Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e42/434313.528eb8.pdf
PDF · 104.3 KB
No categories available
16XECdo/6/2016
Najvyšší súd 16XECdo/6/2016
Slovenskej republiky 16XCoE/3/2016
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s.r.o., so sídlom
P., IČO: X., zastúpeného A., so sídlom G., IČO: X., proti povinným: 1/ M., nar. X., bytom T.,
2/ M., nar. X., bytom D., o vymoženie 1 206,76 eur s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Er/388/2009, o odvolaní a dovolaní
oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28. februára 2013,
sp. zn. 19CoE/1/2013, 19CoE/39/2013 a o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho
konania, takto
rozhodol:
I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e .
II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a .
IV. Povinní 1/ a 2/ m a j ú proti oprávnenému n á r o k na náhradu trov
odvolacieho a dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
1. Označeným uznesením Krajský súd v Prešove potvrdil uznesenie Okresného súdu
Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) z 12. januára 2011
č. k. 7Er/388/2009-36, ktorým súd prvej inštancie vyhovel námietkam pôvodného povinného
proti exekúcii v časti vymáhaného úroku z omeškania a potvrdil uznesenie exekučného súdu
z 1. decembra 2011, č. k. 7Er/388/2009-53, ktorým súd prvej inštancie vyhovel návrhu
pôvodného povinného a exekučné konanie zastavil. Návrh oprávneného na prerušenie konania
zamietol. Potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekučného
konania odôvodnil jeho vecnou správnosťou. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť
alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Rozhodcovská doložka predstavuje neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore
s právom. Návrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania odvolací súd zamietol
s odôvodnením, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor Európskej
únie.
2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu, proti výroku, ktorým odvolací súd
potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekučného konania, podal dňa
13. mája 2013 dovolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho
súdu ako aj uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil exekučnému súdu ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. a/, d/, e/, f/ O. s. p., t. j., že
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že ten kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, že v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania,
hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom a ako dovolací dôvod uvádzal, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. a/
až c/ O. s. p.).
3. Podľa jeho názoru exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný. Vo veci je daná
prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Považoval za neprijateľné, aby súd poprel prípustnosť
a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, pretože nebol podaný návrh na začatie konania
o jeho zrušenie, hoci podľa zákona bol potrebný a taktiež boli splnené všetky podmienky
pre právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku. Odňatie možnosti pred súdom konať
vyvodzoval zo skutočnosti, že súdy nevyzvali a ani inak nekomunikovali s oprávneným
o jeho právnych a skutkových návrhoch, že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnili, že
vo veci nevytýčili pojednávanie hoci tak boli povinné urobiť a že exekučný súd neumožnil
oprávnenému viesť kontradiktórne súdne konanie. Uviedol rozsiahlu argumentáciu
k skutočnosti, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej
medzi oprávneným a povinným.
4. Oprávnený podal proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania dňa 6. mája 2013 odvolanie, ktorým žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní
sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 470 ods. 1
C. s. p. zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová
procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti
nového zákona.
6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú
zachované.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú
dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného.
8. Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci,
bol už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach
pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podal odvolanie
proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach
zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla 2013 sp. zn. 3OboE/1/2013,
ako aj z 18. júna 2013 sp. zn. 3OboE/25/2013) s tým, že: a) odvolaním možno napadnúť len
rozhodnutie súdu prvého stupňa, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom
konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním
napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je
rozhodnutím odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10
ods. 1 a 2 O. s. p. v znení účinnom ku dňu podania odvolania, resp. § 12 a § 34 C. s. p. v znení
účinnom ku dňu rozhodovania najvyššieho súdu). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia
v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi
závermi v nich vyjadrenými.
9. Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania
oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil podľa ustanovenia
§ 161 ods. 1 a 2 C. s. p. (výrok I.).
10. Najvyšší súd, ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podal
oprávnený zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania
(§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania je
potrebné zamietnuť a že dovolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je prípustné, preto ho treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
11. K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už
najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach,
v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa (viď napríklad
rozhodnutia najvyššieho súdu rozhodnutia z 9. júna 2014 sp. zn. 3Oboer/174/2013,
z 12. marca 2014 sp. zn. 3Oboer/58/2013, z 12. mája 2014 sp. zn. 3Oboer/148/2013,
z 11. apríla 2013 sp. zn. 6Cdo/323/2012 a z 11. apríla 2014 sp. zn. 4Cdo/283/2012), na ktoré
v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje
aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má
právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv;
b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie.
Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa
§ 162 ods. 1 písm. c/ C. s. p., má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny
dôvod pre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov nižších
stupňov o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho
zákonníka a Exekučného poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh
na prerušenie konania zamietol (výrok II.).
12. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia o odmietnutí dovolania oprávneného
najvyšší súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú
vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom
na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom, pričom bola v týchto
konaniach podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jeho dovolania. Ako príklad
dovolací súd uvádza rozhodnutia vydané v konaniach vedených na najvyššom súde
pod sp. zn. 3Oboer/174/2013, 3Oboer/58/2013, 3Oboer/148/2013, 6Cdo/323/2012,
4Cdo/283/2012, 3Oboer/136/2013, 3Oboer/138/2013, 3Oboer/61/2015, 3Oboer/67/2015,
3Oboer/81/2015, 3Oboer/107/2015 a 3Oboer/110/2015 a konštatuje, že právne závery,
ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.
V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza (výrok III.).
13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania najvyšší
súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania povinných
1/ a 2/ rozhodne súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. (výrok IV.).
14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. januára 2017
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová