dôvodu dovolania podľa odseku 2 tohto ustanovenia.

Dovolací súd ale zároveň zistil, že obvineným uplatnené dôvody dovolania podľa a nie sú v posudzovanej veci zjavne splnené.

Úvodom považuje najvyšší súd za potrebné najprv vo všeobecnej rovine pripomenúť, že ak v dovolaní uplatňovaná okolnosť nepochybne bola, resp. musela byť obvinenému (ako dovolateľovi) v priebehu prvostupňového alebo odvolacieho súdneho konania známa a v týchto štádiách trestného konania ju neuplatnil, t. j. neuplatnil ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, resp. uplatnil ju až v podanom dovolaní, v zmysle nemôže byť táto okolnosť použitá ako podklad pre splnenie dovolacieho dôvodu [pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 35/2013].

Z tohto pohľadu je podstatným zistenie dovolacieho súdu, že obvinený námietku spočívajúcu v tvrdení, že sudkyňa súdu prvého stupňa neakceptovala jeho snahu o zvolenie si obhajcu, uplatnil prvýkrát až v dovolaní, hoci, ak by táto výhrada mala reálny základ, musela mu byť známa už v pôvodnom konaní. Preto, odhliadnuc od toho, že namietaná okolnosť nie je pravdivá, keďže obvinený si napriek zákonu zodpovedajúcemu poučeniu o práve zvoliť si obhajcu žiadneho nezvolil a o jeho ustanovenie z dôvodu nedostatku prostriedkov na úhradu trov obhajoby požiadal až v odvolacom konaní, nemôže obvinený

túto okolnosť úspešne použiť ako dôvod dovolania ( ).

Pokiaľ obvinený tvrdí, že k zásadnému porušeniu jeho práva na obhajobu malo dôjsť tým, že boli zamietnuté jeho najmä dôkazné návrhy, treba v prvom rade uviesť, že právo na obhajobu v zmysle je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu. Za jeho porušenie tak nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri uplatnení oprávnenia podľa Ak by totiž záver súdu učinený v zmysle o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť tohto dovolacieho dôvodu, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom vyplývajúcej zo zásady, že účelom dovolacieho konania (s výnimkou dovolania podľa ) je posudzovanie právnych otázok a nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Nemožno preto úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa na podklade toho, že nebolo vyhovené návrhu obvineného na vykonanie dokazovania, ak súd takýto postup dostatočne a vecne správne odôvodnil (pozri najmä rozhodnutia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 7/2011, 116/2014, 14/2015).

V tomto kontexte poukazuje najvyšší súd na to že obvinený trval na doplnení dokazovania iba výsluchom svedka K. J. (č. l. 244), pričom okresný súd podľa odmietol vykonať tento dôkaz s poukazom na už vykonané dôkazy, ktoré následne zrekapituloval v odôvodnení svojho rozsudku (č. l. 245). Takýmto postupom potom nemohlo dôjsť k žiadnemu a už vôbec nie zásadnému porušeniu práva obvineného na obhajobu.

K dovolaciemu dôvodu podľa , ktorý obvinený vecne vymedzil tak, že vo veci konajúca sudkyňa okresného súdu mala byť z konania vylúčená, pretože sa „pozná a poznala“ s poškodenou K. J., najvyšší súd predovšetkým uvádza, že obvinený namietol zaujatosť sudkyne už v odvolacom konaní, dôvod jej zaujatosti však nijak nekonkretizoval (č. l. 262). Vyjadrenie prokurátorky tak nezodpovedá v tejto časti obsahu predloženého spisového materiálu. Z pohľadu naplnenia uplatneného dôvodu dovolania treba ale zároveň uviesť, že vylúčenie sudcu pre jeho pomer k niektorej z osôb uvedených v (vrátane poškodeného), ktorý môže vo verejnosti vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia takéhoto pomeru preukázaná (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 11/2009).

Vychádzajúc z uvedeného a so zreteľom na vyjadrenie poškodenej k dovolaniu obvineného najvyšší súd uzatvára, že v posudzovanej veci nebol preukázaný žiaden pomer konajúcej sudkyne okresného súdu k poškodenej odôvodňujúci jej vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania. Dôkazom o existencii takéhoto vzťahu totiž nemôže byť len všeobecné, žiadnym spôsobom nekonkretizované a nijak nepodložené tvrdenie obvineného.

Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie obvineného C. I. podľa bez preskúmania veci odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.