Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-6T/77/2018

Uznesenie

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. januára 2022 v Košiciach takto

rozhodol:

Podľa súd postupuje na prejednanie priestupku Okresnému dopravnému inšpektorátu OR PZ Košice trestnú vec obžalovaného S. O., nar. X.X.XXXX v O., trvale bytom O., J. X, pre skutok právne kvalifikovaný v obžalobe ako prečin ublíženia na zdraví podľa , ktorého sa mal dopustiť tak, že v Košiciach na rýchlostnej ceste R2 od OC Optima smerom na mestskú časť Košice-F. dňa 25.5.2018 v čase o 13:05 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. H. XXX, EČV: O kde v dôsledku nesprávnej techniky jazdy, narazil so svojim vozidlom do motorového vozidla zn. Q. C., EČV: O ktoré kvôli predchádzajúcej dopravnej nehode, stálo ľavou stranou na električkovej trati a pravou stranou v ľavom jazdnom pruhu, pričom vodič vozidla Q. C. Q. C. sa v čase zrážky nachádzal vedľa svojho vozidla a po náraze do jeho vozidla bol zasiahnutý svojim vozidlom, následkom čoho spadol na električkovú trať a pri páde utrpel ľahkú ujmu na zdraví, a to pomliaždenie hrudnej steny, pomliaždenie a odreniny v oblasti tváre, tržnú ranu v oblasti viečka oka, natrhnutie vonkajšieho postranného väzu a pomliaždenie v oblasti kolenného kĺbu, čo si vyžiadalo liečenie 5 týždňov;

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal podľa obžalobu sp. zn. zo dňa 9.11.2018 na S. O. stíhaného pre skutok kvalifikovaný prokurátorom ako prečin ublíženia na zdraví podľa , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedený vo výroku tohto uznesenia. Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 4. 2. 2020 sp. zn. bol S. O. uznaný za vinného zo spáchania vyššie uvedeného trestného činu, za čo mu bol podľa Tr. zák. uložený peňažný trest vo výmere 600 (šesťsto) Eur a podľa Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený súd mu stanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní. V písomnom odôvodnení podaného odôvodnenia obžalovaný namieta, že svojím konaním neporušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa v znení neskorších predpisov, pretože išiel rýchlosťou 55 - 61 km/hod., pričom povolená rýchlosť pre daný úsek je 90 km/hod. Preto záver súdu, že neprispôsobil rýchlosť jazdy okolnostiam spočívajúcim v hustote premávky a dennej dobe nie je podľa obžalovaného odôvodnený, práve naopak, svoju rýchlosť prispôsobil všetkým okolnostiam, nakoľko ju znížil oproti povolenej rýchlosti o viac ako jednu tretinu, v dôsledku čoho nemohol túto povinnosť porušiť. Rovnako tvrdil, že neporušil ani citovaného zákona, pretože sa plne venoval vedeniu vozidla a sledoval danú situáciu. Podľa názoru obžalovaného poškodený svojím vozidlom vytvoril náhlu prekážku, na ktorú nebolo možné dostatočne rýchlo reagovať, keďže neoznačil miesto predchádzajúcej nehody.

