Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Pc-25-2021.pdf
PDF · 77.14 KB
Case nature
Area
Subarea
6Pc/25/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou vo veci manželky: P.. G. D. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, M. a manžela: P. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, M., t. č. O. XX, W. Š., zastúp. JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Ul. SNP 94, Žiar nad Hronom, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo manželky P.. G. D. Č. a manžela P. D. uzatvorené XX.X.XXXX pred Mestským úradom v M. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M. vo zväzku XX ročník XXXX na strane XXX po poradovým číslom XX r o z v á dz a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 25.10.2021 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala o rozvod manželstva, ktoré bolo uzatvorené dňa XX.X.XXXX v M..
Odôvodnila ho tým, že manželstvo bolo uzatvorené asi po jeden a pol ročnej známosti, z lásky a manželia žili v spoločnej domácnosti. Manželstvo bolo spočiatku harmonické a usporiadané. Manželia sa spoločne starali o domácnosť, hospodárili spoločne a trávili spolu voľný čas. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti.
Zhruba od roku 2015 začalo dochádzať k nezhodám medzi manželmi, lebo navrhovateľka sa venovala výkonu svojho povolania, veľa času trávila v práci a starala sa tiež o domácnosť. Manžel trávil viac ako polovicu kalendárneho roka v W. Š., čím došlo k odcudzeniu medzi manželmi. Manželia si prestali rozumieť natoľko, že sa začali hádať. Zistili, že majú odlišné názory na spoločný život a predstavy o budúcnosti, čo vyústilo až do odchodu manžela zo spoločnej domácnosti.
Manželka uviedla, že v dôsledku absolútneho citového odcudzenia nemá záujem o ďalšie spolužitie s manželom, navyše manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a nemožno ani očakávať nápravu a obnovenie manželského spolužitia. Preto podala návrh na rozvod manželstva.
2. Manžel sa vyjadril písomne tak, že s rozvodom manželstva súhlasí, hoci mal snahu o záchranu manželstva, čo sa však nepodarilo. Nepoprel, že časť roka trávil v W. Š. kvôli pracovným povinnostiam, ale nebolo to takú dlhú dobu, ako uviedla manželka. Za hlavnú príčinu rozvodu manželstva označil manželkinu žiarlivosť, hoci na to nikdy nemala reálny dôvod. Stotožnil sa s vyjadrením manželky o tom, že manželstvo je v hlbokom a trvalom rozvrate a obnova manželského spolužitia nie je možná. S manželkou nežije v spoločnej domácnosti a preto navrhol, aby súd podanému návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželky a oboznámil sa so sobášnym listom.
Podľa predloženého sobášneho listu manželstvo bolo uzatvorené dňa XX.X.XXXX v M. a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M. vo zväzku XX ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XX.
4. Manželka vo svojej výpovedi pre súdom uviedla, že s manželom sa zoznámila v roku XXXX a v apríli XXXX bolo uzatvorené manželstvo. U oboch išlo o druhé manželstvo a z ich vzťahu sa nenarodili žiadne deti. Manžel často cestoval do W. Š., pretože tam mal podnikateľské aktivity, ona pracovala v M. a zabezpečovala chod domácnosti. Manželstvo bolo spočiatku bezproblémové, manželia nemali medzi sebou žiadne zásadné rozpory a manžel dobre vychádzal aj s dcérou manželky, ktorú má z predchádzajúceho manželstva.
Manželia však spoločne nehospodárili, manžel prispieval na spoločnú domácnosť sumou 250 eur mesačne. Keďže manželka mala rodinný dom v M., tak manžel sa podieľal na prácach okolo domu, najmä v záhradu a väčšinu domácich prác zabezpečovala manželka. Po určitej dobe začalo medzi manželmi dochádzať k nedorozumeniam a situácia sa zhoršila pred dva a pol rokmi, keď ochorela matka navrhovateľky, ktorá potrebovala zvýšenú starostlivosť. Manželka za ňou často cestovala do W. a veľa času trávila aj v práci, lebo je všeobecnou lekárkou a v súvislosti s pandémiou bola mimoriadne pracovne vyťažená. Tieto okolnosti spôsobili odcudzenie medzi manželmi, ktorí prestali spolu intímne žiť asi pred piatimi rokmi. Došlo k odcudzeniu medzi manželmi, ktoré sa prehĺbilo tým, že manželka našla v počítači svojho manžela fotky svojej najlepšej kamarátky. Požiadala ho, aby sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, čo on rešpektoval a od augusta minulého roku manželia nežijú v spoločnej domácnosti a komunikujú slušnou formou len o podstatných veciach.
Manželka uviedla, že manžel ju sklamal, nechce s ním žiť v manželstve za žiadnych okolností a nemá záujem o obnovu manželského spolužitia. Uviedla, že s manželom žijú oddelene a z jej strany obnova manželského spolužitia neprichádza do úvahy, hoci manžel by o to záujem asi mal.
5. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plnil svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov a to podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
6. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že podaný návrh je dôvodný a je potrebné mu vyhovieť. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené s tým, že manželstvo
neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Od augusta minulého roka manželia nežijú v spoločnej domácnosti a o spoločnú domácnosť teda nestarajú. Nehospodária spoločne, intímne spolu nežijú a nevychovávajú deti, o ktoré by sa spoločne starali. Obaja sa vyjadrili tak, že sa chcú rozviesť a zo strany manželky obnova manželského spolužitia neprichádza do úvahy. Obaja manželia potvrdili, že rozvrat ich vzťahu je trvalý, nemajú voči sebe zachované citové väzby a vzájomné nedorozumenia a hádky vyústili do odchodu manžela zo spoločnej domácnosti.
Súd konštatuje, že príčinou rozvodu manželstva je vzájomné odcudzenie sa manželov, nedôvera manželky voči manželovi a jej žiadosť o to, aby opustil spoločnú domácnosť, pričom manžel to rešpektoval a zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval. Za daného stavu súd nemal inú možnosť ako podanému návrhu vyhovieť a manželstvo rozviesť, lebo jeho ďalšie trvalo by bolo len predlžovaním formálneho zväzku, ktorý neplní ani jednu zo svojich spoločenských funkcií. Úlohou manželov je žiť spolu, vzájomne sa rešpektovať, pomáhať si a spoločne sa strať o spoločnú domácnosť. Manželia vzájomne voči sebe tieto povinnosti neplnia a nemajú záujem na zachovaní manželstva. Keďže nie je predpoklad obnovy manželského spolužitia, súd podanému návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.
7. O trovách konania súd nerozhodoval, lebo podľa ustanovenia § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže návrh na rozhodnutie o trovách konania podaný nebol, súd o náhrade trov konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.