Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/660/2014

Identifikačné číslo spisu: 1112212315 Dátum vydania rozhodnutia: 25.01.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Lubor Šebo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1112212315.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: N. M., bytom B., zastúpeného JUDr. Ľubomírom Müllerom, euroadvokátom so sídlom Symfonická č. 1496/9, 158 00 Praha 5 - Stodůlky, Česká republika, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 6. mája 2013 č. k. -48 rozhodol tak, že: I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3,51 € od 5. apríla 2012 do 18. júla 2012, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 0,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 0,88 € od 5. apríla 2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; III. vo zvyšnej časti súd žalobný návrh zamietol; IV. v zastavenej časti konania žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal a V. vo veci samej žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu uznesením z 31. marca 2014 sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch IV. a V. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi, k rukám jeho právneho zástupcu, náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške 48,55 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že sa stotožnil s námietkou žalobcu v tom, že súd prvej inštancie mal o náhrade trov konania rozhodnúť jedným výrokom, ako aj s námietkou, že súd vyhodnotil pomer úspec hu a neúspechu žalobc u v konaní nesprávne, čím došlo aj k nesprávnej aplikácii ust. Žalobca v konaní o zaplatenie

istiny 4,65 € s príslušenstvom, bol úspešný v časti o zaplatenie 4,39 € s príslušenstvom, a neúspešný len v časti o zaplatenie 0,26 € s príslušenstvom. Zjavne tak bol neúspešný v pomerne nepatrnej časti, a preto súd mohol podľa odvolacieho súdu na prejednávanú vec aplikovať ust. Podľa odvolacieho súdu je tiež nesporné, že trovy súdneho konania (právneho zastúpenia žalobcovi) vznikli zavinením žalovanej, ktorá svojou nečinnosťou spôsobila, že žalobca bol nútený obrátiť sa so svojím nárokom na súd. Aj počet úkonov advokáta žalobcu, o účelnosti ktorých nemal odvolací súd žiadne pochybnosti, bol priamo ovplyvnený konaním žalovanej. Nebolo by preto podľa odvolacieho súdu spravodlivé, aby žalobca znášal výdavky svojho právneho zástupcu v celom rozsahu zo svojho, hoci mu v zmysle ust. druhá veta , v spojení s ust. prislúcha právo na ich náhradu. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že v prejednávanej veci ide o drobný spor ( ) a uplatnené trovy právneho zastúpenia predstavujú až 20-násobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, t. j. sú voči pohľadávke neprimerané. Preto má odvolací súd za to, že boli, a aj v čase jeho rozhodovania, sú splnené podmienky na zníženie náhrad trov podľa ust. Za primerané a spravodlivé považoval odvolací súd ich zníženie na 50 % vzhľadom na skutočnosť, že predmet tohto konania po právnej stránke nebol zložitý a nevyžadoval si už po podaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku u žalovanej, ďalšiu náročnú prípravu advokáta z hľadiska aplikácie práva a právnej argumentácie.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, pričom prípustnosť dovolania odôvodnila tým, že sa jej postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa (poznámka dovolacieho súdu: v zmysle v znení účinnom od 1. januára 2015 išlo o ustanovenie ; v ďalšom s a p o d „“ rozumie v znení platnom do 30. júna 2016). Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa žalovanej odvolací súd svoje rozhodnutia náležite neodôvodnil, nevysporiadal sa s jej relevantnou argumentáciou, ktorá bola spôsobilá ovplyvniť výsledok sporu v napadnutej časti a toto rozhodnutie má znaky arbitrárnosti.

4. Žalobca vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhol dovolanie žalovanej odmietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ; ďalej len „CSP“), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ).

6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016 za účinnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), dovolací súd postupoval v zmysle , podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle , a 7. Dovolanie žalovanej smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu upravuje a Podľa výslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

8. Keďže v prejednávanej veci je dovolaním žalovanej napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované v ako rozhodnutia, proti ktorým nie je dovolanie prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalovanej z vyvodiť nemožno. Dovolanie by bolo prípustné iba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, malo niektorú z vád uvedených v až g/ Takúto vadu konania ale dovolací súd nezistil.

9. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že zmeňujúcim uznesením súdu prvej inštancie odvolacím súdom jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku jeho nedostatočného odôvodnenia, je potrebné poukázať na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimoč ne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa . Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016.

10. Najvyšší súd stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vada konania v zmysle Najvyšší súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Žalovaná nedôvodne argumentuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné; pričom za vadu konania v zmysle v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovanej; ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (o taký prípad tu ale nešlo). Iná vada podľa je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska existencie tzv. inej vady konania v zmysle treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

11. Námietka žalovanej, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že sa nevysporiadal s jej relevantnou argumentáciou, ktorá bola spôsobilá ovplyvniť výsledok sporu v napadnutej časti a toto rozhodnutie má znaky arbitrárnosti, je nedôvodná, nakoľko žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu neuviedla žiadne argumenty, iba navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi nepriznať trovy odvolacieho konania (viď. č. l. 60 spisu).

12. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť z a nepreukázala sa opodstatnenosť argumentácie v dovolaní o dôvode zakladajúcom prípustnosť dovolania podľa a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani ďalšie vady vymenované v , dovolací súd odmietol dovolanie žalovanej ako procesne neprípustné ( ) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje ( veta druhá ).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.