V stanovenej lehote podal odvolanie aj okresný prokurátor proti výroku o treste. Vzhľadom na povahu skutku spáchaného obžalovaným považoval uloženie peňažného trestu bez uloženia trestu zákazu činnosti za nedostačujúce a neprimerane mierne. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že obžalovaný má v evidenčnej karte vodiča 3 záznamy a doposiaľ bol raz súdne trestaný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, obžalovanému uložil peňažný trest v dolnej polovici trestnej sadzby a zároveň aj trest zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel v dolnej polovici trestnej sadzby. Krajský súd na podklade takto podaných odvolaní obžalovaného a prokurátora uznesením sp. zn.: zo dňa 30.9.2020 podľa , zrušil napadnutý rozsudok a podľa vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Podľa názoru krajského súdu prezentovaného v citovanom uznesení okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky navrhnuté dôkazy, pričom vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav, ktorý tvoril skutkový základ pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Preto je nepochybné, že konaním obžalovaného došlo k tzv. škodlivému následku, teda k ublížení na zdraví poškodeného Q. C., zranenia ktorého si vyžiadali liečenie v trvaní 5 týždňov. Jednou z príčin dopravnej nehody bolo, že obžalovaný pred nárazom do odstaveného motorového vozidla nedodržal minimálny bezpečný odstup 16,1 m od pred ním idúceho neznámeho vozidla, ktorý bol vypočítaný znalcom z odboru dopravy, z čoho potom vyplynula oneskorená reakcia obžalovaného na vývoj dopravnej situácie. Podľa názoru odvolacieho súdu dôvod, pre ktorý došlo k určeniu aj tejto technickej príčiny za príčinu nehodového deja, znalec vo svojom znaleckom posudku nevysvetlil dostatočne a zrozumiteľne v písomnom vyhotovení znaleckého posudku, ani vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní tak, aby bolo možné o toto jeho odborné zistenie oprieť náležité zistenie skutkového stavu a následne uvedené použiť ako podklad pre posudzovanie, či ide alebo nejde o dôležitú povinnosť. Pochybnosti krajského súdu vyplývajú z toho, že v posudzovanej veci nejde o prípad, kedy by bolo možné jednoznačne konštatovať nevenovanie sa vedeniu motorového vozidla či nesledovanie situácie v cestnej premávke. Naopak z výpovede obžalovaného vyplýva, že sledoval situáciu v premávke, keďže vedel popísať ako sa správali ďalší účastníci premávky, aký bol odstup od vozidla jazdiaceho pred ním, akou išiel rýchlosťou a podobne. Nevenovanie sa vedeniu vozidla je možné vyvodiť teoreticky len z toho, že znalec v podanom posudku konštatuje, že vodič reagoval na kolíznu situáciu cca 0,9 sekundy pred zrážkou, čo je z technického hľadiska oneskorená reakcia, avšak na druhej strane na inom mieste svojho posudku znalec konštatuje, že aj v prípade včasnej reakcie (teda v čase, keď už obžalovaný mohol rozpoznať cca 1 šírky odstaveného vozidla poškodeného) obžalovaný pri vypočítanej rýchlosti jazdy (58 km/hod.) a pôvodnej technike jazdy, by dopravnej nehode nedokázal zabrániť. Za účelom objasnenia vyššie uvedených protirečivých záverov krajský súd uložil okresnému súdu, aby na uvedené skutočnosti znalca z odboru cestnej dopravy opätovne vypočul. Pritom však zdôraznil, že odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaného bolo iba voči výroku o treste. Preto bolo potrebné pri novom ustaľovaní skutku prihliadnuť aj na zákaz reformatio in peius. Ak teda po doplnení znaleckého dokazovania bude dostatočne presvedčivo preukázané, že príčinou nehody je nevenovanie a nesledovanie premávky, keďže len túto príčinu súd ustálil v napadnutom rozsudku a platí zákaz reformatio in peius, túto príčinu bude potrebné v ďalšom postupe vyhodnotiť z pohľadu, či ide alebo nejde o nesprávnu techniku jazdy a následne pristúpiť k posudzovaniu, či išlo alebo nešlo o porušenie dôležitej povinnosti za plného rešpektovania súdnej praxe, že nesprávna technika jazdy nie je porušením dôležitej povinnosti. Po opakovanom výsluchu znalca z odboru dopravy procesnými stranami (zameraného na sporné skutočnosti vytýkané krajským súdom) bolo možné vyvodiť záver, že primárnou technickou príčinou posudzovanej dopravnej nehody bolo nedodržanie minimálnej bezpečnej pozdĺžnej vzdialenosti obžalovaným, teda nesprávna technika jeho jazdy. Nevenovanie sa vedeniu vozidla bolo podľa názoru znalca preukázané iba tým, že ak by sa obžalovaný ako vodič plne venoval vedeniu vozidla a dostatočne sledoval situáciu v cestnej premávke, tak by sa nemal pohybovať v tak krátkej vzdialenosti (cca 7 m) za vozidlom jazdiacim pred ním, pokiaľ sa pohyboval rýchlosťou jazdy 58 km/h. Dôkazy o tom, že by sa obžalovaný plne nevenoval vedeniu motorového vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, však zadokumentované neboli. K naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa po stránke objektívnej sa vyžaduje preukázať, že páchateľ tohto prečinu inému ublížil na zdraví

tým, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona. Nevenovanie sa vedeniu motorového vozidla teda nebolo riadne preukázané a v prípade obžalovaného ani možné považovať za porušenie dôležitej povinnosti. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné žalovaný skutok upraviť. Príčinou dopravnej nehody v prejednávanom prípade bola nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorú však nie je možné považovať za porušenie dôležitej povinnosti. Preto nie je možné uznať obžalovaného vinným zo spáchania vyššie uvedeného trestného činu. Podľa , nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Podľa , súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať. Pochybnosti vyplývajúce z rozporov vo výpovediach znalca súd musel vyhodnotiť v prospech obžalovaného a to aj v súlade s právnym názorom krajského súdu. Súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného nenapĺňa znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa .

Konanie obžalovaného, ktoré síce nie je trestným činom, je však spoločensky neprijateľné, ale môže napĺňať znaky priestupku podľa o priestupkoch. Príčinou dopravnej nehody ostáva preukázateľne nesprávna technika jazdy obžalovaného a je nepochybné, že škodlivý následok nastal v príčinnej súvislosti s nedbanlivostným konaním obžalovaného, ktorý inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví, porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda, pri ktorej inému ublížil na zdraví alebo inému spôsobil škodu na majetku.

Prejednanie a rozhodnutie priestupkov na úseku dopravy je v právomoci a pôsobnosti ODI ORPZ Košice ako orgánu vecne, miestne a funkčne príslušného. Preto okresný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať prokurátor do 3 pracovných dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II.